Kto si sporí málo, musí druhý pilier opustiť

Ministerstvo práce odhaduje, že z druhého piliera odídu desaťtisíce ľudí, ktorých úspory nestačia ani na kúpu minimálnej penzie.

„Týchto ľudí by sme následne chceli dostať z druhého piliera a proti takémuto riešeniu nemajú nič ani dôchodkové správcovské spoločnosti,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian (Smer). Prvé súkromné dôchodky budú vyplácané v roku 2015.

Správcovia súkromných penzií chcú o ďalšom zásahu do piliera rokovať. „Oficiálne s nami o tom ešte nikto nerokoval, tak ako môžu vedieť, že s tým nebudeme mať problém, keď ešte ani nevieme, čo presne napíšu do zákona?“ reagoval Viktor Kouřil, podpredseda VÚB Generali Slovensko.

„Problém, čo s ľuďmi s nízkymi platmi, plánujeme riešiť v rámci prípravy takzvanej anuitnej novely. Pri nej sa nastavia presné podmienky, za akých sa budú dať kupovať dôchodky za peniaze našetrené v druhom pilieri od súkromných poisťovní alebo štátu,“ dodal Burian.

Dôchodkové správcovské spoločnosti nemajú jednotný názor na odchod slabo zarábajúcich ľudí z druhého piliera. „Ja s tým nemám problém, lebo pokiaľ si napríklad dlhodobo nezamestnaný našetrí v druhom pilieri povedzme päťsto eur, asi ťažko nájde poisťovňu, ktorá mu z tejto sumy bude vedieť vyplácať dôchodok,“ hovorí Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky.

Aktuálne si v druhom pilieri na penziu sporí 1,4 milióna ľudí. Premiér Robert Fico možnosť otvoriť pilier spomínal pri rokovaniach s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Napokon sa vláda uspokojila s poklesom odvodov do druhého piliera z deviatich na štyri percentná. Podľa Kouřila už súčasné zmeny v dôchodkovom systéme sú proti jeho stabilite.

„Vláda znižuje dôchodky v prvom pilieri a zároveň si ľudia menej našetria na svoju budúcnosť v druhom pilieri. Tak ako môžu rozprávať o zavedení stability v dôchodkovom systéme,“ dodáva.

Vláda hovorí zatiaľ o stabilite systému na najbližšie roky. O tom, ako riešiť výpadky v druhom pilieri, keď o dvadsať rokov bude podstatne viac dôchodcov, sa hovorí menej. Ak vláda s oslabeným druhým pilierom o dvadsať rokov nebude chcieť ľuďom odďaľovať či skracovať dôchodky, musí zvýšiť zamestnanosť, a to napríklad cez prisťahovalectvo cudzincov.

Bojovať proti znižovaniu odvodov z deviatich na päť percent začala aj opozícia. „Petíciu na zachovanie súčasného pomeru odvodov nám doteraz podporilo už tridsaťtisíc ľudí,“ hovorí predseda SDKÚ Pavol Frešo. Táto strana tiež navrhuje vytvorenie štátnej Dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

„Výhodou takéhoto riešenia je, že peniaze zo znížených odvodov by sa neprejedli a zároveň by znižovali defi cit štátneho rozpočtu,“ povedal bývalý minister práce Ľudovít Kaník (SDKÚ). Päťsto miliónov eur získaných znížením odvodov z deviatich na štyri percentá by tak namiesto dôchodkových správcovských spoločností investovala priamo Sociálna poisťovňa.

Nevýhodou tohto riešenia je, že pri jeho presadení by Sociálnej poisťovni aj naďalej chýbalo päťsto miliónov eur na vyplácanie súčasných dôchodkov a štát by túto sumu musel vyzbierať na vyšších daniach či šetrení.

„Celkový verejný dlh je pritom už dnes na 48 percentách výkonu ekonomiky a ak by sme už v tomto roku nekonsolidovali, vystúpil by až na päťdesiat percent, čím by prišlo k aktivovaniu dlhovej brzdy,“ vysvetľuje Burian.

„Je pravda, že štátna Dôchodková správcovská spoločnosť by účtovne riešila problém s deficitom, nie však s dlhom,“ potvrdil aj Peter Goliaš, riaditeľ Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. Podľa súčasnej vlády by pritom zvyšovanie dlhu spojené s následným aktivovaním dlhovej brzdy mohlo poškodiť obraz Slovenska ako krajiny schopnej splácať svoje záväzky.

„Finančné trhy by nám to následne spočítali v podobe oveľa vyšších úrokov za kúpu slovenských dlhopisov. Nemôžeme si teda dovoliť dávať toľko peňazí do druhého piliera, keď tým ohrozujeme svoju schopnosť výhodne si požičiavať,“ dodal Burian.

Podľa Juraja Karpiša z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz oslabenie druhého piliera problém s vyplácaním dôchodkov odsúva do budúcnosti.

„Čo sa týka konsolidácie, vláda by napríklad mohla prijať reformu prvého piliera už od roku 2013 a nečakať do roku 2016. S okamžitou platnosťou by tiež mohla zastaviť vyplácanie investičných stimulov, dotovanie hypoték alebo stavebného sporenia,“ myslí si Goliaš.

Súčasne by sa podľa neho vo veľkom mohla rozbehnúť privatizácia. Vláda však plošné škrty, ktoré by sa priamo dotkli súčasnej životnej úrovne bežných ľudí, odmieta. Ficov kabinet je tiež proti prechodu majetku štátu do rúk súkromníkov.Zmeny v druhom dôchodkovom pilieri