Na násilných fanúšikov má platiť nový paragraf

Otvoreným konfliktom na štadiónoch chce ministerstvo vnútra zabrániť novou koncepciou boja proti diváckemu násiliu na nasledujúce tri roky. Tá hovorí o prísnejších podmienkach pre organizátorov ale aj o novom „trestnom čine diváckeho násilia“.

Nasadenie policajných zložiek v jednom zápase môže vyjsť štát až na 50-tisíc eur. Pri augustovom rizikovom zápase medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava bolo v pohotovosti 547 policajtov, ktorí museli zasiahnuť už počas prestávky. Rozvášnení fanúšikovia začali rozbíjať zariadenie trnavského štadióna a hádzať po sebe rôzne predmety. Hoci niektorí z nich boli neskôr na políciu predvolaní, o skutočných trestoch nemôže byť ani reč. Podobných príkladov je čoraz viac.

„Agresívne správanie športových chuligánov, ku ktorému dochádza na športoviskách a pri presunoch fanúšikov, má za posledné roky stúpajúcu tendenciu. Títo športoví chuligáni sa stále snažia o stupňovanie prejavov svojho agresívneho správania na športových podujatiach,“ konštatuje ministerstvo vnútra s tým, že tento jav už prestáva byť len doménou futbalu a preniká aj do ľadového hokeja, hádzanej či basketbalu a volejbalu.

K bitkám či poškodzovaniu majetku v poslednom čase už nedochádza len na štadiónoch. „Z doterajších praktických poznatkov môžeme uviesť také miesta ako reštauračné zariadenia, parkoviská, verejné priestranstvá a zastávky hromadnej dopravy v okolí športovísk a podobne,“ pokračuje rezort.

Sociológ Ľubomír Falťan si myslí, že príčinu rastúceho diváckeho násilia možno hľadať najmä vo zvyšujúcej sa agresivite mladých, ale aj v zhoršujúcich sa ekonomických podmienkach. „Je to výsledok kombinácie ventilovania narastajúcej agresivity mladej generácie a ich životnej frustrácie. Práve v tejto skupine spoločnosti môžeme totiž pozorovať najväčší podiel tých ľudí, ktorí sa chcú, no nevedia zamestnať,“ hovorí.

Pripúšťa, že k vyhrotenej situácii dopomohol v ostatných rokoch aj štát svojím vlažným postojom. „Pri rôznych rizikových zápasoch síce bývajú vyslané eskorty či špecializované vlaky, no aj to čosi stojí a tieto vlaky pritom neraz končia div nie na šrotovisku. Ak sa však z toho nevyvodia tvrdé dôsledky, bude to pokračovať,“ hovorí sociológ, podľa ktorého by mal štát vychovávať fanúšikov spôsobom, že ak chcú niekde ísť, musia sa správať slušne a civilizovane. „Sú tu však akoby rozpaky, ako proti týmto živlom zasiahnuť,“ dodáva Falťan.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že voči chuligánom má problém zasiahnuť najmä z dôvodu diváckej anonymity na štadiónoch či nejasnej definície toho, čo vlastne nemôžu robiť. Kamery na štadiónoch sú totiž zastarané a na základe záznamu z nich je možné určiť len minimum ľudí. Navyše obľúbeným prvkom extrémistom sú dymovnice, ktoré výhľad ešte sťažujú.

Koncepcia preto navrhuje dostať do zákona pojem trestný čin diváckeho násilia či nové, prísnejšie podmienky zabezpečenia pre organizátorov. Tie by znamenali tlak na zlepšenie infraštruktúry štadiónov i prísnejšie kontroly pri vstupe či viac kamier. Za všetko, čo sa deje v rámci štadióna, sú zodpovedné športové kluby a súkromné bezpečnostné služby. Polícia zodpovedá len za to, čo je sa deje mimo areálu.

Slovenský futbalový zväz tvrdí, že novú koncepciu víta a sám sa do jej pripomienkovania aj zapojil. „Považujeme za užitočné, aby sa do jej prípravy a pripomienkovania zapojili aj fanúšikovia prostredníctvom novovzniknutej Asociácie fanúšikov Slovenska,“ uviedol hovorca zväzu Juraj Čurný.

Popri sprísnení legislatívy a posilnení policajných útvarov, ktoré sa zaoberajú diváckym násilím, chce rezort vnútra presadiť aj ďalšie zmeny. V budúcnosti by mali vzniknúť takzvané antikonfliktné tímy, aké sú od roku 2006 súčasťou českej polície. Ich poznávacím znamením sú žlté vesty, v ktorých chodia na rôzne verejné podujatia, pričom ich hlavnou úlohou je zabrániť násiliu vyjednávaním.

„Toto môže byť cesta, pretože musíme mať na pamäti, že represia nezabráni všetkému. Na druhej strane však treba vytvárať aj samotnú ,novú kultúru fanúšikovania´, keďže aj fankluby boli ešte donedávna veľmi agresívne ladenou skupinou ľudí,“ hodnotí Falťan.

Dobrým príkladom na predchádzanie konfliktom by mohlo byť aj Anglicko, ktoré po obrovských problémoch s výtržnosťami na štadiónoch zaviedlo okrem prísnych trestov aj predaj vstupeniek na konkrétne meno. „Toto opatrenie nepovažujeme v blízkej budúcnosti za reálne a ani potrebné, pretože nie sú na to pripravené ani kluby, ani diváci,“ reaguje na myšlienku Čurný.

Koncepciu, ktorá by mala platiť od budúceho roka, chce ešte prehodnotiť ministerstvo spravodlivosti, pre ktoré by znamenala viacero zmien vrátane vypracovania a spracovania databázy osôb, ktoré mali pre divácke násilie už problémy. „Čo sa týka konkrétností, tie sú predmetom činnosti medzirezortnej pracovnej skupiny. V prípade identifikácie potreby zmeny ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku ministerstvo spravodlivosti predloží návrh legislatívnych opatrení,“ reagovala hovorkyňa Jana Zlatohlávková.

Slovenské zákony aj po zmene zostanú zrejme miernejšie, ako majú niektoré zahraničné krajiny. Napríklad v Nemecku po opakovaných výtržnostiach hrozí doživotný zákaz vstupu na štadión.

Ak sa koncepciu však podarí uviesť do života, pre kluby to bude podľa ich slov napriek väčším výdavkom na bezpečnosť stále lepšia alternatíva ako zápasy bez divákov. V takom prípade by totiž úplne stratili zisk zo vstupného. „Zápasy sa hrajú v prvom rade pre divákov. V prípade výtržníkov stále hovoríme o jedincoch, nie je to o tom, že by problémy robilo 5-tisíc ľudí,“ hovorí manažér pre médiá ŠK Slovan Bratislava Tomáš Cho.

Sociológ poukazuje aj na dôležitú víziu osvety a výchovy mladej generácie športovcov i fanúšikov. Ako totiž hovorí, keby mládež viac športovala, ovplyvnilo by to aj jej vzťah k športu. „Tým, že deti sa športu venujú čoraz menej, nevnímajú, čo všetko sa za ním skrýva. Na zápas sa často pozerajú len ako na scénu, ktorá má priniesť čo najviac vzrušenia, adrenalínu či agresivity,“ zakončuje Falťan.