Registrované partnerstvá. Nájde Smer odvahu?

SaS plánuje prísť s návrhom zákona o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia.

Či zákon prejde, závisí od vládneho Smeru, ktorý ovláda väčšinu parlamentu. Agenda sexuálnych menšín je na Západe blízka práve sociálnej demokracii, ku ktorej hlási strana Roberta Fica.

„Smer ako významná sociálnodemokra­tická strana sa bude musieť nutne približovať k tomu, čo sociálna demokracia v Európe znamená. Keď sa pozrieme do zahraničia, tak vo väčšine krajín to boli práve sociálnodemokra­tické strany, ktoré presadili mäkší prístup k drogovej problematike, registrované partnerstvá alebo zelené témy,“ povedal poslanec SaS Martin Poliačik, ktorý mieni zákon predložiť. Podľa neho neekonomická liberálna agenda je v tradičnom ponímaní politiky agendou sociálnej demokracie a Smer by sa mal iba prihlásiť k tomu, čo mu vyplýva z orientácie strany. Zatiaľ sa Poliačik rozprával s viacerými poslancami len individuálne. Má však v úmysle rokovať aj na úrovni parlamentných klubov.

SaS tému registrovaných partnerstiev zdôrazňovala vo volebnej kampani v roku 2010. Po vytvorení pravicovej vlády však na tento zámer rezignovala. Práve to dnes Smer liberálom vyčíta.

V Smere prevládajú k registrovaným partnerstvám skôr opatrné postoje. Jeho politici hovoria, že na programe dňa sú iné priority. Jednoznačnú podporu plánu SaS nevyjadruje ani mladšia generácia poslancov Smeru. „Slovensko má momentálne v čase hospodárskej krízy oveľa pálčivejšie problémy, keď potrebujeme rozbehnúť hospodársky rast a zabezpečiť sociálne istoty ľuďom. Preto si myslím, že treba riešiť aktuálne veci,“ tvrdí poslanec Smeru Robert Madej. Neanalyzuje, či tento jeho postoj súvisí so zneistením starších voličov strany. Podľa Madeja bola SaS dva roky vo vláde a mohla vtedy svoj zámer presadiť. „Keď chcú ľuďom zalepiť oči, že tu nie je hospodárska kríza, a upriamiť ich na iné problémy, tak si myslím, že do takejto pasce netreba skočiť,“ mieni Madej.

Otvorenejší diskusii na túto tému je ďalší mladý poslanec Smeru Otto Brixi. „Každý návrh, ktorý bude mať právne a spoločenské rácio, je hodný podpory,“ hovorí Brixi s tým, že má liberálne zmýšľanie a diskusii sa nebráni. Predpokladá, že táto téma bude v klube Smeru rezonovať.

Poslankyňa Európskeho parlamentu za Smer Katarína Neveďalová pripomína, že téma neheterosexuálnych menšín je náš záväzok voči EÚ. „Podporujem túto iniciatívu, ale musíme o tom v spoločnosti hovoriť,“ prízvukuje. Upozorňuje, že Slovensko je konzervatívna krajina a preto je v takomto prípade dôležitá spoločenská diskusia.

Politológ Pavol Marchevský predpokladá, že ak Smer bude chcieť túto tému uchopiť, môže ju postupne rozvíjať ešte takmer štyri roky. Za prvý krok označil zámer zriadiť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť aj výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb. Bývalá vláda Ivety Radičovej vznik tohto výboru odmietla. „Je to Achillova päta SaS. Keď bola vo vláde, KDH tieto zámery blokovalo, ale bolo vidieť, že ani SaS tejto agende neprikladala až takú dôležitosť,“ poznamenal Marchevský. Za málo pravdepodobné považuje schválenie registrovaných partnerstiev už v jeseni. „Možno je to vec na rok pred voľbami, keď sa Smer pokúsi osloviť iný typ voličov, ktorí stranu pre konzervatívne postoje v minulosti nevolili,“ dodal politológ.

V opozícii prevládajú ľudové strany s konzervatívnymi postojmi, preto sa nebudú prihovárať za registrované partnerstvá. KDH ich dlhodobo odmieta a varuje pred ohrozením tradičnej rodiny. Šéf klubu Mostu-Híd László Solymos označil svoj postoj za zdržanlivý. Podľa neho je to skôr osobná záležitosť ako politická.

Podpredseda SDKÚ Viliam Novotný chce vidieť najskôr obsah zákona. Hovorí, že ide o tému, ktorá zasahuje do svedomia a etiky poslancov. „O tejto téme sa bude viac ako stranícky diskutovať skôr na úrovni poslancov z pohľadu ich presvedčenia a vierovyznania,“ hodnotí. Podotkol, že v otázkach etiky mali v SDKÚ pri hlasovaní vždy zelenú kartu a myslí si, že rovnako to bude aj teraz.

Zákon má upravovať vzájomnú vyživovaciu povinnosť, správu a užívanie spoločného majetku, dedenie, prístup k zdravotnej dokumentácii. Nepočíta sa s adopciami detí pármi rovnakého pohlavia. „Tým, že vytvoríme medzi dvomi osobami vzťah, ktorý je v práve definovaný ako blízka osoba, tak oni akoby sa zaradili do skupín, ktoré majú voči niekomu výnimočné postavenie,“ objasnil Poliačik. Často sa objavujú argumenty, že homosexuálne páry by mali využívať existujúcu legislatívu. Poslanec SaS však namieta, že napríklad vdovské sa nedá upraviť zmluvou. Keď umrie jeden z partnerov, druhý nemá nárok absolútne na nič.

Registrované partnerstvá fungujú v mnohých krajinách EÚ vrátane susedných štátov Maďarska, Rakúska a Česka. Tam dokonca kandidát ČSSD na prezidenta, senátor Jiří Dienstbier, presadzuje zákonnú možnosť adopcie detí homosexuálnymi pármi. Podľa neho je to lepšie ako výchova detí v detských domovoch.

Sociologička Sylvia Porubänová označila obavy o tradičnú rodinu za plané. Myslí si, že práca mimovládnych organizácií a skupiny neheterosexuálnych menšín v tomto smere urobili veľký kus práce. „Slovenská populácia sa neobáva toho, že by registrované partnerstvá mohli ohroziť tradičnú rodinu. Aj pohyb v okolitých krajinách, kde sú registrované partnerstvá uzákonené, nahráva skôr tomu, že aj u nás bude väčšia vôľa prijať tento zákon, ako to bolo trebárs pred piatimi rokmi,“ dodala sociologička.