Arabská jar odhaľuje odvrátenú tvár

V prvom prípade ide o reakciu na aktivizáciu šiitských radikálov, ktorí vo štvrtok „odrezali“ medzinárodné bejrútske letisko od okolitého sveta ako odvetu za prenasledovanie ich bratov sýrskou opozíciou. V tom druhom sa zase miestni obyvatelia vyhrážajú Káhire svätou vojnou (džihádom), ak vraj bude pokračovať vojenská operácia vládnych jednotiek na Sinaji. A štvrtkový krok pozastavenia členstva Damasku v OIS je podľa väčšiny politológov síce symbolickým gestom, ktoré na vývoji občianskej vojny v Sýrii nič nezmení, ale morálne môže posilniť roztrieštených odporcov režimu prezidenta Bašára Asada.

„Všetky tri udalosti majú spoločného menovateľa – odvrátenú tvár arabskej jari vyjadrenej dlhotrvajúcimi a zatiaľ ťažko riešiteľnými krízami, ktoré prinášajú tisícky nevinných obetí,“ cituje agentúra RIA Novosti politológa Sergeja Demidenka. Je to podľa neho aj dôsledok realizácie dôsledne pripraveného plánu predovšetkým zo strany Saudskej Arábie a Kataru, hlavných protisýrskych aktérov. Je zameraný na odstránenie od moci nielen súčasného sýrskeho prezidenta, ale aj na oslabenie sekulárnych arabských režimov, ako je Egypt a Sýria. Z rovnakého dôvodu ležalo monarchiám v Perzskom zálive v žalúdku bývalé vedenie v Iraku či Líbyi. Viacerí pozorovatelia sa preto prikláňajú k názoru, že aj v ťažko skúšanej Sýrii už dávno nejde o slobodu a demokraciu, ako to hlása opozícia a Západ, ale v konečnom dôsledku o založenie islamského štátu. Veľavravná je v tomto smere aj najnovšia hrozba opozičného sýrskeho aktivistu Bará Halabího. „Ak nám Západ ani Arabi nepomôžu, tak požiadame o pomoc hnutie Al-Kajdá,“ cituje slová Sýrčana na adresu radikálneho islamského hnutia agentúra AFP.

„Zatiaľ hlavnou taktikou protivníkov Bašára Asada je vytvárať dojem o bezvýchodis­kovosti prezidenta a jeho neodvratnom konci. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa napríklad nafukuje každý prípad zbehnutia niektorého zo sýrskych vysokopostavených činiteľov,“ myslí si politológ Pavel Salin z moskovského Strediska politických analýz. O skorom páde prezidenta Asada ako podmienke stabilizácie situácie v krajine a hotovej veci hovoril vo štvrtok aj šéf francúzskej diplomacie Laurent Fabius. V čo najkratšom čase by podľa neho mala vzniknúť dočasná vláda, ktorá bude „prezentovať skutočné záujmy sýrskeho ľudu“. Háčik je však v tom, že tak ako v iných krajinách, v ktorých vypukla arabská jar, sa čoraz viac do popredia tlačí religiózny či sektársky aspekt spoločenského pohybu. Výnimkou nie je ani Sýria. Tamojšiu opozíciu zatiaľ zjednocuje odpor k režimu. Lenže ciele opozičných skupín sú rozdielne. V tomto smere príklad porevolučnej Líbye či Iraku potvrdzuje oprávnenosť obáv.

„Vedenie v Damasku si uvedomuje, že sunnitská väčšina v prípade jej víťazstva neodpustí nič súčasnému vládnucemu klanu menšinových alavitov. Obavy z osudu podobného tomu, aký postihol zavraždeného líbyjského lídra Muammara Kaddáfího, je dnes jednou z hlavných prekážok dosiahnutia kompromisu medzi režimom a jeho odporcami,“ pripomína portál RBK.

Situáciu komplikuje aj kurdská menšina v Sýrii, ktorej Damask donedávna veľa nedovolil. Problém s Kurdmi má teraz síce najmä Turecko, krajina, ktorá sa postavila za zvrhnutie režimu v Damasku. Asad však zahral kurdskou kartou, keď sa stiahol zo severovýchodnej oblasti krajiny obývaných Kurdmi a nechal ich na území vyhlásiť vlastnú samosprávu. Pripravil tak znepriatelenej Ankare horúce chvíle a možnú rozbušku ponúkanú práve tureckým Kurdom bojujúcim roky za svoje práva.