Peniaze na zdravotníctvo štát u seba ani teraz nehľadá

Platba za jedného poistenca štátu klesne zo súčasných 31,54 eura na 31,44 eura. Vyjadrené v percentách, namiesto súčasných 4,33 percenta z priemernej hrubej mzdy v roku 2010 chce platiť presne 4 percentá z priemernej hrubej mzdy v roku 2011. Štát hradí zdravotné odvody za deti, študentov, evidovaných nezamestnaných či dôchodcov, čo sú asi 3 milióny ľudí.

So znížením odvodu štátu ráta predbežný návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií predpokladá, že príjmy do zdravotníctva sa zdvihnú predovšetkým vďaka zvýšeným odvodom na zdravotné poistenie. „Vplyvom zmien v odvodoch sa očakáva navýšenie zdrojov v roku 2013 o 120 mi­liónov, v roku 2014 o 144 miliónov a v roku 2015 o 159 miliónov eur,“ uvádza sa v návrhu.

Ministerstvo zdravotníctva s takýmto riešením spokojné nie je. „Nie je možné, aby štát za svojich poistencov platil stále menej,“ tlmočí jeho stanovisko hovorkyňa Zuzana Čižmáriková a pripomína, že ešte v roku 2009 boli platby štátu za poistencov na úrovni 4,76 percenta. Zdravotnícky rezort sa podľa hovorkyne spolieha na to, že rokovania o rozpočte sa ešte len rozbiehajú a napokon sa podarí zabezpečiť od štátu vyššie platby.

„Všetko nižšie ako päť percent je pre nás neprijateľné,“ tvrdí šéf Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár. Podľa neho, ak sa má slovenské zdravotníctvo vytiahnuť z marazmu, do ktorého sa dostalo, mal by štát odvody za svojich poistencov výrazne zvýšiť. „Aj v uznesení snemu komory máme schválených 5,5 percenta. K takým číslam by sme sa mali tlačiť,“ zdôrazňuje.

Kollár tiež pripomína, že na poistenca štátu ide zhruba 30 eur mesačne. „V tejto chvíli nevieme, koľko bude tento poistenec stáť reálne, no s určitosťou vieme, že to bude viac ako tých 30 eur,“ uvažuje Kollár. Komora sa podľa neho teraz pousiluje získať v tomto smere bližšie informácie a v najbližších týždňoch sa k rozpočtu vyjadrí širšie.

„Zníženie odvodov za poistencov štátu na štyri percentá je veľmi zlá správa. Pre pacientov, pre nemocnice aj pre ich zamestnancov,“ myslí si aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Obáva sa, že pri takýchto platbách nebude možné naplniť zákon, ktorý od januára 2013 zvyšuje platy lekárom, a ani čiastočne zvýšiť platy iným zdravotníkom, ktorým už stagnujú minimálne dva roky. Úhrada od zdravotných poisťovní totiž podľa neho vykrýva maximálne 70 percent reálnych nákladov v zdravotníctve a zvyšných 30 percent „visí vo vzduchu“.

„V takomto prípade sa môže veľmi rýchlo zopakovať situácia z októbra a novembra 2011,“ varuje Petko. Podľa neho by sa potom znovu akurát len „lepili akútne problémy“ s negatívnym dosahom na pacientov aj nemocnice namiesto toho, aby sa vytvoril priestor na pokojné vykonanie nevyhnutných štrukturálnych zmien v rezorte. „Na to, aby sa nenarušil sociálny zmier, potrebný odvod za poistencov štátu je niekde do úrovne piatich percent,“ uzatvára šéf nemocničnej asociácie.

Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor takisto verí, že čísla z návrhu sa nestanú skutočnosťou. „Vzhľadom na vysoký počet poistencov štátu je nutné, aby sa poistné za nich zvýšilo. Ostatné zdroje sú neisté a nepravdepodobné. Žiadame platbu vo výške 5,5 percenta z vymeriavacieho základu. Pri nižšej platbe nie je možné realizovať mzdové nároky zdravotníkov,“ pripája sa Pásztor.

Podľa Tomáša Szalaya z Health Policy Institute však robiť „modlu zo štyroch či z piatich percent“ je úplne zbytočné. Spoluautor tvrdej a nedokončenej reformy exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca pripomína, že je v podstate jedno, či štát získa finančné zdroje „z pravého vrecka“ tým, že pracujúcim zvýši odvodové zaťaženie, alebo „z vrecka ľavého“, keď viac ukrojí z daní zaplatených tými istými pracujúcimi, aby mohol zvýšiť platby za svojich poistencov.

„Bavme sa skôr o tom, či sú peniaze plynúce do zdravotníctva skutočne efektívne využívané,“ odporúča. Kým totiž štát túto efektívnosť riadne nepreukáže, kým sa v rezorte bude plytvať na tendroch a kým sa peniaze doň tečúce budú strácať „v čiernych dierach“, každé ďalšie navyšovanie zdrojov považuje Szalay len za „bohapusté míňanie peňazí daňových poplatníkov“.