Analytici o pomoci španielskej ekonomike

Po novom by v roku 2013 mal deficit verejných financií Španielska byť namiesto 5,3 percenta, o jeden percentuálny bod vyšší na úrovni 6,3 percenta, a stlačenie deficitu pod úroveň tri percentá sa odkladá do roku 2014. Prečo je potrebné robiť ústupky v čase, keď ostatným krajinám hrozí za nedodržanie deficitu pokuta?

Sven Subotič, investičný špecialista Best Buy Investment
Tento krok je veľmi správny. Príliš prudké šetrenie v takýchto veľkých krajinách by neznamenalo nič iné, len ďalší nárast nezamestnanosti a navýšenie záchranných balíkov pre banky. Šetrenie a reformy sú imperatívne, ekonomická logika však hovorí, že pokiaľ ich urobíme extrémne rýchlo, môžeme pacienta zabiť. Je to ako pri chudnutí či cvičení – pravidelný, postupný, systematický a dlhodobý proces je omnoho efektívnejší ako ten jednorazový. Deficit štátu nie je problém, pokiaľ ako cyklicky očistená zložka sa zlepšuje takým tempom, aby boli uskutočnené reformy, ale nie pod príliš veľkým tlakom, aby ekonomika neskolabovala.

Kamil Boros, analytik X- Trade Brokers
My už od vzniku fiškálneho kompaktu tvrdíme, že jeho naplnenie nie je reálne. Predpoklady eurozóny, že každý bude konsolidovať verejné financie a že ekonomiky, ktoré predtým rástli len vďaka dlhu, budú rásť a z dlhu vyrastú (t.j ich dlh k HDP sa zníži rastom HDP a nie poklesom dlhu), sú z nášho pohľadu mimoriadne optimistické. Táto zmena podmienok pre Španielsko je toho dôkazom. A určite to nie je posledný ústupok, či už pre Španielsko, alebo aj pre ďalšie krajiny.

Ľuboš Vančo, analytik spoločnosti KPMG
Nie je to správne, pretože to je presne ten dôvod prečo sa eurozóna dostala tak, kam sa dostala. Nedodržiavali sa stanovené pravidlá. Zvyšovanie deficitu a zadlženosti bude mať dopad na rizikové prirážky takýchto krajín.

Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS)
Je to dokaz, že nove fiškálne pravidla sú rovnako ohybne a neúčinné, ako kedysi Maastrichtské kritéria. Môžeme očakávať, že o výnimku požiadajú ďalšie štáty, posmelené španielskym príkladom.

Karol Piovarči, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu
Z hľadiska riadenia trhovej ekonomiky ide samozrejme o krok, ktorý je nesystematický a vyvolá tlak zo strany ostatných zadlžených štátov. Jedine ako sa dá tento krok ospravedlniť je to, že príliš veľké škrty výdavkov štátneho rozpočtu povedú k zníženiu ekonomickej aktivity tých sektorov, ktoré sú naviazané na štátne výdavky, a následne multiplikačné efekty silne negatívne poškodia celú ekonomiku a takisto výber daní.

Ministerstvo financií SR presadzuje, aby zástupcovia eurovalov EFSF (dočasný) a ESM (trvalý) mali priamy dohľad nad španielskym fondom na reštrukturalizáciu bánk a zastúpenie v jeho riadiacich štruktúrach. Slovensko bude zároveň požadovať od španielskeho kráľovstva garancie nevyplácania dividend a bonusov pre vrcholných manažérov reštrukturali­zovaných bánk. Ako vnímate tieto podmienky zo strany Slovenska?

Kamil Boros, analytik X- Trade Brokers
Slovensko sa v prvom rade žiadnej podpory španielskych bánk nemalo zúčastniť. Rekapitalizáciu bánk a vyčistenie ich súvah vnímame ako snahu dostať banky z problémov, aby rozdávali ďalšie úvery, ktoré krátkodobo môžu pomôcť spätne nafúknuť niektoré bubliny v španielskej ekonomike, z dlhodobejšieho hľadiska sa však mnoho z nich ukáže ako zlyhaných. Navyše žiadne z bánk, ktorá pomoc dostane, nie je na listine globálne systémovo dôležitých bánk, ktorých pád má potenciál položiť globálny finančný sektor, takže ani z tohto hľadiska nie je slovenská účasť odôvodnená.

Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS)
Je to len symbolicky akt, bonusy manažérov nijako neovplyvnia to, či sa nám peniaze vrátia, alebo nie. Je to slabá satisfakcia za to, že cestou ESM (trvalý euroval) boli do záchrany španielskych bánk zatiahnutí aj slovenskí daňoví poplatníci, ktorých peňaženky ešte navyše čaká nákladné riešenie množstva problémov aj doma.

Tomáš Dudáš, ekonóm Paneurópskej vysokej školy
Požiadavky Slovenska sú podľa mňa rozumné, aj keď nie som o tom presvedčený, že ich budeme schopný presadiť. Cieľom Nemecka je pritom aj tak to, aby dohodnutý spoločný bankový dohľad začal fungovať čím skôr, ideálne do konca roku 2012. Tým by sa výrazne zlepšil dohľad nad všetkými problémovými bankami. Ešte by som dodal, že hlavne druhá časť našich požiadaviek smeruje k slovenským voličom, ktorí nie sú nadšení z výšky pomoci, ktoré musí Slovensko poskytnúť bohatším krajinám

Karol Piovarči, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu
Každý štát eurozóny poskytuje záruky v odpovedajúcej výške. Záruky nevyplácania dividend a bonusu nemajú rozhodujúci vplyv na fungovanie EFSF a ESM a možnosť uplatnenia garancií voči Slovensku. Ide skôr o populizmus vládnych činiteľov v celej Európe.

Španielsky minister financií Luis de Guindos pripustil, že kráľovstvo vytvorí fond na správu aktív realitného trhu, ktorému by komerčné banky predali zlyhané úvery. Načo je to tento fond potrebný?

Karol Piovarči, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu
Podobne postupovalo Švédsko v dobe ich bankovej krízy a takisto Česká republika v rokoch 1997–2002, kedy do Konsolidační banky boli vyvedené zlé úvery. Výhodou tohto riešenia je to, že banky budú dôveryhodnejšie, čistejšie a mali by fungovať správne a podporovať ekonomický rast.

Tomáš Dudáš, ekonóm Paneurópskej vysokej školy
Ide o štandardný postup oddlžovania bánk. Ak chce štát chce odbremeniť banky od problémových aktív, spravidla vytvorí nejaký štátny fond, ktoré tieto aktíva odkúpi a následne sa ich snaží speňažiť. Tento postup sa použil napríklad aj na Slovensku pri reštrukturalizácii slovenských štátnych bánk v rokoch 2000 – 2001. Štát vytvoril agentúru Slovenská konsolidačná, a. s., kam sa presúvali zlé aktíva slovenských bánk.

Kamil Boros, analytik X- Trade Brokers
Tento fond by mal byť akousi konsolidačnou bankou, ktorá jednak zníži tlak na pokles cien nehnuteľností, keďže nebude nehnuteľnosti založené za odkúpené úvery predávať, a tým pádom tlačiť ich ceny nadol, ale držať ich do splatnosti úveru, a zároveň zlepší prístup bankám k likvidite od ECB, keďže od nej dostanú výmenou za toxické aktíva, ktoré ECB ako zábezpeku (kolaterál) za nové peniaze neakceptuje, aktíva, ktoré budú môcť do ECB založiť. (samozrejme bude tam dosť vysoký haircut, fond bude odkupovať zlé aktíva od bánk za ďaleko nižšiu ako účtovnú cenu, banky teda budú musieť zaúčtovať výrazné straty).

Sven Subotič, investičný špecialista Best Buy Investment
Vyvedenie takýchto aktív mimo bilancie bánk je krok správnym smerom. Napríklad v Írsku vytvorili NAMA, ktorá sa špecializovala len na fond vyvedených aktív. Pomôže to očistiť bilanciu bánk a sprehľadniť a zjednodušiť účtovníctvo.