Prenájom ľudí zákonník obišiel. Ustúpil firmám

Soňa Pacherová | 24.09.2012 12:00
robotník, práca, Foto:
Agentúrne zamestnávanie je v Európe bežným pracovnoprávnym vzťahom.
Dvaja ľudia, ktorí robia v práci úplne to isté, napríklad obsluhujú tú istú výrobnú linku a majú rovnakú pracovnú náplň aj zodpovednosť, môžu za prácu dostávať veľmi rozdielnu odmenu. Najmä ak jeden z nich je riadny kmeňový zamestnanec fabriky a druhý "len" najatý cez sprostredkovateľskú pracovnú agentúru.

Chystaná novela Zákonníka práce mala pôvodne aj v tejto veci zaviesť poriadok. Odborári aj zamestnávatelia sa však výnimočne zhodujú, že situáciu ešte zhorší.

Ako pripomína predseda odborového zväzu Kovo Emil Machyna, v novom zákonníku sa obmedzí takzvané reťazenie pracovných zmlúv na dobu určitú, ale zamestnávania cez agentúry sa to nedotkne.

Nový boom najímania stoviek „dočasných“ zamestnancov cez agentúry na úkor prepúšťania trvalých pripúšťajú aj zamestnávatelia. „Je logické, že firmy sa zachovajú ekonomicky a na úkor riadneho zamestnávania siahnu radšej po ľuďoch z agentúr,“ pripúšťa hlavný vyjednávač Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula.

„Pracovných miest je málo a bude ešte menej, veď výhľad ekonomickej situácie nie je dobrý. A presunúť všetky možné aj nemožné záruky za zamestnanca na plecia zamestnávateľa sa jednoducho nedá,“ tvrdí Borgula a pripomína, že náklady na riadne zamestnávanie firmám pripravovaný pracovný kódex výrazne zvýši. Nielen okresaním reťazenia, ale napríklad aj obnovením súbehu odstupného a výpovednej lehoty a ďalšími opatreniami.

V bratislavskom Volkswagene je už dnes spomedzi 10-tisíc zamestnancov vyše 10 percent lízingových, najímaných cez tri agentúry. „Pre nás je prvoradé zabezpečiť čo najviac ľuďom riadny zamestnanecký pomer. Verím, že máme dosť síl, aby sa podiel agentúrnych zamestnancov v našej spoločnosti nezvyšoval. V menších firmách so slabšími odbormi však takú možnosť nevylučujem,“ myslí si šéf odborovej organizácie Volkswagenu Zoroslav Smolinský.

Agentúrne zamestnávanie je v Európe bežným pracovnoprávnym vzťahom. Podľa Machynu je však vo vyspelých krajinách prístup k najímaným zamestnancom úplne opačný ako na Slovensku. Hoci riadny a agentúrny zamestnanec majú mať v zmysle zákona rovnaké postavenie a ochranu, agentúry často zákonník obchádzajú a „požičaní“ zamestnanci tak zväčša pracujú za podstatne horších podmienok ako kmeňoví.

„Máme už iba jediné právo – makať, prepáčte, ako kone. Keď sme predtým mali za osem hodín vyrobiť 2 000 kusov výrobkov za 390 eur mesačne, teraz dostávame o 10 eur viac, no už pri norme 2 900 kusov za zmenu. Riadni zamestnanci dostávajú asi o stovku viac, my na rozdiel od nich robíme bez dovoleniek, v noci a po sobotách. Sme už z toho vyčerpaní,“ napísal Pravde agentúrny zamestnanec, ktorého meno ani zamestnávateľa na jeho žiadosť neuvádzame.

„V Rakúsku či Nemecku ľuďom najímaným cez agentúry platia ešte viac ako riadnym, pretože musia prejaviť väčšiu mieru flexibility pri častých zmenách druhu práce a majú menšie istoty, čo sa týka udržania si zamestnania,“ porovnáva Machyna.

Šéf OZ Kovo zdôrazňuje, že odbory proti agentúrnej práci nebojujú, no chápu ju len ako doplnkovú formu zamestnávania. „Zákonom by sa malo obmedziť, aby agentúrnych zamestnancov bolo vo firmách najviac štyri-päť percent, nie 15 a viac,“ mieni.

Fungujúcich sprostredkova­teľských agentúr je dnes na Slovensku okolo 750, licencovaných dokonca vyše tisíc. Zamestnávajú okolo 20-tisíc ľudí. Ministerstvo práce priznáva, že vzhľadom na stav ekonomiky muselo upustiť od prvotných zámerov obmedziť reťazenie aj agentúram. Sľubuje však aspoň prísnejšiu kontrolu ich činnosti v rámci novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá sa bude schvaľovať na budúci rok. „Po jednom-dvoch prešľapoch automaticky prídu o licenciu,“ tvrdí štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš.

Machyna upozorňuje, že mnohé agentúry nerešpektujú ani dnes platné zákonné úpravy. Zamestnávajú ich na dohody, čo je zo zákona neprípustné, nedávajú im mzdy rovnaké, ako majú kmeňoví zamestnanci, ba namiesto peňazí ich odmeňujú gastrolístkami či inými benefitmi. Nútia ich podpisovať bianko výpovede, niektoré firmy sú s agentúrami aj majetkovo prepojené.

Ochrana zamestnancov na lízing je podľa neho sporná, pretože v agentúrach nepôsobia odbory a ich kontrola zvonku je nemožná. "Nedá sa ani preveriť, koľko vlastne firma za zamestnanca agentúre platí, pretože je to predmet obchodného tajomstva. A v neistote, že na konci mesiaca o zamestnanie príde, nemôže si agentúrny pracovník vybaviť ani hypotéku, bankový úver či iné životné dôležité záležitosti.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Flexibilita po našom. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Podľa Borgulu je však problém hypoték pre agentúrnikov len druhotný. „Každá schopná vláda by ho hravo dokázala vyriešiť. Stačí predsa, aby sa v Sociálnej poisťovni vytvoril poistný fond pre dočasne zamestnávaných ľudí, ktorý by garantoval splácanie úverov,“ oponuje Borgula. Zásadnú chybu vidí v tom, že táto aj minulé vlády dopustili v činnosti agentúr obrovský chaos. Ak všetci tvrdia, že ich je veľa, prečo teda dostali licenciu? Koľkým ju kompetentní vzali, keď zistili porušovanie zákonov? A ak sú štatistické údaje hodnoverné, je normálne, že na jednu agentúru v priemere pripadá len asi 20 zamestnancov?!" pýta sa.

Kontrole agentúr dočasného zamestnávania sa majú venovať predovšetkým inšpektori práce. Podľa hovorkyne Národného inšpektorátu práce Slavěny Vorobelovej len pri vlaňajšej previerke krajskí inšpektori preverili 74 agentúr, v ktorých zistili takmer 200 nedostatkov, väčšinou závažných. „Týkali sa najmä nedodržiavania Zákonníka práce, napríklad mzdy agentúrnych zamestnancov boli oproti kmeňovým nižšie, agentúry nemali v poriadku zmluvné náležitosti a podobne, vyskytlo sa aj niekoľko prípadov nelegálneho zamestnávania,“ vymenúva.

Prečo tieto agentúry nestratili licenciu? „Pretože licencie im vydáva a ruší bratislavské Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,“ uzatvára Vorobelová.

Agentúry dočasného zamestnávania

agentúrne zamestnávanie je pracovnoprávny vzťah, keď pracovníka nezamestnáva priamo firma, ale agentúra, ktorá jej ho dočasne prepožičiava, takže za vykonanú robotu zase firma neplatí priamo pracovníkovi, ale jeho agentúre
- na oficiálnych stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je momentálne zaevidovaných 1 095 pracovných agentúr, z toho asi 750 funkčných
- pracovné agentúry pôsobia najmä v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, poskytujú firmám ľudí na krátkodobé a nárazové práce, iba v Bardejove ich napríklad vlani bolo registrovaných až 70
- agentúrnych zamestnancov je len okolo 20-tisíc, na tých by podľa odborníkov stačilo aj 50 transparentne pôsobiacich agentúr na celom území Slovenska
- agentúrni zamestnanci by mali mať rovnaké práva, odmeny za prácu a ďalšie istoty ako kmeňoví, no agentúry to nedodržujú, postihy sú pritom slabé, licencie odobrali zatiaľ len niekoľkým
- nový zákonník činnosť agentúr nijako neobmedzí ani nesprísni, čo najmä v terajšej ekonomickej situácii môže vyvolať až nekontrolovaný nárast počtu ,,lízingových" pracovníkov vo firmách

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ