Slovinci prichádzajú o rating, môžu byť zrelí na pomoc

Ratingová agentúra Moody's znížila hodnotenie záväzkov slovinskej vlády o tri stupne na Baa2 kvôli obavám o tamojší bankový sektor a rastu úverových nákladov. Upozornila, že zhoršujúce sa makroekonomické prostredie v krajine otvára možnosť, že Slovinsko bude potrebovať vonkajšiu pomoc.

Tri najväčšie slovinské banky teraz usilujú o získanie štátnej finančnej podpory. Podľa Moody's budú tieto banky pravdepodobne potrebovať pomoc v objeme dvoch až ôsmich percent hrubého domáceho produktu. „Pravdepodobnosť, že pomoc bude potrebná, je veľmi vysoká,“ uviedla Moody's.

S&P znížila rating krajiny o jeden stupeň na A z doterajšej známky A +. Tá je ešte stále bezpečne nad špekulatívnou kategóriou, ktorá sa začína stupňom BB +. Výhľad ratingu je ale naďalej negatívny, čo znamená, že agentúra počíta s ďalším zhoršením. Na úrovni A hodnotí Slovinsko aj tretia veľká svetová agentúra Fitch.

S&P okrem problémov bánk poukázala na rastúcu politickú polarizáciu a neistotu. To podľa nej ohrozuje plány potrebných štrukturálnych reforiem.

„Tieto faktory prispievajú k prudkému poklesu vonkajších finančných zdrojov finančného sektora a postupnému rastu vládnych nákladov externého financovania,“ uviedla S&P.

Slovinská vláda chce v tomto roku znížiť rozpočtový deficit na 3,5 percenta HDP z vlaňajších 6,4 percenta HDP. V budúcom roku by mal schodok klesnúť až na 2,5 percenta HDP. „Pretrvávajúca slabosť ekonomiky by však mohla brániť v dosiahnutí týchto cieľov,“ upozornila Moody's.

Slovinsko bolo prvou postkomunistickou krajinou, ktorá zaviedla jednotnú európsku menu. Eurozóna sa však teraz stretáva s dlhovú krízou, kvôli ktorej už bolo niekoľko členských krajín nútené požiadať o zahraničnú pomoc.

Slovinská vláda chce v tomto roku znížiť rozpočtový deficit na 3,5 percenta HDP z vlaňajších 6,4 percenta HDP. V budúcom roku by mal schodok klesnúť až na 2,5 percenta HDP. „Pretrvávajúca slabosť ekonomiky by však mohla brániť v dosiahnutí týchto cieľov,“ upozornila Moodys.

Slovinsko bolo prvou postkomunistickou krajinou, ktorá zaviedla jednotnú európsku menu. Eurozóna sa však teraz stretáva s dlhovou krízou, kvôli ktorej už bolo niekoľko členských krajín nútených požiadať o zahraničnú pomoc.