Rómom budú stavať byty z peňazí únie

Daniela Balážová | 24.09.2012 14:00

Foto: SITA

Až osem rokov po vstupe Slovenska do Európskej únie sa vláda po prvý raz chystá stavať bytovky pre Rómov z eurofondov. Dokopy má na ne ísť šesť miliónov eur. Niektoré mimovládne organizácie však tvrdia, že nastavenie pilotného programu stavby približne 180 bytov v 15 mestách a obciach dáva priestor na nehospodárne nakladanie s financiami a obohacovanie sa stavebných firiem.

„Naše základné odporúčanie je nevyhadzovať verejné peniaze von oknom,“ hovorí Slávka Mačáková z košického ETP – Centra pre udržateľný rozvoj. „Pri stavbe nájomných bytových domov s približne 12 bytmi sa nepočíta s prácou budúcich nájomníkov. Za plánovanú obstarávaciu cenu sa dá napríklad v Spišskej Novej Vsi kúpiť hotový byt s porovnateľnou rozlohou,“ vymenúva svoje zásadné pripomienky.

Ak sa budúci obyvatelia bytov podieľajú na stavbe, vytvoria si totiž k bytu vzťah a upravia si ho podľa svojich predstáv a potrieb. Aj preto v rámci pripomienok navrhovali, aby sa budúci nájomcovia zaviazali, že na stavbe či dokončovacích prácach odpracujú minimálne 240 hodín za obdobie 6 mesiacov.

Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré návrh predložilo do pripomienkového konania, ale aj úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity s takýmto postojom nesúhlasí. Podľa Juraja Kuruca z úradu splnomocnenca v tomto prípade nejde o holobyty nižšieho štandardu bez základného vybavenia, ale o byty bežného štandardu, do ktorých sa bude sťahovať skôr mladá začínajúca rómska inteligencia.

„Nie sú to byty pre ľudí, ktorí prídu rovno z chatrče, a bolo by mylné myslieť si, že toto je riešenie na odstraňovanie osád,“ hovorí Kuruc. Podmienky pre budúcich nájomníkov bytoviek sú veľmi špecifické. „Spĺňa ich len pomerne úzka vrstva obyvateľov aj v rámci rómskych komunít. Musia byť mladí, zamestnaní, deti musia mať riadnu školskú dochádzku a podobne. Sú to napríklad terénni sociálni pracovníci, ich asistenti, asistenti učiteľov. Rómovia, ktorí pracujú, snažia sa, ale ich príjem nepostačuje na to, aby si mohli zadovážiť bývanie,“ dodáva Kuruc.

Súhlasí, že za nastavenú maximálnu obstarávaciu cenu stanovenú podľa zákona sa dajú postaviť aj lacnejšie byty. „Ale nie tohto štandardu,“ dodáva. Súhlasí tiež s tým, že o byty pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľov nielen z radov Rómov je núdza.

"Situácia s nájomnými bytmi a sociálnym bývaním je v žalostnom stave. Chýba množstvo bytov pre ohrozené skupiny obyvateľstva, ako sú osamelé matky s deťmi, starí ľudia, odchovanci detských domovov, ľudia so zdravotným postihnutím.

Máme chudobných ľudí z rôznych dôvodov, ale len rómske komunity vytvárajú osady a osídlenia, ktoré by sa dali považovať za stredovek," vysvetľuje, prečo je práve rómskej komunite určených 80 percent budúcich bytov postavených z eurofondov.

Slovensko by aj preto na financie na stavbu nájomných a sociálnych bytov malo myslieť pri vyjednávaní budúceho rozpočtu EÚ na roky 2014–2020. „Do roku 2010 staré členské štáty EÚ nechceli veriť, že noví členovia majú v tejto oblasti taký akútny problém. Trvalo nám šesť rokov, kým sme presvedčili Európsku komisiu, že by sme naozaj potrebovali peniaze na to, aby sme mohli stavať, nielen rekonštruovať,“ dodáva Kuruc.

Za desať rokov sa prevažne zo štátneho rozpočtu postavilo zatiaľ takmer 2 900 bytov, ktoré boli určené pre Rómov. Samosprávy i mimovládky pri týchto projektoch získali rôzne skúsenosti.

Varovanie z Letanoviec
Výstrahou do budúcnosti je stavba bytoviek pre Rómov z osady na okraji Slovenského raja v Letanovciach. Postavilo sa tam 96 bytov pre Rómov, ale ani dva roky po kolaudácii v nich nik nebýva. Obec nemá peniaze na dostavbu infraštruktúry, navyše aj týmto projektom sa tak zadlžila, že jej hrozí nútená správa. „Nemôžu sa tam sťahovať, nie je tam zavedená elektrina, pred domami nie sú chodníky, ale hlina,“ povedal nedávno starosta Letanoviec Michal Urban. Pomoc pri dofinancovaní infraštruktúry by však obec mala dostať od štátu.
Aj pre úrad splnomocnenca pre rómske komunity je problém Letanovce ,,ťažký bolehlav". „Ťažko povedať, kde sa stala chyba,“ hovorí Juraj Kuruc. Aj tento prípad však podľa neho potvrdil, že stavať v podstate novú osadu na kraji katastra, „doslova pod nosom ďalšej obci, nie je celkom fér a niečo, čo by sme mali podporovať“. Na druhej strane bytovky stoja a zbúrať ich by bolo, ako vyliať financie na stavbu 96 bytov do kanálu. „Keďže obec je zadlžená a reálne jej hrozí nútená správa, štát bude zrejme nútený nejako pomôcť,“ dodal Kuruc. Tento projekt však rozhodne nepovažuje za riešenie problémov rómskych osád. „Je to len odsunutie osady, priestorová segregácia, čo Letanovciam nepomôže. Nie je to dobré riešenie, to po desiatich rokoch programu už vieme,“ dodáva.