Zomrel Neil Armstrong, prvý človek na Mesiaci

ČTK | 25.08.2012 22:00, aktualizované: 
Neil Armstrong Foto:
Neil Armstrong na snímke zo septembra 2011.
Vo veku 82 rokov zomrel americký astronaut Neil Armstrong, prvý človek na Mesiaci. Armstrong nedávno prekonal operáciu srdca. Povrchu Mesiaca sa ako veliteľ kozmickej lode Apollo 11 prvýkrát dotkol 20. júla 1969.

Armstrong sa na začiatku augusta podrobil zákroku, pri ktorom mu voperovali bypass. Lekári po operácii informovali, že sa vydarila a jeho stav je dobrý.

Neil Armstrong, ktorý sa narodil 5. augusta 1930 v malo mestečku Wapakoneta v Ohiu, sa do pamäti ľudstva zapísal tým, že pri vykročení na povrch Mesiaca vyriekol slávnu vetu, že ide o „malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“.

„Orol pristál“ ozvalo sa 20. júla 1969 z Mesiaca

Americký astronaut Neil Armstrong, prvý človek, ktorý sa prešiel po Mesiaci, urobil v júli 1969 povestný „veľký skok pre ľudstvo“. Bývalý vojenský pilot posledné štvrťstoročie strávil v ústraní a publicite sa skôr vyhýbal. Niekoľko rokov pôsobil ako univerzitný učiteľ, potom sa venoval podnikaniu a zúčastnil sa aj vyšetrovania katastrofy raketoplánu Challenger. V sobotu Armstrong vo veku 82 rokov zomrel.

Cesta rodáka z malej farmy v štáte Ohio do vesmíru nebola jednoduchá, aj keď lietať túžil od detstva. V šestnástich rokoch, teda vo veku, keď mladí Američania obvykle dostávajú vodičský preukaz, už mal Armstrong prvú pilotnú licenciu a vďaka svojmu nadaniu a školským úspechom si mohol vyberať univerzitu. Dostal síce ponuku študovať na slávnom Massachusettskom technickom inštitúte, nakoniec však dal prednosť bližšej univerzite v susednej Indiane.

Aby si nemusel robiť starosti so školným, upísal sa vtedy sedemnásťročný Armstrong americkému námorníctvu – výmenou za štúdium sľúbil odslúžiť nejaký čas v uniforme. Po necelých dvoch rokoch musel štúdia leteckého inžinierstva prerušiť, od oboru sa však veľmi nevzdialil. Absolvoval osemnásťmesačný letecký výcvik a krátko po dvadsiatych narodeninách sa oficiálne stal pilotom námorníctva Spojených štátov. Do civilu sa pritom tak skoro vrátiť nemal.

Neil Armstrong a Edwin "Buzz"... Foto: SITA/AP
Neil Armstrong Neil Armstrong a Edwin "Buzz" Aldrin - prví ľudia na Mesiaci.

V tomto čase totiž vypukla Kórejská vojna, v ktorej zohrali americké sily a najmä letectvo výraznú úlohu. Na kórejskom nebi tak nemohol chýbať ani Neil Armstrong, počas roku aktívnej služby absolvoval takmer osemdesiat bojových letov a len so šťastím unikol zostreleniu. Po návrate do civilu sa vrátil aj k štúdiu a ako čerstvý držiteľ diplomu získal v roku 1955 miesto skúšobného pilota v organizácii NACA (predchodkyňa dnešného Národného úradu pre letectvo a vesmír – NASA).

Pilotoval mnoho unikátnych strojov vrátane prvého nadzvukového lietadla Bell X-1. Za ovládacou pákou raketového lietadla North American X-15 sa dokonca pozrel na samotnú hranicu vesmíru, do výšky viac ako 63 kilometrov nad zemským povrchom. Vďaka tomu sa ocitol v skupine pilotov plánovaného raketoplánu X-20 a po jeho zrušení sa začiatkom 60. rokov dostal medzi astronautov NASA. Do vesmíru sa prvýkrát pozrel v marci 1966 ako veliteľ lode Gemini 8. Bol vtedy jedným z prvých civilistov na obežnej dráhe.

Neil Armstrong, prvý človek na Mesiaci. Foto: SITA/AP
Neil Armstrong Neil Armstrong, prvý človek na Mesiaci.

Vďaka tomu, že už nebol aktívnym vojakom, sa Armstrong stal aj jedným z najznámejších astronautov všetkých čias. V pristávacom module misie Apollo 11 nazvanom Eagle (Orol) totiž sedel aj plukovník letectva Buzz Aldrin, NASA však dospela k názoru, že prvým človekom na Mesiaci bude civilista. Aldrinovi ešte patrili prvé slová vyrieknuté na povrchu mimozemského telesa (nepovedal však nič svetoborné, len oznámil „hladké pristátie“) a potom prišli Armstrongove hviezdne okramihy.

„Tu je základňa Tranquillity. Orol pristál!“ ozvalo sa 20. júla 1969 krátko po deviatej večer stredoeurópskeho času z Mesiaca. O štvrť hodiny neskôr potom Armstrong zostúpil po rebríku k sivému mesačnému povrchu a povedal slávnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ Potom otlačil do mesačného prachu natrvalo svoje stopy i Aldrin a spoločne strávili „na miestočku veľkom ako záhradka“ v oblasti nazvanej More pokoja 21 hodín a 36 minút, kým sa vydali na spiatočnú cestu. Za ten čas zbierali vzorky, robili pokusy a fotografovali. „Bol to úžasný pohľad, predčil akýkoľvek vizuálny zážitok, ktorý som kedy po tom mal,“ spomínal neskôr Armstrong.

Po návrate z druhej a poslednej vesmírnej cesty patril Armstrong k najpopulárnejším ľuďom zemegule. V Spojených štátoch dostal Prezidentskú medailu Slobody, navštívil vyše dvadsať krajín, napriek tomu však zostal skromným. Nikdy nevyhľadával verejné zhromaždenia, občas vystúpil na nejakej konferencii. V roku 1971 odišiel z NASA a osem rokov bol profesorom leteckej mechaniky na Cincinnatskej univerzite. Neskôr pracoval ako konzultant leteckých firiem.