Čo chyba, to zločinec na slobode
Foto: www.sanpedrosun.com
Práve pre ne neboli stále odsúdené desiatky ľudí obžalovaných zo závažných zločinov od vydierania až po vraždy. Na spôsob, ako podobným veciam zabrániť, doteraz neprišla žiadna vláda.
Okrem Karola Mella, ktorého sa slovenské orgány v týchto dňoch opakovane pokúšajú dostať zo zahraničia pred súd, sa pred dvoma rokmi ocitol na slobode napríklad Róbert Okoličány, označovaný za bosa východoslovenského podsvetia. Špecializovaný trestný súd doteraz nebol schopný pre rôzne obštrukcie vydať v jeho prípade konečný verdikt.
Najnovšie by sa na slobodu mohol dostať aj Mikuláš Černák.
Prečítajte si komentár Martina Krna Dole s rukavičkami .
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Kým o Mellovej väzbe vlani rozhodoval nezákonný sudca, v prípade Okoličányho súdy nedodržali zákonné lehoty, v ktorých mali rozhodnúť o väzbe. V kauze s Černákom zas podľa jeho advokátov nedodržala polícia a prokuratúra zásadu špeciality.
Nedodržanie lehôt a procesné pochybenie zo strany polície, súdov či prokuratúry majú za následok aj to, že odsúdení páchatelia neraz od štátu napokon vysúdia ešte aj odškodné. Len minulý týždeň rozhodol súd v Štrasburgu, že páchateľovi odsúdenému za lúpež musí štát zaplatiť odškodnenie 8-tisíc eur z dôvodu, že bol nezákonne vo väzbe.
Rezort spravodlivosti tvrdí, že Trestný poriadok je napísaný tak, aby aj sudcovia, aj orgány činné v trestnom konaní mohli v trestných veciach konať bez pochybení. „K jednotlivým ustanoveniam trestných kódexov sú vypracované komentáre, dôvodové správy, výkladové stanoviská Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry. Prokurátori aj sudcovia postupujú v súlade so zákonom a v zmysle aj základných zásad trestného konania,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu Jana Zlatohlávková.
Údaje o tom, koľko ľudí sa vlani dostalo na slobodu pre procesné chyby z vyšetrovacej väzby, ministerstvo spravodlivosti nemá. Ústavný súd však vlani priznal sťažovateľom za nedodržanie dohovoru o ľudských právach a za zbytočné prieťahy viac ako 754-tisíc eur.
V prípade ďalších, ako napríklad Ukrajinec Volodymyr Yegorov či iných páchateľov obvinených zo závažných zločinov, ktorí sa tiež ocitli na slobode, nešlo síce priamo o chybu orgánov činných v trestnom konaní či sudcov, ale skôr celého systému. Vďaka obštrukciám sa pojednávania naťahovali tak, aby súdy neboli schopné právoplatne rozhodnúť skôr, ako sa skončila lehota na vyšetrovaciu väzbu. Kvôli Černákovi sa potom dokonca narýchlo menil zákon, ktorý v poslednej chvíli predĺžil lehotu vyšetrovacej väzby.
O tom, čo urobiť preto, aby sa podobné prípady neopakovali, sa vedú diskusie už roky, zatiaľ však bez výraznejšieho výsledku.
Odborníci z praxe sa zhodujú, že okrem zmien v legislatíve treba zvýšiť právne vedomie v štáte. „Na Slovensku je Trestný poriadok natoľko preformalizovaný, že právo na obhajobu je minimálne na úrovni práva na spravodlivý proces. V tomto smere sa nedá urobiť žiadna výnimka. Preto treba zjednotiť judikatúru súdov, aby páchatelia vedeli, že spravodlivosti neuniknú,“ upozorňuje šéf odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky.
Ministerstvo sa nebráni zmenám v trestných kódexoch. „V prípade problémov s realizáciou niektorých ustanovení v praxi sa môže pristúpiť aj k ich novelizácii,“ hovorí Zlatohlávková.
Advokátka Eva Kovačechová spolupracujúca s Via Iuris hovorí, že určiť, kto je zodpovedný za neoprávnené prepustenie obvinených z väzby, sa vo všeobecnosti prakticky nedá. „Trestné konanie je súhrnom postupov, konaní a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní na viacerých stupňoch, pričom každý z nich má svoju zodpovednosť.“
Podľa ministerstva, ak sa preukáže, že pochybil sudca, nasleduje trest – disciplinárne konanie. Napríklad v rokoch 2005 – 2011 bolo z dostupných rozhodnutí disciplinárnych senátov zdokumentovaných asi 10 prípadov, keď bolo predmetom disciplinárneho konania práve porušenie povinnosti sudcu a v dôsledku toho prepustenie obvineného z väzby. „No len v štyroch prípadoch bol sudca uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia, za čo mu bol uložený trest zníženia funkčného platu na obdobie niekoľkých mesiacov,“ dodáva Kovačechová. Na súd nižšieho stupňa bol sudca preložený len v jednom prípade.
Sporné kauzy
**
Foto: Ľuboš Pilc
Karol Mello**
* polícia ho hľadala štyri roky, chytili ho v roku 2010 v Poľsku, po rozhodnutí poľského súdu ho eskortovali v roku 2011 na Slovensko, prvostupňový súd rozhodol o jeho útekovej väzbe, v prípade však došlo k procesným chybám, pre ktoré sa Mello opäť dostal na slobodu a následne v máji 2011 zmizol zo Slovenska
**
Foto: ČTK
Mikuláš Černák**
* v roku 2002, keď si odpykával trest za vydieranie a podvody, rozhodol najprv okresný a potom krajský súd o jeho podmienečnom prepustení. Najvyšší súd uznesenie zrušil. V roku 2003 ho český súd vydal späť na Slovensko. Podľa jeho advokáta vykonávala polícia úkony súvisiace s ďalšími Černákovými obvineniami hneď po jeho vydaní českým súdom a prokuratúra si súhlas na ďalšie trestné stíhanie vyžiadala až dodatočne.
Foto: Robert Hüttner
Róbert Okoličány**
* je súdený na slobode, pretože súdy zabudli na zákonné lehoty, v ktorých mali rozhodnúť o väzbe, procesy, v ktorých je obžalovaný, sa ťahajú už desiaty rok, je obžalovaný z viacerých vrážd, Špecializovaný trestný súd doteraz nerozhodol pre obštrukcie
**
Foto: Polícia ČR
Jozef Roháč**
* podľa polície mal pracovať ako profesionálny zabijak pre mafiu. Bol obvinený z vraždy Roberta Remiáša, svedka v prípade unosu Michala Kováča ml., či z bombového atentátu v Budapešti. Pod prezývkou Potkan slúžil ako nájomný vrah pre bratislavské a dunajskostredské podsvetie. Po obvinení z vraždy Remiáša zmizol a chytiť sa ho podarilo v roku 2008 českej polícii. Súdil ho však budapeštiansky súd za bombové atentáty. Bratislavská krajská prokuratúra zastavila v roku 2006 trestné stíhanie za vraždu Remiáša.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ