Ochranári zveľaďujú odkaz z ľadovej doby

Andrej Barát | 04.09.2012 06:00
Pavol Littera Foto:
Pavol Littera z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.
Kde by mal človek hľadať krajinu, ktorá sa podobá na ľadovú dobu? V Tatrách? To sotva, skrýva sa na južnom Slovensku. Je roztrúsená po panónskych slaniskách, unikátnych biotopoch, do ktorých záchrany sa uprostred leta pustili ekológovia. Ich projekt priniesol prvý úspech - objavili vzácnu rastlinu, ktorú považovali za nezvestnú.

Volá sa skrytka ostnatá. „Pred pár rokmi sme našli na Slovensku už len tri kusy. Teraz sa nám podarilo objaviť 20 exemplárov,“ nadšene hovoril Pavol Littera z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Skrytka je rastlinou prispôsobenou na život v extrémnych podmienkach, podobne ako ďalšie druhy žijúce na slaniskách. Sú to miesta s veľmi slanou a suchou pôdou.

„Pripomínajú podmienky, aké tu panovali počas ľadovej doby. Vtedy nešlo o to, že bolo veľmi chladno. Bolo tu najmä sucho. Všade sa rozprestierala sprašová step s veľmi riedkou vegetáciou,“ naznačil Littera. Z tých dôb pochádza napríklad ešte palina slanomilná, z ktorej sa vyrába absint. Veľmi vzácnym je tiež malý slimák helicopsis striata. „V Českej republike ho považujú už za takmer vyhynutého,“ dodal ochranár. Všetky tieto druhy žijú už len na slaniskách, ich životný priestor sa stále stenčuje.

Svoj podiel viny na tom majú aj ochranári, čo priznal Littera. Slaniská sa od nepamäti využívali ako pasienky a tak sa uchovávali v dobrom stave. Ochranári však pastierov odtiaľ vyhnali, slaniská sa prestali udržiavať a postupne zarástli. Kríky a rôzne rýchlo rastúce trávy vytlačili vzácne druhy. Teraz sa snažia ochranári znova presvedčiť poľnohospodárov v okolitých dedinách, aby začali na slaniskách pásť ovce. Nezamestnaným v regióne núkajú prácu pastiera či terénneho pracovníka.

Jedným z nich je Dušan Pujdes. Jeden z úžitkov projektu videl v lacnom dreve. Pri čistení slanísk sa totiž vypíli viacero stromov a drevo potom predávajú po dedinách. „Bolo by dobré, keby sa ešte spustila výroba mlieka. To je však náročnejšie na hygienu,“ dodal Pujdes. Verí, že sa na juhu podarí obnoviť takmer zabudnutú tradíciu pasenia oviec.

Ďalšou pridanou hodnotou je tiež fakt, že sa na týchto lokalitách likvidujú invázne rastliny. Ide o nepôvodné druhy, ktoré boli na Slovensko privezené ako okrasné rastliny. Nekontrolovane sa rozrástli a potlačili iné druhy. Patrí k nim agát či zlatobyľ kanadská, ktorá produkuje veľmi silný alergén. Nasadenie ťažkej techniky sa proti týmto rastlinným „zločincom“ zatiaľ nevyplatilo. „Ovce a kozy potláčajú invázne druhy oveľa lepšie,“ mienil Littera.

Projekt má názov LIFE+ Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku. Náklady sú približne 2,3 milióna eur, väčšinu hradí Európska únia, časť zaplatí štát. Z peňazí sa zakúpi mobilné stádo oviec a kôz, prístrešky a informačné tabule pre 15 lokalít v blízkosti Komárna a Dunajskej Stredy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ