V maďarskom archíve chýbajú spisy o odsúdení Csatáryho

Periodikum pripomína, že podľa historika a novinára z Košíc Zoltána Balassu Csatáryho odsúdili nielen v bývalom Československu, ale aj v Maďarsku. Historik sa odvolal na viacero košických dokumentov. Csatáryho zadržali v roku 1945 vo Veszpréme a následne ho v Pécsi odsúdili na 20 rokov nepodmienečného odňatia slobody. Príslušné dokumenty sa však zatiaľ nenašli v žiadnom archíve.

Nemenované zdroje novín tvrdia, že Csatáryho v Maďarsku vôbec neodsúdili. Veliteľ geta totiž spáchal zločiny mimo územia terajšieho štátu. Rovnako je nepravdepodobné, že by muža zadržaného vo Veszpréme odsúdili v Pécsi.

Balassove informácie pochádzajú od bývalého člena košickej Židovskej rady Arthúra Göröga. Csatáryho vraj zadržali vo Veszpréme v roku 1945, potom ho odsúdili. Görögove tvrdenia považuje Balassa za dôveryhodné, o čom sa viackrát presvedčil. Poznamenal, že aj z košického archívu už zmizli spisy. Zrejme v roku 1966, keď preverovali kanadské úrady minulosť Csatáryho. Môže sa to stať aj v Maďarsku. Stojí za to pátrať ďalej, aj keď je to hľadanie ihly v kope sena, povedal košický historik.

Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia podozrivého zadržala 18. júla. Budínsky ústredný súd mu v ten istý deň nariadil domácu väzbu.

Csatáry zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu. Tých v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždil. Čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila svojho občianstva v roku 1997.