Putin kritizoval bombovú demokraciu, ktorú podľa neho šíri Západ

Putin v moskovskom sídle ministerstva zahraničia zhromaždil veľvyslancov Ruskej federácie vo svetových metropolách, aby im vysvetlil zahraničnopolitické priority Kremľa dva mesiace po svojom nástupe do funkcie prezidenta. Vyhlásil, že akokoľvek sa cudzie mocnosti slovne hlásia k zásadám mierového spolužitia, v praxi vo svete rastie napätie a neistota.

„Mnohé krajiny sa snažia zabezpečiť len svoju vlastnú nezraniteľnosť a zabúdajú, že v terajších podmienkach je všetko previazané,“ povedal Putin s poukázaním na silnejúce prejavy terorizmu a náboženského extrémizmu.

Snaha Západu uchovať si za týchto okolností svoju vodcovskú rolu vedie podľa ruského prezidenta k vývozu „bombovej demokracie“, čo je viditeľné najmä v arabských revolúciách. Sýrsku krízu je pritom namiesto „hrubého, silového zasahovania“ žiaduce urovnať skôr pokojným, politickým dialógom.

Spojené štáty Putin obvinil zo snahy narušiť strategickú rovnováhu. Deje sa tak vraj nielen budovaním nového protiraketového štítu, ale aj snahou presadiť v americkom Kongrese „diskriminačný“ zákon postihujúci osoby spojené so smrťou ruského právnika Sergeja Magnitského.

Americkí poslanci chcú schváliť sankcie proti ruským činiteľom, ktorí sa údajne podieľali na doposiaľ nevysvetliteľnom úmrtí ruského právnika vo väzbe pred tromi rokmi. Moskva proti zákonu všetkými dostupnými prostriedkami protestuje.

Európskym partnerom naopak šéf Kremľa navrhol široko založenú hospodársku kooperáciu. „Úroveň spolupráce s Európskou úniou nezodpovedá politickému a hospodárskemu potenciálu oboch strán. Mohli by sme si s Európou vytýčiť spoločný ambiciózny cieľ – vybudovať jednotný trh od Atlantiku po Tichý oceán objemom v rádoch miliárd eur,“ povedal Putin.

Základom ruskej moci musí zostať aj vojenská sila, nenechal poslucháča na pochybách prezident. Rusko by sa podľa neho nemalo hanbiť za to, že rovnako ako USA, Francúzsko alebo Izrael povýši vyzbrojovanie svojej armády na prioritnú úroveň štátnej politiky.