Staněk: Záväzky voči Bruselu položia samosprávy na kolená

Často je označovaný za ekonóma s katastrofickými scenármi. Podľa jeho slov mu dosiaľ predpovede vyšli takmer do bodky. Staněk tiež predpokladá, že zúženie krajín eurozóny je nevyhnutným krokom na to, aby sa Európa dostala z dlhovej krízy.

Poradcom nie ste prvý raz. Radili ste už počas prvej Ficovej vlády. V čom je tentoraz rozdiel?
Väčšinou majú ľudia jednoduchú predstavu o poradcovi a jeho práci. Poradca môže len povedať názor na daný problém, vláda ho môže alebo nemusí akceptovať. Otázka poradenstva spočíva v tom, že vás vláda požiada o vypracovanie materiálov, ktoré buď obsahujú analýzu, alebo konkrétne návrhy.

Čo sa vám dosiaľ podarilo ovplyvniť počas tejto vlády?
Úspešnosť môjho poradného hlasu hodnotím na 30 až 40 percent. Podarilo sa mi presvedčiť vládu, aby zvýšila platby štátu za svojich poistencov. Ako viete, za prvej Ficovej vlády boli tieto platby na úrovni 70 percent, za Radičovej vlády klesli na 50 percent z poistnej sumy a teraz sa to opäť vracia na 58 percent.

Je niečo, čo sa vám nepodarilo presadiť?
Áno, a obávam sa, že to bude veľkou hrozbou do budúcnosti. Ide o záväzky vyplývajúce z prístupového protokolu Slovenska k Európskej únii. Keď sme vstúpili v roku 2004 do EÚ, podpísali sme rad záväzkov v oblasti životného prostredia, skládok komunálneho odpadu, vôd, ciest a podobne. Tieto záväzky mali termíny v rokoch 2011 až 2020. Vtedy to bolo ďaleko, tak to neprekážalo. Potom však štát zmenil koncepciu verejnej správy a kompetencie sa presunuli na samosprávy. Dnes dochádza k splatnosti týchto záväzkov. A darmo sme sa nádejali, že Brusel nebude hodnotiť nesplnené záväzky, práve naopak – predstavuje to pre nás finančné sankcie za nedodržanie podmienok. Celkový rozsah nákladov je 8 miliárd eur do roku 2017! Čo s tým, pýtam sa?

Znamená to, že mestá a obce budú musieť zaplatiť tých osem miliárd eur?
No veď práve, Združenie miest a obcí Slovenska sa nedávno vyjadrilo, že s tým nemá nič, keďže to podpisoval štát. Na to minister financií Peter Kažimír vyhlásil, že to nie je vec štátu, lebo kompetenčne to spadá pod ZMOS. A problém je na svete. A v predloženom rozpočte na roky 2013 až 2015 nie je o tomto probléme ani zmienka.

Ako ste navrhovali, aby sa to riešilo?
Štát, ktorý presunul kompetencie a dlhy na samosprávy, sľuboval samosprávam, že im poskytne aj finančné zdroje. Neposkytol. Bolo by korektné zo strany štátu, aby sa s nimi dohodol na splátkovom kalendári, aby sa to postupne riešilo.

Hovorili ste, že to nie je ani čiarkou spomenuté v predloženom rozpočte na budúce tri roky. Čo to znamená pre samosprávy? Môže ich to položiť na kolená?
Určite. Ak sa to nebude riešiť, tak sú dve možnosti. Buď tá, ktorú zvolil exminister financií Ivan Mikloš, a teda odstráni sa blokačný mechanizmus na výšku dane z nehnuteľnosti, samospráva si teda sama určí výšku dane pre obyvateľov, podnikateľov a pod. Preto niektoré mestá či obce zvýšili v tomto roku dane z nehnuteľností o 30, 80 až 100 percent.

Rieši to však problém?
Nerieši. Zvýšil sa len počet neplatičov dane z nehnuteľnosti. Jediným riešením je, aby sa tieto nesplatené záväzky zakomponovali do výdavkov štátneho rozpočtu aj napriek terajším úsporným programom vlády.

Foto: Ľuboš Pilc

Peter Staněk Staněk: Problémy s penzijným systémom nemáme len my. To, čo si ľudia v penzijných systémoch odložili na budúcnosť, vlády prehajdákali.

Zasahovali ste aj do rozhodovania o budúcnosti druhého piliera? Čo hovoríte na okresávanie odvodov v druhom pilieri?
V tomto som vláde neradil, ale musím povedať, že problém s penzijným systémom nemáme len my, je to problém všade vo svete, pretože to, čo si ľudia v tom systéme uložili pre budúcnosť, vlády prehajdákali. Čo však teraz majú povedať politici dôchodcom, že ich nebodaj spasí druhý pilier? Po spustení druhého piliera na Slovensku tí dôchodcovia, čo sú tu dnes, ako aj tí, čo len nastúpia do dôchodku v budúcich rokoch, budú žiť dajme tomu ešte dvadsaťpäť rokov. Znamená to, že 25 rokov bude treba dorovnávať takmer dve miliardy eur. Dobre to vedel aj bývalý minister práce Ľudovít Kaník, keď spúšťal druhý pilier. Vedel aj to, že pomer deväť ku deviatim je neudržateľný, lebo Nemci si trúfli maximálne na kombináciu štyri ku štrnástim, lebo na viac nemajú. Nepochopím, že my sme sa dosiaľ tvárili, že to bude vynikajúce, že o dvadsaťpäť rokov z toho budú švajčiarske dôchodky. Samotné dôchodkové správcovské spoločnosti však dnes hovoria, že „v optimálnom prípade vám vrátime to, čo ste do systému vložili, bez akéhokoľvek zhodnotenia“. Systém druhého piliera sa vytvoril len preto, aby určité kruhy mali tzv. dlhé peniaze a mohli ich používať.

Vláde radíte hlavne v makroekonomických otázkach. Pristupujú podľa vás európski politici k riešeniu krízy dôsledne?
Dnes všetci hovoria o nutnosti úspor, aby sme vyriešili dlhovú krízu. Prečo ale nikto nerieši korupciu, ktorá v Európskej únii predstavuje ročne 320 – 350 miliárd eur ročne, a to je navýšenie nákladov na verejný sektor? Sociálny model v Európe je neúnosný nie preto, že dávame nadpriemerné dôchodky, ale preto, že korupcia je neskutočne veľká. Keby napríklad Gréci mali korupciu na úrovni Fínska, tak majú prebytkový štátny rozpočet a nepotrebujú euroval. Podobne je to aj v momentálne zadlženom Španielsku. Problém nie je v nedostatku peňazí, ale v absencii etiky a morálky. Ak sa toto nevráti do spoločnosti, tak verejné financie nezachránite zvyšovaním daní. A ako som už skôr povedal, všetky opatrenia prijímané Bruselom boli buď zamerané na ozdravenie bankového sektora za cenu daňových poplatníkov, alebo fungovali ako princíp záchrany časti podnikovej sféry. Dlhová kríza, ktorú máme stále v Spojených štátoch amerických, Japonsku, a teda aj v Európe, musí byť v prvom rade riešená reálnymi peniazmi. Jediný, kto to má zaplatiť, je stredná trieda. Pokiaľ to má zaplatiť stredná trieda, nebude mať peniaze na udržanie spotreby tak ako v minulosti. To znamená, že všetky krajiny budú závislé len od exportu.

Momentálne európsku ekonomiku ťahá do značnej miery Čína…
Nie som presvedčený, že snaha, aby export išiel len do Číny, ktorá má zachrániť budúcu spotrebu, je správna. Čínska republika v najbližších 15 až 20 rokoch zásadne nedokáže pohnúť so sociálnou situáciou väčšiny svojej populácie. Z tohto hľadiska je budúcim globálnym problémom spotreba za reálne zaplatené peniaze, a na ne bude nadväzovať problém nárastu prebytočných kapacít a nezamestnanosti.

Darí sa však aj Nemecku, kde sa v poslednom čase hovorí o oživení ekonomiky. To je pre Slovensko dobrá správa…
Nemecko stále expanduje, pretože väčšinu svojej produkcie vyváža do Číny. Keby nebolo nášho napojenia na nemecké transnacionálne koncerny, ktoré vyvážajú svoju produkciu do Číny, už dávno tu máme krízu, ktorá pokračuje v nezmenenom rozsahu. Zatiaľ je nemecký export úspešný a my sa vezieme, ako blcha na nemeckom medveďovi. Čínska vláda podporuje domácu spotrebu tým, že poskytuje tzv. šrotovné na techniku – napríklad si kúpite chladničku a čínska vláda vám uhradí 15 percent ako nenávratnú dotáciu, kúpite si auto a uhradí vám 20 percent z ceny. Robia to, aby udržali vlastnú zamestnanosť a priemysel. Čína potrebuje Európu, a predovšetkým silné euro. Nechce totiž, aby čínsky jüan bol ďalšou rezervnou menou sveta, a rozhodne nepodporí americký dolár. Čína potrebuje euro a eurozónu, lebo vyhovuje jej zámerom. To však neznamená, že o dvadsať rokov táto podpora bude pokračovať. Poviem vám jednu zaujímavosť, ktorú rád pri rozhovoroch spomínam. O Číňanoch je známe, že vždy, keď boli vojnové konflikty, tak si najímali armády barbarov, ktoré bojovali za ich ciele. Čína takisto vždy vytvárala predpolie, pri ktorom sa prípadný útočník vyčerpal a kým sa dostal k hraniciam Číny, už bol značne oslabený.

Foto: Ľuboš Pilc

Peter Staněk Staněk: Už pred ôsmimi rokmi som predpovedal hospodársku krízu a upozorňoval som na hrozivé dosahy, ktoré postihujú aktuálne nielen Slovensko.

V médiách ste často označovaný za pesimistického ekonóma. Vy tvrdíte, že ste len dobre informovaný realista…
Nakoniec sa všetky moje scenáre na 90 percent naplnili. Už pred ôsmimi rokmi som predpovedal hospodársku krízu a upozorňoval som na hrozivé dosahy, ktoré postihujú aktuálne nielen Slovensko. Varoval som pred finančnou krízou, ktorá súvisí nielen s hypotekárnou bublinou, ale aj s virtualizáciou finančného sveta a jeho obrovskou príjmovou polarizáciou. Je nemysliteľné, aby päť percent populácie vlastnilo 90 percent svetového bohatstva, pretože to vedie k zásadným problémom v oblasti krytia spotreby úvermi. Ukazuje sa, že dosiaľ žil svet nad pomery. Vždy som tvrdil, že vývoj vás neohrozí, ak máte hotovosť a nemáte dlhy. V zásade musíme byť skromnejší a redukovať svoju často prehnanú spotrebu. Posledné dva mesiace môžeme sledovať, že nastáva kríza globálnej spotreby, keď firmy a výrobcovia musia hľadať nové exportné odbytištia. V najbližších mesiacoch nás čaká kríza produkčných kapacít, práve v dôsledku zníženia spotrebiteľského dopytu, už teraz sa dá sledovať postupná optimalizácia kapacít zo strany firiem. Z toho sa však časom vyvinie zamestnanecká kríza. Firmy budú optimalizovať štruktúru zamestnanosti a vedia, že predkrízový objem vyrobia s o 30 percent nižšou zamestnanosťou.

Inštitút finančnej politiky nedávno vyčíslil, že prípadný odchod Grécka z eurozóny by stál našu krajinu viac ako 700 miliónov eur. Hrozí krajine tento scenár?
Budem verný svojej povesti, myslím si, že áno. Grécko nikdy nesplatí svoje dlhy, aj keby všetko sprivatizovalo vrátane aténskej Akropoly. Brusel môže pokračovať v reštruktura­lizácii dlhu, kde ,,dobrovoľne" veritelia odpustia 30, 50 či 70 percent dlhu. Grécko má však dva zásadné problémy. Neplatenie daní je u Grékov národným športom. Druhý problémom je, že 60 percent gréckeho dlhu vzniklo nákupom zbraní. Tanky a ponorky z Nemecka, lietadlá z Francúzska a pod. Samozrejme, je to posilnenie južného krídla NATO, je to ochrana Grékov proti Turkom, keby sa zopakoval scenár z Cypru. Keď nakupovali tieto zbrane, sľubované podmienky nemeckých bánk boli iné ako tie, ktoré sú dnes. A k tomu všetkému nespomínam šafárenie v štátnej správe a dlhé roky vyplácanie rozprávkových dôchodkov.

Pomôže trvalý euroval zastaviť šírenie dlhovej krízy?
Nepomôže, dokonca ani pri Španielsku, na čo sa európski politici tak spoliehajú. Španieli si totiž na začiatku realitného boomu mysleli, že postavia penzióny, do ktorých budú chodiť bohatí Nemci, a majú po starostiach. Realitná bublina praskla, pridali sa k tomu zadlžené regióny a Európe na záchranu Španielov dochádzajú peniaze. Som presvedčený, že kríza je katalyzátorom zobrazenia reálneho stavu, a nie zahmlievania stavu trvalým eurovalom. V prvom rade je potrebné pozrieť sa na príčiny krízy v eurozóne, do akej miery sa na nej podieľa sanácia bankového sektora a ich vplyve na zadlženosť krajín, o ktorom sa veľmi nehovorí. Trvalý euroval potrebuje 3,3 bilióna eur, aby bol schopný vyriešiť zadlženosť problémových krajín, čo je suma, ktorú sa Bruselu nikdy nepodarí dať dokopy.

Foto: Ľuboš Pilc

Peter Staněk Staněk: Bez nemeckej podpory a nemeckého vplyvu nie je možné udržať eurozónu.

Idete akoby tvrdo proti bruselskej politike, radíte však premiérovi, ktorý je od začiatku silne proeurópsky. Čo hovoríte napríklad na to, že Brusel získa kompetencie členských štátov EÚ a bude rozhodovať o ich hospodárení?
Mám z tohto kroku obavu, pretože je to prípad federácie, ktorá tu už bola. Ak sme mali problém, ktorý sme nevedeli riešiť, presunuli sme to na federálnu úroveň. Tento presun však neznamená, že ,,federál" ho vie riešiť. Ak aj v tomto prípade dôjde len k presunu kompetencií na bruselskú úroveň, nie je žiadna záruka, že Brusel bude vedieť problémy riešiť kompetentnejšie. Môže robiť jediné – harmonizovať vnútorné prostredie v podmienkach Európskej únie. Viete si predstaviť napríklad koordináciu penzijnej politiky v podmienkach EÚ pri rôznosti výšky dôchodkov, ktoré v krajinách existujú? Ja si to predstaviť neviem.

Myslíte si, že sa únia bude nakoniec musieť zoštíhľovať?
Dnes vieme, že bez nemeckej podpory a nemeckého vplyvu nie je možné udržať eurozónu. Pre Nemcov, ktorí investovali 2 bilióny nielen do zjednotenia krajiny, ale investovali ďalšie bilióny do menovej únie, by bol odchod z eurozóny nákladnejší, ako zotrvanie v nej. Preto sú možné dve verzie vývoja, zavedenie oscilačných kurzov eura, ktoré môže počas roka oscilovať na úrovni mínus 15 – 20 percent, alebo zúženie krajín eurozóny tak, aby to Nemecko bolo schopné utiahnuť. Okrem Nemecka by sa eurozóna zredukovala na Francúzsko, štáty Beneluxu, niektorú z pobaltských krajín, ale aj Slovensko, lebo nás Nemci ešte berú ako partnera. Krajiny typu Španielsko či Grécko budú musieť eurozónu opustiť.