Chudobným štát sprísni podmienky pri vyplácaní dávok

Rezort práce, ktorý v tomto duchu pripravil novelu zákona, sprísnenie podmienok vysvetľuje zneužívaním systému hmotnej núdze.

Najzásadnejšia zmena sa dotkne tých, ktorí si privyrábajú na dohodu. Do ich príjmu bude započítavať 75 percent z toho, čo takto zarobia. Ak od januára mesačne prekročia hranicu životného minima, ktorá je 194,58 eura, dávku nedostanú. Doteraz sa príjem z dohody pri posudzovaní nároku nepočítal a ľudia si mohli za rok takto privyrobiť do dvojnásobku životného minima (v súčasnosti 389,16 eura). Ministerstvo odhaduje, že je to asi 12-tisíc ľudí.

„Predpokladáme, že časť poberateľov dávky nemusí po úprave spĺňať nároky na pomoc v hmotnej núdzi. Návrh však vnímame ako potrebný z hľadiska odstránenia deformácie v systéme, súčasného zvýhodnenia jedného typu príjmu zo závislej činnosti,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Sociologička Zuzana Kusá však upozorňuje, že toto opatrenie ľudí len odradí od toho, aby si hľadali prácu na dohodu. „Tam, kde je málo pracovných príležitostí, je lepšie príjmy z dohody nezapočítať. Inak budú ľudia radšej robiť načierno,“ povedala.

Prísnejšie a presnejšie podmienky

Novela sprísňuje a spresňuje aj podmienky aktivačného príspevku, ktorý sa vypláca vtedy, ak človek pracuje pre obec na menších službách. „Návrhom sa určuje minimálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb na 10 týždenne, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody, požadované na vznik nároku naň,“ približuje Stuška. Navyše by tento príspevok mal človek dostávať nepretržite najviac osemnásť mesiacov. Doteraz počet hodín a ani počet mesiacov, ktorý má človek pre obec odpracovať, nebol určený.

Kusá upozorňuje, že aktivačným príspevkom si ľudia zvyšujú základnú dávku tak, aby aspoň vyžili. Keď ho po 18 mesiacoch stratia, môžu sa objaviť sa také javy ako krádeže. Podľa Kusej tento príspevok nie je dostupný každému, keďže aj počet pracovných miest je obmedzený. „Preto by som čakala, že spolu so zmenami v hmotnej núdzi príde aj novela zákona o službách v zamestnanosti,“ dodala.

Aktivačný príspevok pre neplnoletých

Ďalšie zmeny sa týkajú aktivačného príspevku pre neplnoleté deti. Tie ho budú môcť do 18 rokov poberať len vtedy, ak budú zároveň aj študovať. Podľa Stušku sa takto zníži motivácia k predčasnému ukončeniu štúdia a k jeho nahradeniu výkonom iných aktivačných činností.

Ochranný príspevok, ktorý poberá človek s nepriaznivým zdravotným stavom alebo ten, ktorý sa doma celodenne stará o dieťa či ZŤP, bude možné od januára poskytnúť iba z dôvodu choroby, nebude postačovať „porucha zdravia“. Navyše ho bude možné získať len po tri po sebe nasledujúce mesiace. „Ak však podľa posudku posudkového lekára nepriaznivý zdravotný stav bude pretrvávať ďalej, nárok na ochranný príspevok občanovi v hmotnej núdzi ostane najdlhšie dvanásť mesiacov,“ vysvetľuje Stuška. ,Navrhovaná zmena sa netýka invalidných a starobných dôchodcov, ktorým už v súčasnosti priamo zo zákona vzniká nárok na tento príspevok.

Staré auto nebude treba ohodnotiť

Preukazovanie hodnoty majetku sa nebude vyžadovať pre jedno auto, ktoré bude podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov. Pri vlastníctve viacerých áut starších ako 20 rokov sa na tieto ako na majetok nebude prihliadať vôbec, čo zároveň vyrieši problém s posudzovaním vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú, ale sú v evidencii. „Ak bude mať motorové vozidlo hodnotu viac ako 35-násobok sumy životného minima, t. j. v súčasnosti 6 810 eur, bude sa považovať za majetok a občan sa nebude považovať za občana v hmotnej núdzi,“ povedal Stuška.

Novela rozširuje aj okruh osôb, ktoré podľa zákona nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi. Takými sú osoby vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, osoba, ktorá je členom v reholi alebo náboženskej spoločnosti. Samostatne zárobkovo činná osoba bude môcť byť považovaná za občana v núdzi, iba ak bude mať výkon zárobkovej činnosti prerušený alebo zastavený.

Zmeny, ak prejdú vládou a parlamentom, by mali začať platiť v januári 2013. Ministerstvo práce však pripravuje komplexnú reformu systému hmotnej núdze, ktorá by mala platiť od roku 2014.