Štát má na banky slabé páky

Branislav Toma | 17.07.2012 20:00, aktualizované: 
peniaze, mince, bankovky, banka, účet, úspory,... Foto:
Ilustračné foto
Už od augusta prichádzajú slovenské finančné domy s ďalším zvyšovaním poplatkov. Pri niektorých bankách ide pritom už o piatu zmenu cenníkov v tomto roku. Štát má podozrenie, že rast poplatkov súvisí s bankovou daňou, ktorú zaviedla minulá Radičovej vláda.

Ficova vláda mieni daň ešte zvýšiť, a tak môže zvyšovanie poplatkov pokračovať. Vláda chce tieto súvislosti preveriť, reálne však nemá možnosti zabrániť bankám v dvíhaní cien za služby.

Vláda zavádza základný balík služieb za jedno euro mesačne, ktorý budú môcť využívať len ľudia s príjmom do úrovne minimálnej mzdy. Tiež sa zvažuje, že bankové služby bude pre štátnych zamestnancov poskytovať Štátna pokladnica. Páky, ako ochrániť široké vrstvy obyvateľstva, vláda nemá.

„Ministerstvo financií preskúma informácie o údajnom prenášaní mimoriadneho odvodu, schváleného ešte bývalou vládou, do zvyšovania poplatkov niektorými bankami. V prípade ich potvrdenia je vláda pripravená – v rámci svojich legislatívnych možností – prijať protiopatrenia,“ povedal hovorca premiéra Erik Tomáš.

„Vláda síce do zákona napísala, že banky nemôžu preniesť bankový odvod do cien služieb, ale finančné domy sa budú obhajovať tým, že súčasné dvíhanie cien s vyššími daňami nesúvisí,“ povedal Vladimír Dohnal, analytik Symsite Research. V priebehu augusta zdvihne napríklad cenu za balík Extra Pohoda z osem na deväť eur za mesiac ČSOB banka. Zároveň si ľudia priplatia viac aj za spracovanie úveru. „Toto rozhodnutie nemá žiaden súvis s účinnosťou novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií,“ povedala Zuzana Eliášová, hovorkyňa ČSOB Finančnej skupiny.

„Banky si tak zvyšujúcimi poplatkami a maržami začali kompenzovať zavedenie bankovej dane,“ myslí si Dohnal. Súčasne totiž začali klesať i úroky pri termínovaných vkladoch, kým tie pri pôžičkách ostali napriek lacnejším peniazom na takmer rovnakej úrovni.

„Bankový odvod sa môže negatívne v strednodobom horizonte prejaviť aj na obmedzení objemu poskytovaných úverov. Už pri súčasnom odvode objem novoposkytnutých úverov za prvých päť mesiacov tohto roka medziročne klesol pri podnikoch o takmer osem percent a pri obyvateľstve o takmer jedenásť percent,“ povedala Monika Kuhajdová zo Slovenskej bankovej asociácie.

Banky pritom časť vyšších daní zobrali aj na seba a za prvý štvrťrok klesol čistý zisk bankového sektora o dvadsať percent na 142 miliónov eur. V úvode roku ostali podľa štatistík približne na rovnakej úrovni aj bankové poplatky a smerom hore o tri percentá vzrástli úrokové výnosy.

„Frekvencia zmien cenníkov v priebehu tohto roku je však oveľa vyššia ako po iné roky,“ povedal Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančná Hitparáda. Finančné domy síce ponúkajú možnosť vedenia účtu zadarmo, no tu sa zas klienti musia zmieriť so zmenšovaním počtu bezplatných služieb.

Minulým kabinetom schválený bankový odvod mal do štátneho rozpočtu v tomto roku priniesť sto miliónov. Dodatočný bankový odvod zo strany ľavicovej vlády zvýšil celkové zaťaženie domácich bánk už od budúceho roku takmer na tristo miliónov.

„Vysokými daňami nakoniec dosiahneme len to, že tu ostane pár veľkých bánk, ktoré si budú vedieť skôr či neskôr preniesť tieto náklady na bežných ľudí. Riešenie poplatkov je skôr vo vyššej konkurencii,“ dodal poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ