Za útok psov bude zodpovedať ich majiteľ

Alžbeta Hanus Lozovská | 16.08.2012 13:22
psy, plot, Košariská Foto:
Tri psy, ktoré pri jazere Košariská v blízkosti Dunajskej Lužnej dohrýzli 39-ročného muža, sa podhrabali pod plot objektu, ktorý strážili.
Nešťastie, aké sa stalo v Dunajskej Lužnej, sa stáva zriedkavo. Tri psy napadli v stredu 39-ročného muža, ktorý utrpel mnohé zranenia vrátane odhryznutého ucha.

Po útoku ho ihneď operovali v bratislavskom Ružinove, zákrok trval niekoľko hodín. „Najvážnejším zranením je devastačné poranenie pravého predlaktia a odhryznuté pravé ucho, ktoré priviezli záchranári spolu s ním,“ povedala hovorkyňa bratislavskej univerzitnej nemocnice Petra Maťašovská.

Psy patrili majiteľovi súkromnej firmy, ktorej pozemok mali pôvodne strážiť. Podarilo sa im však podhrabať plot a ujsť na vedľajší pozemok, kde napadli muža. Podľa starostu obce Dunajská Lužná Štefana Jurčíka v tomto prípade išlo o vlčiaka a krížence vlčiaka s dobermanom alebo rotvajlerom. Jedného z nich policajti pre agresivitu museli zastreliť, zvyšné dva putovali do útulku Slobody zvierat.

Podľa Romana Novotu, predsedu Klubu športovej kynológie Pezinok, je ťažké s istotou povedať, prečo k útoku došlo, no myslí si, že cvičený pes by to neurobil. Kynológ pripisuje vinu majiteľovi psov, ktorý ich nezvládol a nezabezpečil.

Starosta Jurčík tvrdí, že takéto situácie by mal systémovo riešiť štát. Dodáva, že nie je v rukách samosprávy, aby ustriehla stovky psov, ktorých má prihlásených v obci.

Súčasná legislatíva neprikazuje majiteľom, ktorí psy používajú na stráženie firiem alebo domov, aby ich dali vycvičiť. Zákon hovorí, že za psa vždy zodpovedá jeho držiteľ alebo človek, ktorý ho vedie. Ten musí psa vedieť zvládnuť v každej situácii.

Člen parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Zsolt Simon (Most – Híd) sa domnieva, že terajší platný zákon dáva „dostatočné rámce na to, aby sa takýmto veciam predišlo“. Nechal by to na regulácii obecných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa neho sprísnenie zákona nepomôže, ak sa nebude dodržiavať. „Kvôli jednému nezodpovednému chovateľovi netreba trestať každého,“ hovorí Simon.

Ďalší člen výboru Marian Záhumenský (Smer) zastáva názor, že úprava zákona o držaní psov takéto prípady neobmedzí. „V takomto prípade úteku psov, keď je poranený alebo usmrtený človek musí byť prísnejšie trestané v trestnoprávnom konaní a majitelia týchto psov musia znášať aj všetky náklady spojené s liečbou a prípadným odškodnením za poškodené zdravie, prípadnú invaliditu,“ povedal Záhumenský. Dodal, že majiteľov k lepšiemu zabezpečeniu psov prinútia iba prísne trestnoprávne postihy a vysoké finančné sankcie.

Polícia v tomto prípade začala trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví. Podľa odborníka na trestné právo a dekana Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Jaroslava Ivora sú útoky psov na ľudí neraz dôsledkom nedbanlivosti ich majiteľa. Pre agentúru Sita povedal, že v takýchto prípadoch treba rozlišovať, či bola nedbanlivosť chovateľa vedomá, alebo nevedomá. „Vedomá nedbanlivosť platí pre prípady, keď napríklad majiteľ nechá voľne behať psa bez náhubku po parku s tým, že je cvičený a nemôže nikomu ublížiť. Správanie psa sa však nejakým podnetom zmení a pohryzie človeka,“ opísal Ivor.

Nevedomá nedbanlivosť platí aj pre situácie, keď je pes napríklad v klietke oddelený od kontaktu s cudzími ľuďmi. Majiteľ však podcení jeho silu a psovi sa podarí prekážku odstrániť. Ak na úteku ublíži človeku, zodpovedný je majiteľ. Mieru zavinenia treba dokázať a to býva v podobných prípadoch podľa Ivora náročné.

Pri nedbalostnom zavinení útoku zvieraťa je pre trest rozhodujúce aj to, ako vážne bola obeť útoku zranená. Za ľahkú ujmu na zdraví, z ktorej sa poškodený liečil menej ako 42 dní, môže dostať majiteľ maximálne ročné väzenie. Horšie je to pri ťažkej ujme na zdraví – tam už hrozí väzenie na šesť mesiacov až dva roky.

Sloboda zvierat, ktorú polícia prizvala k spolupráci na prípade, súhlasí s tým, aby sa stanovili prísnejšie podmienky chovania niektorých plemien. „Chovateľ by mal mať vedomosti o chove a ovládaní určitých psích plemien,“ hovorí inšpektorka Slobody zvierat Romana Březinová. Podľa nej by sa malo kontrolovať aj množenie týchto plemien. Zároveň tvrdí, že je nesprávne považovať ich za zlé.

Pred dvomi rokmi vtedajší poslanec parlamentu za SDKÚ Tomáš Galbavý navrhoval sprísniť zákon tak, aby majitelia bojových plemien mali povolenie na ich držanie. Do tejto skupiny zaradil napríklad argentínsku dogu, dobermana, rotvajlera, pitbulteriéra či kaukazského ovčiaka. S návrhom neuspel.

Trénovaný pes zahryzne a drží

Psy si podľa Romana Novotu, predsedu Klubu športovej kynológie v Pezinku, robili svoju prácu a strážili územie. Chybu podľa neho urobil majiteľ, ktorý psy zrejme nevycvičil a nezvládol ich.

Je normálne, že na človeka zaútočili naraz tri psy?

Nie je to úplne normálne. Keď boli traja, už je to svorka. Cvakne jeden, najodvážnejší, a ostatní sa pridajú. Je to potom hryzenie a trhanie. Pes, ktorý je trénovaný, zahryzne a drží, alebo len človeka zaženie a vráti sa. Nenapadne ho.

Takže tieto psy nemali výcvik?

Myslím si, že si robili svoju robotu, strážili to územie. Ale cvičené podľa mňa neboli. Je to chyba majiteľa, že psy nezvládol a nezabezpečil.

Čo spôsobilo, že zaútočili?

Ťažko povedať, čo sa mohlo stať. Mohli považovať za svoj objekt aj vedľajší súkromný pozemok. Dostali sa zo svojho pôvodného objektu do vedľajšieho a neuvedomili si, že už sú mimo. Pes väčšinou neútočí bez príčiny, no niekedy ho dokáže podráždiť aj spôsob chôdze človeka.

Sú veľké plemená ako vlčiak či rotvajler nebezpečnejšie ako iné?

Nedá sa s určitosťou povedať, či sú to naozaj nebezpečné psy. Podľa mňa je viac takých ľudí, ktorých pohrýzli napríklad jazvečíky. Keď niekoho pohryzie veľký pes, nemá problém to zverejniť. Keď je to jazvečík, človek sa aj hanbí, a ani to uhryznutie nie je také vážne. Ale stále je to napadnutie psom. Viac mám rešpekt pred malými psami ako pred veľkými. Veľké psy zvyknú ľudia viac cvičiť. (al)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ