Opozícia a Via Iuris sa sporia s Borecom o škody

su | 22.07.2012 15:47
Tomáš Borec Foto:
Minister spravodlivosti Tomáš Borec predložil nový návrh zákona o uhrádzaní škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Opoziční poslanci majú k nemu výhrady.
Náhradu škody od štátu vlani chcelo 29 žiadateľov. Z toho 22 bolo právnických a 7 fyzických osôb. Dokopy chceli vyše 83 miliónov eur. Dnes sa opoziční poslanci spolu s mimovládnou organizáciou Via Iuris sporia s ministerstvom spravodlivosti o to, či sa vymáhanie náhrady za škody, ktorú spôsobil štát, v budúcnosti neskomplikuje a či sa nezúži zodpovednosť politikov, úradníkov alebo sudcov.

Teraz platí, že ak štát uhradí škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, požaduje náhradu v celej výške. Návrh predložený ministrom Tomášom Borecom už hovorí len o tom, že štát „môže“ požadovať náhradu škody.

Ústavný právnik a poslanec KDH Radoslav Procházka je presvedčený, že povinnosť vyžadovať od verejných funkcionárov náhradu škody by sa mala zachovať. Rovnaký názor má aj poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý. „Je charakteristické, že za vlády Roberta Fica sa tento zákon nielenže nepritvrdí, ale vláda ho ide okamžite zmäkčiť a de¤facto vykastrovať,“ hodnotí Beblavý. Má obavu, že pri nezákonnom postupe sa bude od vymáhania škody hromadne upúšťať.

Podľa hovorkyne rezortu spravodlivosti Jany Zlatohlávkovej je nesprávna interpretácia, že návrhom sa zmäkčí súčasný stav, čo povedie k tomu, že sa bude upúšťať od vymáhania škody.

„Je amatérske zohľadňovať pri posudzovaní konkrétnej situácie len jeden paragraf, navyše vytrhnutý z kontextu. V tejto súvislosti dávame do pozornosti znenie zákona o správe majetku štátu, z ktorého jasne vyplýva, že správa majetku štátu musí využívať všetky právne prostriedky na ochranu záujmov daňových poplatníkov,“ tvrdí hovorkyňa. Podľa nej tento zákon bez ohľadu na predloženú novelu jasne zakazuje akékoľvek svojvoľné rozhodovanie o uplatňovaní regresných náhrad.

Mimovládna organizácia Via Iuris upozorňuje, že už teraz sa zodpovednosť za škodu voči verejným činiteľom vyvodzuje minimálne. „Úrady budú môcť robiť rôzne obštrukcie, ktoré môžu právo občana na náhradu škody zmariť. Pritom už teraz je úspešnosť občanov pri domáhaní sa náhrady iba 1,7 percenta z celkovej občanmi požadovanej sumy odškodného,“ uvádza Via Iuris.

Za veľmi rizikové považuje Via Iuris ustanovenie, ktoré zavádza možnosť ministerstiev „neprihliadať“ na žiadosti občanov o náhradu škody. Stačí, ak ministerstvo vyhlási, že občan nepredložil všetky listinné dôkazy. Na predloženie dôkazov mu ešte ministerstvo môže stanoviť aj veľmi krátku lehotu, v ktorej môže mať problém dôkazy zaobstarať.

Ministerstvá hrajú pri náhrade škody dôležitú úlohu, pretože ak úrady poškodia občana, ten najprv musí podať žiadosť o náhradu tejto škody na príslušnom ministerstve a až potom sa môže domáhať náhrady škody na súde. Podľa právnika Petra Wilflinga je tu riziko, že „navrhované ustanovenie sa bude zneužívať a umožní úradom robiť obštrukcie alebo mariť právo poškodených občanov na náhradu škody“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ