Slovenské pšenice sucho nezdolalo

Prvé dejstvo žatvy dopadlo s mínusovým skóre. Nie zopár, ale celé desiatky podnikov z Podunajskej nížiny už ohlásili pád hektárových úrod pšenice k trom ba až dvom tonám. Všetko nahráva scenáru, že by sa produkcia obilnín mohla medziročne znížiť až o 600– či 700–tisíc ton.

Lenže pád nemusí byť taký hlboký. Straty na poklese úrod totiž sťahujú podniky, ktoré sa vyhli trendu posledných rokov osievať produktívne zahraničné pšenice a zostali verné odrodám domáceho šľachtenia.

Martin Slezák, roľník z Križovian, zobral tohto roku na Trnavskej tabuli rovné štyri tony pšenice priemerne z hektára. Čo by za to dali susedia z Pavlíc, Abraháma či Majcichova, ktorým dala pšenica o jeden a pol až dve tony menej. Slezák, ktorý v minulom desaťročí vyskúšal pestovať to i ono, si v núdzi spomenul, že za humnami má Výskumný šľachtiteľský ústav v Bučanoch.
„Dohodol som si stretnutie s Tiborom Roháčikom, šéfom šľachtenia v Bučanoch, a po konzultácii s ním som zmenil odrodovú skladbu,“ hovorí Martin Slezák. Neľutuje ani trochu.

Vlani, keď pršalo ako na objednávku, mal priemernú úrodu 6,4 tony, tohto roku mu pšenica sypala síce len štyri tony z hektára. „Vzhľadom na extrémne sucho trvajúce od jesene prakticky až do žatvy, je to veľmi dobrá úroda,“ hodnotí farmár.

Za bučianskymi pšenicami stojí slávny šľachtiteľ Bohumír Kábrt. V priebehu desaťročí pracoval s ruskými, ukrajinskými a mexickými genetickými zdrojmi pšenice. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov vyšľachtil legendárnu Amiku, neskôr Ilonu či dodnes pestovanú Vigintu. Spolu s odrodami kolegov Melichera Bartalasosa zo Solar a Štefana Szamáka zo Sládkovičova umožnili dosiahnuť Slovensku sebestačnosť. Šľachtiteľský prínos pre obilninársku sebestačnosť vyčíslili na sklonku federácie na dve miliardy korún.

„Kábrt zakomponoval do slovenských odrôd vysokú odolnosť proti suchu, ktorou sa vyznačovali odrody z ruských a ukrajinských lesostepí,“ všíma si Tibor Roháčik. Túto cennú vlastnosť rozvíja ďalej v bučianskych odrodách Kábrtova dcéra Jana Sokolovičová a je základom ďalších slovenských, ako aj moravských odrôd.

Zastúpenie slovenských pšeníc však nezodpovedá ani ich úrodovému potenciálu, ale najmä výnimočnej schopnosti odolávať vrtochom počasia. „Pomer zahraničných odrôd voči slovenským je 80:20, mal by byť presne opačný, alebo aspoň 50:50,“ podotýka Tibor Roháčik.

Možno výsledky tohtoročnej žatvy donútia agronómov, aby sa vrátili k opomínanému národnému dedičstvu. Sucho ukázalo, že marketingovou podporou nablýskané odrody z Francúzska, Nemecka či Holandska neznášajú na Slovensku prevažujúce drsné kontinentálne podmienky.

Mimochodom, na pracovisku Selektu v Horných Chlebanoch dali bučianske pšenice od 5,5 do 6 ton zrna priemerne z hektára. Z búrkových mrakov tu padlo o čosi viac zrážok, ktoré pšenica – Kábrtova vnučka – zázračne zužitkovala. Tibor Roháčik nabáda, aby sa Slovensko opieralo najmä o vlastné genetické zdroje a podporovalo viac ako doteraz chradnúci poľnohospodársky výskum.