Polícia začala v tichosti vyberať vyššie pokuty

Vyššie pokuty pocítia vodiči predovšetkým pri prekročení rýchlosti mimo obce v rozmedzí od 45 do 49 kilometrov za hodinu. Kým ešte v pondelok ich tento prehrešok vyšiel na 280 eur, od včera to je už štyristo eur. Prirýchla jazda vyjde drahšie v obci aj mimo nej. Maximálna výška pokuty na úrovni 650 eur však zostane zachovaná.

„Cieľom zmeny je znížiť dopravnú nehodovosť,“ odôvodňuje zmeny policajný hovorca Michal Slivka. Slovensko sa totiž zaviazalo Európskej únii, že do roku 2020 zníži počet mŕtvych na cestách na 172 ročne, čo zatiaľ vyzerá nereálne. Tento rok už prišlo pri nehodách o život 158 ľudí.

Vyššie pokuty schvaľuje aj dopravný analytik Jozef Drahovský. Podľa neho môžu byť dobrou výstrahou pred ťažkou nohou na plyne. Najmä tam, kde sa pohybujú chodci. „Myslím si, že aj sadzobník by nemal definovať pokuty v obci a mimo obce, ale tam, kde sú chodci a kde nie sú. Je totiž veľký rozdiel prekročiť rýchlosť v pešej zóne alebo inde, kde sú chodci, a prekročiť ju v tej istej obci na diaľničnom obchvate. Aj pokutovanie by sa preto malo odvíjať najmä od bezpečnosti,“ hovorí.

S prísnejšími sankciami nemá problém ani dopravný psychológ Zoltán Bojar zo Slovenského autoturist klubu, ktorý zároveň pripúšťa, že už dosiaľ boli v nemalej výške. „Šlo už o závažný finančný postih, hoci sa to ťažko porovnáva s inými krajinami. Nie som zástancom represie, no nič lepšie ako citeľnú pokutu ešte nikto nevymyslel,“ myslí si.

Vyššie pokuty nie sú jedinou zmenou vyplývajúcou z aktualizovaného sadzobníka pokút. Polícia posunula aj rýchlostný limit, ktorého prekročenie už musí v správnom konaní riešiť dopravný inšpektorát. Dosiaľ prekročenie rýchlosti v obci o 40 a mimo obce o 50 kilometrov za hodinu znamenalo, že priestupok musel riešiť inšpektorát, ktorý o pokute rozhodoval až dodatočne. Po novom bude tento postup nasledovať až pri jazde rýchlejšej o 60 kilometrov, a teda dopravní policajti budú na mieste rozhodovať aj o vyšších sankciách, čo bude podľa polície hospodárnejšie.

„Vyzerá to skutočne ako snaha odbremeniť správne orgány, ktoré riešia priestupky. Navyše v týchto prípadoch často padali rozhodnutia bez predvolania vodiča a dodatočne mu len došlo rozhodnutie, aby zaplatil pokutu. Nemalo to teda žiaden výchovný efekt,“ hodnotí Drahovský.

Okrem spomínaných zmien polícia obnovila aj inštitút napomenutia. Ten zaviedla ešte v roku 2009 na drobné prekročenie rýchlosti do šesť kilometrov, ktoré sa nepokutovalo. Po tom, čo sa zaviedla fixná výška pokút, sa však prestal využívať, čím sa vraj vytratil výchovný účinok dopravných hliadok. „Napomenutie je akýmsi výchovným opatrením pri priestupkoch s najmenšou závažnosťou. Preto ho je možné podľa sadzobníka pokút využiť len v prípade prekročenia rýchlosti do šesť kilometrov za hodinu,“ pokračuje Slivka.

Analytik Drahovský považuje obnovenie inštitútu za správny krok. Vraví, že drobné prehrešky sa pre nulové postihy stávajú problémom. „Stalo sa štandardom jazdiť o päť až desať kilometrov rýchlejšie, čo sa riešilo neraz tak, že keď chcela polícia, aby sa niekde jazdilo 60-kilometrovou rýchlosťou, dala tam štyridsiatku. Potom však boli mestá plné štyridsiatok, čo tiež nie je dobré,“ dodáva.

K posledným zmenám sadzobníka pokút došlo len v januári, keď ho vo viacerých priestupkoch polícia prispôsobila prijatej novele zákona o cestnej premávke. Aj keď tá už ráta aj s inštitútom objektívnej zodpovednosti a pokutami vystavenými vďaka kamerovému záznamu, k tomu pre nedostatok techniky dôjde podľa ministerstva vnútra najskôr o rok.

Najbližšou zmenou, ktorú vodiči pocítia, by teda malo byť zvyšovanie rýchlosti na výjazdoch z obcí na tých miestach, kde je povinná päťdesiatka až do záverečnej tabule obce zbytočná. Minister vnútra Robert Kaliňák avizoval, že v týchto úsekoch zvýši značkami maximálnu rýchlosť o 10, 20 či 30 kilometrov, teda maximálne na 80 kilometrov za hodinu.