Ústavný súd nepozastavil účinnosť zákona o občianstve

Plénum nevyhovelo návrhu na pozastavenie účinnosti, kým plénum nerozhodne vo veci samej.

Skupina poslancov NR SR podaním v septembri 2011 napadla ustanovenia, ktoré boli prijaté v máji v roku 2010 a týkajú sa straty slovenského štátneho občianstva. Ustanovenia boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní ako reakcia na udeľovanie aj maďarského štátneho občianstva Maďarom so slovenským štátnym občianstvom a žijúcim na Slovensku. Podľa navrhovateľov sú napadnuté ustanovenia v príkrom rozpore s Ústavou SR, porušujú základné práva a slobody zaručené nielen slovenskou ústavou, ale aj medzinárodnými dohovormi. Navrhovatelia žiadajú, aby ÚS rozhodol, že napadnuté ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou SR.

Napadnuté ustanovenia paragrafu 9 Zákona o štátnom občianstve hovoria, že slovenské štátne občianstvo možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom občanovi, ktorý stratil slovenské občianstvo ukladajú povinnosť oznámiť to obvodnému úradu. Nesplnenie tejto povinnosti je priestupkom, za ktorý možno uložiť pokutu až do 3 319 eur.

Navrhovatelia argumentujú, že zákonodarca nepostupoval v súlade s ústavou, lebo absentovala naliehavosť a mimoriadne okolnosti, ktoré by si vyžadovali prijatie v skrátenom legislatívnom procese. Podľa ich názoru strata občianstva podľa napadnutých ustanovení nie je v súlade s Ústavou SR, ktorá hovorí, že nikomu nemožno odňať občianstvo proti jeho vôli. Napadnuté ustanovenie nie je v súlade ani s medzinárodným Dohovorom o ochrane ľudských práv a  Európskym dohovorom o občianstve. Podľa nich dôsledkom tohto zákona dochádza k deleniu občanov na viaceré kategórie a navyše, zákonné obmedzenia neplatia rovnako pre všetky prípady. Poslanci súčasne poukazujú na nejasnosť, neurčitosť a nevykonateľnosť napadnutých ustanovení v časti, kde sa hovorí o priestupku, pretože tu nemožno aplikovať príslušné ustanovenia priestupkového zákona, pričom Zákon o štátnom občianstve osobitne neupravuje  konanie o priestupku. Podľa navrhovateľov neexistuje reálna a legálna možnosť zistiť a objasniť priestupok.

Ústavný súd na zasadaní pléna čiastočne vyhovel podaniu Okresného súdu Bratislava I, ktorý žiadal o preskúmanie viacerých ustanovení zákona o správe majetku štátu. V súvislosti s exekučným konaním Okresný súd Bratislava I žiadal preskúmať, či ustanovenia o správe majetku štátu, ktoré v exekučnom konaní zvýhodňujú vlastníka, teda štát, voči iným subjektom vrátane veriteľov sú v súlade s ústavou. Ústavný súd navrhovateľovi vyhovel a rozhodol, že napadnuté ustanovenie – paragraf 18a zákona o správe majetku štátu, ako aj súvisiace ustanovenia Zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, Zákona o štátnej pokladnici a ďalších zákonov nie sú v súlade s ústavou.

Plénum ústavného súdu pre nedostatok právomoci odmietlo návrh skupiny 31 poslancov NR SR, aby preskúmal ústavnosť Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.