Zomrel Neil Armstrong, prvý človek na Mesiaci
Armstrong sa na začiatku augusta podrobil zákroku, pri ktorom mu voperovali bypass. Lekári po operácii informovali, že sa vydarila a jeho stav je dobrý.
Neil Armstrong, ktorý sa narodil 5. augusta 1930 v malo mestečku Wapakoneta v Ohiu, sa do pamäti ľudstva zapísal tým, že pri vykročení na povrch Mesiaca vyriekol slávnu vetu, že ide o „malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“.
„Orol pristál“ ozvalo sa 20. júla 1969 z Mesiaca
Americký astronaut Neil Armstrong, prvý človek, ktorý sa prešiel po Mesiaci, urobil v júli 1969 povestný „veľký skok pre ľudstvo“. Bývalý vojenský pilot posledné štvrťstoročie strávil v ústraní a publicite sa skôr vyhýbal. Niekoľko rokov pôsobil ako univerzitný učiteľ, potom sa venoval podnikaniu a zúčastnil sa aj vyšetrovania katastrofy raketoplánu Challenger. V sobotu Armstrong vo veku 82 rokov zomrel.
Cesta rodáka z malej farmy v štáte Ohio do vesmíru nebola jednoduchá, aj keď lietať túžil od detstva. V šestnástich rokoch, teda vo veku, keď mladí Američania obvykle dostávajú vodičský preukaz, už mal Armstrong prvú pilotnú licenciu a vďaka svojmu nadaniu a školským úspechom si mohol vyberať univerzitu. Dostal síce ponuku študovať na slávnom Massachusettskom technickom inštitúte, nakoniec však dal prednosť bližšej univerzite v susednej Indiane.
Aby si nemusel robiť starosti so školným, upísal sa vtedy sedemnásťročný Armstrong americkému námorníctvu – výmenou za štúdium sľúbil odslúžiť nejaký čas v uniforme. Po necelých dvoch rokoch musel štúdia leteckého inžinierstva prerušiť, od oboru sa však veľmi nevzdialil. Absolvoval osemnásťmesačný letecký výcvik a krátko po dvadsiatych narodeninách sa oficiálne stal pilotom námorníctva Spojených štátov. Do civilu sa pritom tak skoro vrátiť nemal.
V tomto čase totiž vypukla Kórejská vojna, v ktorej zohrali americké sily a najmä letectvo výraznú úlohu. Na kórejskom nebi tak nemohol chýbať ani Neil Armstrong, počas roku aktívnej služby absolvoval takmer osemdesiat bojových letov a len so šťastím unikol zostreleniu. Po návrate do civilu sa vrátil aj k štúdiu a ako čerstvý držiteľ diplomu získal v roku 1955 miesto skúšobného pilota v organizácii NACA (predchodkyňa dnešného Národného úradu pre letectvo a vesmír – NASA).
Pilotoval mnoho unikátnych strojov vrátane prvého nadzvukového lietadla Bell X-1. Za ovládacou pákou raketového lietadla North American X-15 sa dokonca pozrel na samotnú hranicu vesmíru, do výšky viac ako 63 kilometrov nad zemským povrchom. Vďaka tomu sa ocitol v skupine pilotov plánovaného raketoplánu X-20 a po jeho zrušení sa začiatkom 60. rokov dostal medzi astronautov NASA. Do vesmíru sa prvýkrát pozrel v marci 1966 ako veliteľ lode Gemini 8. Bol vtedy jedným z prvých civilistov na obežnej dráhe.
Vďaka tomu, že už nebol aktívnym vojakom, sa Armstrong stal aj jedným z najznámejších astronautov všetkých čias. V pristávacom module misie Apollo 11 nazvanom Eagle (Orol) totiž sedel aj plukovník letectva Buzz Aldrin, NASA však dospela k názoru, že prvým človekom na Mesiaci bude civilista. Aldrinovi ešte patrili prvé slová vyrieknuté na povrchu mimozemského telesa (nepovedal však nič svetoborné, len oznámil „hladké pristátie“) a potom prišli Armstrongove hviezdne okramihy.
„Tu je základňa Tranquillity. Orol pristál!“ ozvalo sa 20. júla 1969 krátko po deviatej večer stredoeurópskeho času z Mesiaca. O štvrť hodiny neskôr potom Armstrong zostúpil po rebríku k sivému mesačnému povrchu a povedal slávnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ Potom otlačil do mesačného prachu natrvalo svoje stopy i Aldrin a spoločne strávili „na miestočku veľkom ako záhradka“ v oblasti nazvanej More pokoja 21 hodín a 36 minút, kým sa vydali na spiatočnú cestu. Za ten čas zbierali vzorky, robili pokusy a fotografovali. „Bol to úžasný pohľad, predčil akýkoľvek vizuálny zážitok, ktorý som kedy po tom mal,“ spomínal neskôr Armstrong.
Po návrate z druhej a poslednej vesmírnej cesty patril Armstrong k najpopulárnejším ľuďom zemegule. V Spojených štátoch dostal Prezidentskú medailu Slobody, navštívil vyše dvadsať krajín, napriek tomu však zostal skromným. Nikdy nevyhľadával verejné zhromaždenia, občas vystúpil na nejakej konferencii. V roku 1971 odišiel z NASA a osem rokov bol profesorom leteckej mechaniky na Cincinnatskej univerzite. Neskôr pracoval ako konzultant leteckých firiem.