Najväčšie krajiny EÚ vyzývajú na vytvorenie superštátu
Medzi najviditeľnejšie zmeny má patriť napríklad zavedenie priamej voľby „europrezidenta“ alebo vytvorenie spoločnej európskej armády. Zjednodušiť sa má aj rozhodovací proces tak, aby „jeden členský štát nemohol vytvárať obštrukcie,“ píše sa vo výzve, pod ktorou je podpísaná aj šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová.
„Aby bola Európa skutočne silným hráčom a globálnym lídrom, potrebuje inštitucionálne zmeny,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku nemeckého ministra zahraničných vecí Guida Westerwelleho a jeho poľského kolegu Radka Sikorského. Hovorí sa v ňom aj o „európskej vláde“, ktorú by menoval „priamo volený prezident“.
Vyhlásenie prichádza krátko po tom, ako predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vyzval na transformáciu EÚ na „federáciu národných štátov. Podľa neho ide o najlepší spôsob, ako sa vyrovnať so súčasnou hospodárskou a politickou krízou v európskej dvadsaťsedmičke. Označil to pritom za svoju "politickú víziu“, ktorú ale budú musieť podporiť aj jednotlivé členské štáty EÚ. „Európa potrebuje nový smer,“ vyhlásil. Novú Európsku úniu si Barroso predstavuje ako spoločenstvo štátov, ktoré „zdieľajú zvrchovanosť“.
MInisterstvo zahraničných vecí SR: Kľúčová je diskusia o menovej a hospodárskej únii
Ministerstvo zahraničných vecí SR v reakcii zaslanej denníku Pravda uviedlo, že obsah dokumentu nereprezentuje názory všetkých zúčastnených ministrov, a ani Slovensko sa nestotožňuje so všetkými návrhmi dokumentu. „Momentálne je kľúčová diskusia k dokumentu z dielne predsedu Európskej rady Hermana van Rompuya, ktorý odráža politickú dohodu na štyroch stavebných blokoch hospodárskej a menovej únie z júnového summitu EÚ. Dominuje pritom napríklad iniciatíva na vznik bankovej únie. Inými slovami, otázky ako priama voľba europrezidenta či vznik európskej armády nie sú na stole a bude možné prípadne sa nimi zaoberať v ďalšej fáze a navyše, v adekvátnom formáte – zaň by sme považovali Európsky konvent,“ píše sa v stanovisku ministerstva zahraničia.
Lajčák: Budúca únia musí spájať princíp solidarity a zodpovednosť
Slovensko vidí svoje miesto v jadre Európskej únie. Bude klásť dôraz na to, aby finálne riešenia budúceho usporiadania EÚ zohľadňovali jeho národné záujmy a špecifiká. Pred poslancami Národnej rady SR to vyhlásil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD), ktorý podľa vlastných slov európskym kolegom zdôrazňuje, že budúce usporiadanie EÚ má rešpektovať princíp solidarity, ale súčasne musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou.
Vo svojom utorňajšom vystúpení v parlamente ďalej uviedol, že slovenská diplomacia má viacero cieľov, výraznú prioritu z nich majú kroky Slovenska pre stabilizáciu EÚ a spoločnej európskej meny. „Euro znamenalo pre Slovensko výrazný pozitívny proces. Dostali sme sa do jadra európskej integrácie a musíme sa podľa toho správať. Sme v najexkluzívnejšom klube a chceme tam zostať. Musíme robiť jasné kroky k tomu, aby sme stabilizovali fungovanie EÚ a udržali spoločnú menu,“ vyhlásil Lajčák.
Zdôraznil potrebu „všemožne sa usilovať“ prinavrátiť Európe dôveru. „Kríza eura je krízou dôvery. Dôvery v to, že sme schopní splniť si svoje záväzky a že dodržiavame pravidlá, ktoré sme si sami stanovili. Dnešná zodpovednosť bude pre Slovensko zajtrajším ziskom. Nešpekulujme a nedomnievajme sa, že si môžeme len vybrať hrozienka z koláča a neniesť pri tom časť bremena,“ apeloval Lajčák na poslancov Národnej rady SR.