Matičiari sa bijú o kľúč od národného pokladu
Foto: SITA
Pokusy dostať sa do trezoru v Martine, aby zistil aspoň stav „kovovej časti“ pokladu, mu nevyšli. Zástupcovia Nadácie Matice slovenskej, ktorá poklad spravuje, trezor neotvorili.
Podľa hovorkyne Matice slovenskej Kataríny Belickej kľúče od trezoru s časťou pokladu má predseda správnej rady nadácie a bývalý šéf Matice slovenskej Jozef Markuš a nový správca Jozef Steiner. Matica im však nič nemôže prikázať, pretože nadácia sa od nej pred desiatimi rokmi osamostatnila.
Tkáč, ktorý vo vedení Matice nahradil práve Markuša, dal na prelome rokov 2010–2011 vypracovať audit a následne zistil, že Matica nemá žiadne údaje o hodnote národného pokladu. A dopracovať sa k informáciám nevie ani po vyše roku.
Prečítajte si komentár Mariána Repu Skutočná guráž
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Zástupcovia nadácie naďalej znemožňujú objasniť pravdu o skutočnom stave národného pokladu. Urobím všetko pre to, aby sme tento problém, ktorý zaťažuje Maticu slovenskú, čo najskôr úplne objasnili v súlade s právnym poriadkom,“ povedal Tkáč po neúspešnom pokuse pozrieť si obsah trezoru.
„Nadácia Matice slovenskej je samostatný právny subjekt a je prinajmenšom nekorektné, aby ktokoľvek z vedenia Matice, vrátane predsedu Tkáča, diktoval, kedy a čo musí nadácia urobiť,“ tvrdí správca nadácie Steiner. Podľa neho nie je štandardné, aby sa iný právny subjekt takto domáhal otvorenia trezoru, jeho obsahu, ku ktorému „nemá relevantný právny vzťah“. Správca tvrdí, že nadácia kovovú časť národného pokladu riadne vedie vo svojom majetkovom portfóliu.
Akú má hodnotu táto časť pokladu, Steiner nepovedal. Odôvodnil to tým, že sa funkcie správcu ujal len teraz. Podľa správy nadácie z roku 2011 bola hodnota predmetov drahých kovov okolo 124-tisíc eur.
S tým, že Matica nemá páky na to, aby nadáciu mohla kontrolovať, sa podľa predsedu dozorného výboru Jozefa Lukáča v súčasnosti nedá nič robiť. „Rovnako ani s tým, že Jozef Markuš je stále členom výboru Matice slovenskej – bol demokraticky zvolený valným zhromaždením pred dvoma rokmi,“ vysvetľuje Lukáč.
Na nadáciu, ktorá je mimovládna organizácia, nemá vplyv ani rezort kultúry. Tvrdí, že nemôže zasahovať do činnosti mimovládnej organizácie. Člen prezídia Matice slovenskej Jaroslav Rezník starší si však myslí, že tento stav by sa mal zmeniť. Navrhne, aby sa nadácia vrátila pod správu Matice slovenskej. „Tieto zmeny však predpokladajú nielen nasadenie riadiacich orgánov Matice, ale aj ministra kultúry a parlamentu, pretože je nevyhnutné novelizovať zákon o Matici slovenskej,“ tvrdí Rezník a zdôrazňuje, že Matica slovenská „nezdefraudovala peniaze z pokladu“, ale že „ľudia v nadácii zneužili meno Matice.“
Predsedom prezídia Matice je vedúci prezidentskej kancelárie Milan Čič. Ten si chce najprv počkať na informácie od Mariána Tkáča. Podľa Čiča predseda Matice v tejto veci koná a „v dohľadnom čase za účasti kompetentných orgánov sa táto pokladnica otvorí a nahliadne sa do jej vnútra“.
Napriek tomu, že zodpovednosť za nakladanie s pokladom, na ktorý prispeli mnohí Slováci, nesie nadácia, podľa Belickej má táto kauza zlý dopad na samotnú Maticu slovenskú. „Veríme však v spravodlivosť slovenských súdov a orgánov činných v trestnom konaní,“ dodáva. Tkáč totiž v apríli 2011 podal trestné oznámenie na správcu nadácie Vojtecha Porubského vo veci poškodzovania dobrého mena Matice slovenskej a zlého hospodárenia s majetkom, ktorý bol nadácii zverený.
„V tomto prípade vedieme trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Vyšetrovanie naďalej pokračuje, ukončené nebolo,“ hovorí Petra Hrášková z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.
Matica zbierku v roku 1993 vyhlásila s cieľom stabilizovať novú menu – slovenskú korunu. Prispeli do nej tisíce ľudí a podľa Juraja Buzalku z Ústavu sociálnej antropológie Univerzity Komenského bola aj jedným z prejavov nacionalizmu, ktorý mobilizoval široké vrstvy obyvateľstva, nielen elitu. „Po komunizme išlo o akúsi obrodu, o prebudenie občianskej spoločnosti,“ hovorí Buzalka. „U emigrantov a najmä staršej generácie išlo o symbolické znovuobnovenie puta s rodnou komunitou, prípadne komunitou predkomunistického obdobia.“
Peniaze zmizli v skrachovanom družstve
Matica slovenská zriadila na spravovanie zbierky špeciálnu nadáciu, tá sa v roku 2002 stala samostatným právnym subjektom. Okrem zlata a cenností sa v zbierke vyzbierali aj peniaze. O akú sumu ide dnes, nadácia zatiaľ neprezradila. V roku 2008 časť peňazí nadácia investovala do Podielového družstva Slovenské investície, ktoré o tri roky nato vyhlásilo konkurz. Podľa hovorkyne Matice slovenskej Kataríny Belickej v zmenkách družstva je okolo 763-tisíc eur z národného pokladu.
Správca konkurznej podstaty družstva Slovenské investície advokát Marek Letkovský tvrdí, že suma pohľadávok, ktoré si prihlásili veritelia do konkurzu, je približne 32,5 milióna eur. „Len nedávno sa ukončilo prácne spracovanie účtovníctva. Podali sme daňové priznanie a pracujeme na tom, aby mohli byť vyriešené pohľadávky veriteľov a aby sa mohla v priebehu septembra konať schôdza veriteľov,“ hovorí Letkovský. Zároveň dodáva, že spoločnosť momentálne nemá peniaze na uspokojenie pohľadávok veriteľov. „Najprv musíme doviesť do víťazného konca pomerne veľký počet súdnych sporov, tak získať finančné prostriedky, a až následne sa pohľadávky môžu uspokojiť. Je to otázka niekoľkých rokov,“ varuje advokát.
S Jozefom Markušom, predsedom správnej rady Nadácie Matice slovenskej, sa nám skontaktovať nepodarilo. Člen prezídia Matice Jaroslav Rezník starší si však spomína, ako sa Jozefa Markuša pýtal, prečo vložil peniaze z národného pokladu do podielového družstva. „Spýtal som sa ho, ako mohol ako múdry, vzdelaný človek niečo také urobiť, či mal zatmenie zmyslov. Povedal mi, že kým bol v zahraničí, podpísali to dvaja iní kompetentní ľudia a on sa k tomu po návrate musel pridať, lebo nemal iné východisko,“ dodal Rezník. (al)
Zbierka na Národný poklad
- Matica slovenská ju vyhlásila 8. februára 1993.
- Ešte v júli 1992 vznikla špeciálna Nadácia Matice slovenskej, ktorá mala zbierku na starosti.
- Pri zrode nadácie stáli okrem Matice aj niektoré banky a významné priemyselné podniky, napríklad VÚB, Devín Banka, Slovenská sporiteľňa, Slovnaft, Závod SNP či Benzinol. Dnes sú to prevažne súkromné spoločnosti a na činnosti nadácie sa už nepodieľajú.
- Ľudia na poklad prispievali v rokoch 1993 až 1996, po skončení sa mal výsledok zbierky uložiť do Národnej banky Slovenska.
- Peňažné dary sa ukladali na špeciálny účet, ktorý tiež spravovala nadácia.
- Darcovia zvykli venovať okrem korún aj doláre, šeky, zlaté retiazky, prstene, starožitné príbory, umelecké diela či dokonca zlaté zuby. Časť zlata sa mala pretaviť do tehličiek, časť mala ísť na aukčné predaje a časť do múzeí a galérií.
- Údaj z roku 2005 hovorí, že poklad mal vtedy hodnotu 31 miliónov korún (asi 1,03 milióna eur). Peniaze tvorili 23 miliónov (asi 766-tisíc eur), predmety z drahých kovov a umelecké diela tvorili po štyri milióny korún (približne po 133-tisíc eur).
- Po vykonaní auditu novým vedením Matice slovenskej sa zistilo, že vyše 760-tisíc eur nadácia vložila do Podielového družstva Slovenské investície, ktoré je dnes v konkurze.(al)
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ