Šramko: Rozpočtové plány vlády sú ambiciózne
Foto: Ľuboš Pilc
Dlhová brzda sa podľa zákona spustí, ak dlh dosiahne 50 percent HDP, čo môže byť asi na úrovni dlhov 7 000 eur na občana. Hrozí tento scenár Slovensku?
Bude veľmi dôležité, ako sa bude vyvíjať hrubý domáci produkt krajiny, pretože nad tým je možná menšia kontrola ako nad samotnými výdavkami štátu. Podľa môjho názoru takýto scenár zatiaľ v tomto roku nehrozí.
Ak by vláda zadlžovala ďalej, museli by si politici zmraziť platy či schváliť vyrovnaný rozpočet, čo by znamenalo veľké škrty. Ak by dlh dosiahol až 60 percent, vláda by musela požiadať parlament o dôveru. Prečo je nutné v tejto dobe zavádzať „bič“ na jednotlivé vlády?
Je dobré, že limit dlhu verejnej správy a pravidlá sú prísne nastavené a zákonom sa vytvára tlak na dlhodobú udržateľnosť. Dôležité je pozerať sa aj na dlhodobé dosahy prijímaných opatrení na konsolidáciu verejných financií. Doterajšie skúsenosti sú také, že pri existujúcom systéme sa vlády sústreďovali predovšetkým na krátkodobé ciele a nevyužili ,,dobré časy", teda obdobie vysokého rastu, na vytvorenie dostatočných rezerv na „zlé časy“. Ak chceme mať dobré podmienky pri financovaní nášho dlhu, musíme mať dôveru investorov, a takéto zákonné pravidlá ju určite podporia.
V niektorých krajinách sú však rozpočtové pravidlá ešte prísnejšie.
Sú krajiny, kde má rada dokonca právo veta na schvaľovanie rozpočtu, je to aj príklad Maďarska. Považujem to však za príliš veľkú právomoc pre radu, pretože samotné schvaľovanie rozpočtu musí byť v demokratickej krajine zodpovednosť vlády a parlamentu. Boli predsa demokraticky zvolení, ľudia si ich vybrali aj na spravovanie ich financií. Sú aj krajiny, kde rada robí akéhosi poradcu vlády, to však nie je prípad Slovenska.
Foto: Ľuboš Pilc
Považujete vládou plánovaný verejný deficit na tento rok na úrovni 4,6 percenta výkonu ekonomiky za dostatočne ambiciózny? Niektorí ekonómovia ho považujú za privysoký.
Čím ambicióznejšie, tým lepšie. Z môjho pohľadu je cieľ dosiahnuť 4,6 percenta v tomto roku ambiciózny. Treba si však uvedomiť, že situácia v Európskej únii, ale aj v iných krajinách je nestabilná, tak už aj relatívne malý dlh môže spôsobiť, že krajina sa dostane veľmi rýchlo do problémov. Dobrým príkladom toho bolo Írsko, teda ukazuje sa, že aj zodpovedné krajiny v oblasti verejných financií môžu nakoniec žiadať o medzinárodnú pomoc. Najnovšie je to napríklad Španielsko. Menšie a otvorenejšie ekonomiky, ako je Slovensko, sú pritom ešte citlivejšie. Sme závislí od toho, aby zahraniční investori, ktorí financujú naše dlhy, mali v nás absolútnu dôveru. Musíme preto ukázať, že konsolidácia verejných financií je rýchla a že sme nastúpili na cestu nízkeho deficitu.
Je primerané, že budúcoročný balíček, ktorým má deficit klesnúť pod tri percentá HDP, sa naplní z dvoch tretín cez príjmy, a teda vyššie dane, a z jednej tretiny cez vládne úspory?
Ideálny pomer úspor neexistuje. Môžeme hovoriť o tom, čo by bolo optimálne, ale je dôležité pozerať na realitu. Ak sa majú dosiahnuť výrazne úspory vo verejných výdavkoch na základe štrukturálnych reforiem, trvá to dlhší čas. Pokiaľ je potrebné prijímať opatrenia, ktoré znížia deficit verejných financií a prispejú k splneniu prísnych rozpočtových cieľov do roku 2013, tak to sa nedá postaviť na dlhodobých štrukturálnych zmenách, ktoré prinesú požadovaný efekt až za pár rokov. Každá krajina je však iná a musí takisto zhodnotiť, aké opatrenia už boli prijímané v predchádzajúcom období, povedzme za posledné dva až štyri roky, čo všetko je ešte možné vykonať a ako rýchlo je možné prijímať opatrenia na výdavkovej stránke, ak nechceme len plošne škrtať.
Foto: Ľuboš Pilc
Opozícia, ale aj niektorí ekonómovia upozorňujú, že vláda sa zameriava na príjmy a menej šetrí na sebe…
Nerád by som to takto hodnotil. Rada sa nesmie dostať do polohy, aby robila rozhodcu či sudcu medzi rôznymi ekonomickými názormi vlády a opozície. Samozrejme, že je dôležité, aby boli prijímané opatrenia tak, aby boli akceptované Európskou komisiou, ako aj Eurostatom, aby boli považované za opatrenia, ktoré prinesú dlhodobejší výsledok. Treba si počkať na prvú správu rady, ktorá vyjde v decembri tohto roka, v ktorej budeme monitorovať vývoj verejných financií a zhodnotíme dosah opatrení tejto vlády.
Čo v prípade, ak zistíte, že financie sa nevyvíjajú podľa avizovaných plánov vlády?
Vláda nie je viazaná názorom rady. To, čo odprezentujeme, nie je nejaký príkaz, je to len náš názor. Spôsob, akým rada vznikla, zaručuje, že nikto nemôže naše stanoviská spochybniť. Ak by sa prekročili stanovené limity, zákon presne určuje postup, opatrenia a sankcie. Zodpovednosť za prijatie opatrení na nápravu je výlučne v rukách vlády a Národnej rady.
Foto: Ľuboš Pilc
Prečo ste prijali ponuku dohliadať na hospodárenie krajiny?
Musím povedať, že vznik rady a vôbec prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bol dôvod, prečo som sa po čase vrátil do verejného života na Slovensku. Je to po mnohých rokoch prvý „ekonomický“ zákon, ktorý bol prijatý konsenzom v Národnej rade. Dáva to veľkú dôveryhodnosť nielen samotnému zákonu, ale aj inštitúcii ako takej. Nestala sa predmetom politických konfliktov medzi koalíciou a opozíciou, za takýchto podmienok prijatia sa nám do budúcnosti bude oveľa lepšie pracovať. Pre mňa osobne bolo dôležité aj to, že členovia rady sú volení ústavnou väčšinou v parlamente, majú oveľa väčšiu legitimitu, ako keby boli volení jednoduchou väčšinou.
Aký je prínos rady?
Nebudeme mať nijaké výkonné právomoci. Ide vlastne o orgán na monitorovanie a hodnotenie bežného vývoja verejných financií a ich dlhodobej udržateľnosti, ale aj plnenia cieľov vlády. Rada dohliada na to, či sa plnia pravidlá rozpočtovej zodpovednosti.
Rada má byť teda akousi studňou informácií pre verejnosť a zrkadlom pre vládu. Máme tomu rozumieť tak, že vláda neprichádza s pravdivými informáciami o stave verejných financií a v stanoviskách zavádza?
Ešte krajšie to pomenoval súčasný minister financií, ktorý nás označil za „ježka v nohaviciach“ súčasnej vlády. Nechcel by som však povedať, že naším príchodom sa vyriešia všetky problémy. Prispejeme však k tomu, že verejné financie budú pod nezávislou kontrolou, naše hodnotiace správy sa stanú dobrým predpokladom transparentnejšieho fungovania štátu.
Foto: Ľuboš Pilc
Ako sa dá zaručiť transparentnosť?
Už len spôsob, akým vznikla, zaručuje jej transparentnosť. Aj samotné personálne obsadenie hovorí o nezávislosti tejto inštitúcie. Vezmite si mená ako Ľudovít Ódor a Michal Horváth, ktorí spoločne so mnou budú v rade pôsobiť. Ide o nezávislých ekonómov, ktorí nemajú nijaké politické dresy. Osobne som takisto nikdy nepatril k žiadnej vládnej garnitúre. Okrem nás tam budú ešte ďalší desiati nezávislí odborníci, ktorí sa určite nebudú vyberať podľa politickej príslušnosti. Celé financovanie rady bude schvaľované Národnou bankou Slovenska, ktorá je už zo zákona nezávislá inštitúcia. Teda ani cez finančný tok nebude možné zasahovať do fungovania inštitúcie. Napríklad v Maďarsku, kde takáto inštitúcia už naplno funguje, boli náznaky zneužívania politickou mocou práve preto, že im peniaze schvaľovala samotná vláda.
Koľko bude stáť chod rady?
Osobne sa budem snažiť, aby sme mali čo najnižšie náklady. To, s čím počítal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, je suma na úrovni dvoch miliónov eur ročne. Neočakávam, že to bude až takáto veľká suma. Rozpočet sa však bude schvaľovať až na jeseň.
Ivan Šramko
V roku 1980 skončil štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, na fakulte riadenia. Od roku 2002 do 2004 zastával post viceguvernéra Národnej banky Slovenska, v roku 2005 bol vymenovaný do funkcie guvernéra. Do minulého roka pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec pri OECD. Najnovšie bude dozerať na hospodárenie štátu ako nový predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Je ženatý, má tri deti.
Foto: Ľuboš Pilc
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ