Čaplovič: Keď sa Slovensku darilo, učitelia mlčali

V roku 2013 môžu ich platy podľa neho vzrásť aj o viac ako o avizovaných 94 eur. V rozhovore povedal, že platy pedagógov by do konca volebného obdobia mali dosiahnuť 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Ak sa učitelia po 8. januári rozhodnú obnoviť štrajk, mali by podľa neho štrajkovať aj cez prázdniny.

Od začiatku štrajku ste obhajovali argumenty premiéra a ministra financií. Bojovali ste dosť za požiadavky učiteľov?
Myslím, že som za nich bojoval dostatočne, lebo len učitelia dostali navýšenie platov o päť percent a dokonca do taríf. V rámci kolektívneho vyjednávania dostali vyššie platy len učitelia, odborní a nepedagogickí zamestnanci. V inej sfére verejných zamestnancov jednotlivých rezortov bola dohoda na nula eur.

Minister financií hovorí, že hrubé mzdy učiteľov sa v tomto roku v porovnaní s minulým zvýšia o 94 eur. Učitelia toto číslo spochybňujú. Okrem päťpercentného zvýšenia má učiteľom k nárastu platov dopomôcť aj zmena nariadenia vlády. Samotné samosprávy však už avizovali, že aj doteraz dávali na platy sto percent mzdového normatívu? Veríte teda tomu, že platy učiteľov naozaj vzrastú o spomínanú čiastku?
Výsledky nárastu platov budú zrejmé v priebehu roka. Mohli by sme sa dopracovať k tomuto číslu, dokonca som presvedčený, že môže byť aj väčšie, ak budú uznané kredity, za ktoré každoročne učitelia majú zvýšené platy. Za minulý školský rok sa do kreditov dalo učiteľom spolu 15 miliónov eur, to je ďalšia čiastka, o ktorej sa nehovorí, no ktorá ide do platov.

Takže podľa vás si môžu učitelia prilepšiť aj o viac ako o avizovaných 94 eur?
To vám neviem presne povedať, ja nie som žiaden prognostik v tejto oblasti. Ale iste mzdy v tejto oblasti vzrastú, iste budú vyššie ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve na Slovensku a iste sa budú postupne presúvať k môjmu cieľu, aby bol plat učiteľa po skončení nášho volebného obdobia v roku 2016 na úrovni 1,2-násoboku priemerného platu v národnom hospodárstve. Ja čakám a som zvedavý, aké boli tohto roku priemerné odmeny v školstve. Za minulý rok boli priemerné odmeny v školstve 700 eur, to znamená takmer jeden, nazvime to, trinásty plat.

Školy nie sú spokojné so splnením svojich požiadaviek, štrajk je iba prerušený, štrajkový výbor v najbližších dňoch rozhodne ako ďalej. Zasadnete znova za rokovací stôl s odborármi?
Samozrejme, nie som človek, ktorý nebude rokovať. Keď prídu, budeme s nimi rokovať. Pre mňa je teraz priorita, ktorá je daná aj uznesením NR SR pre vládu, pripraviť kompletné systémové zmeny a urobiť odpočet za 20 rokov. To je veľmi náročná práca, nedá sa to napísať zo dňa na deň a samozrejme ma čakajú úlohy, ktoré budú odobrené v poradnom zbore v rámci Rady pre systémové zmeny v školstve.

Do 8. januára od vás žiadajú predloženie vízie o systémových krokoch na zlepšenie školstva aj učitelia.
Mňa úkoluje NR SR. Učitelia budú mať dva týždne prázdnin, dovolenky musia mať aj moji zamestnanci. A tento návrh je myslím si neadekvátny, aby sme dali len niečo na papier a nemalo by to kvalitu. Nech nežiadajú zmeny za dva týždne, keď 20 rokov mlčali.

Čo budete robiť, keď sa po 8. januári obnoví ostrý štrajk?
Ak to bude legitímny štrajk, v zmysle Ústavy, tak ho budem akceptovať, a tak budem aj reagovať. Ale potom budem čakať, či budú štrajkovať aj počas polročných prázdnin a jarných prázdnin na školách

Prečo by mali štrajkovať cez prázdniny?
Keď štrajkovať, tak štrajkovať aj v tomto čase, nielen počas vyučovacieho procesu.

Takže podľa vás mali štrajkovať aj počas aktuálnych zimných prázdnin?
Uvedomte si, že končia zimné prázdniny. Učitelia nastupujú 8. januára do zamestnania, potom sú krátke polročné, potom sú jarné prázdniny, potom sú veľkonočné, tých prázdnin je neúrekom. Ja to akceptujem, ale musia si uvedomiť, že majú isté benefity, ktoré získali a získavajú na rozdiel od iných zamestnancov. A ja im to prajem, lebo si to za svoju náročnú prácu zaslúžia.

Niektoré školy si odsúhlasili bojkot polročnej klasifikácie…
Zákon je jasný. Ak rodič požiada o vydanie polročnej klasifikácie, tak je povinnosťou takéto vysvedčenie rodičom dať. Lebo oni potrebujú doklad na prijímacie pohovory. Ak to neurobia, iste sa rodičia obrátia na kompetentné orgány, ktoré to posúdia. Uznávam, rôzne formy protestov, ale nemôžu byť žiaci rukojemníkmi v tejto oblasti, tak ako boli vlani pacienti rukojemníkmi lekárov!

Učitelia by teda porušili zákon?
Riaditeľ bude musieť vyvodiť zodpovednosť. Aká je spravodlivosť, že desať percent škôl to urobí a ich študenti nebudú môcť ísť na stredné či vysoké školy a ostatní budú môcť ísť? To je veľmi nespravodlivé. To si nechcú uvedomiť? A porušujú zákon a pred zákonmi sme všetci rovní.

Učitelia v blogoch upozorňovali na niektoré nákupy na ministerstve, ktoré našli medzi zverejnenými faktúrami. Napríklad nákup luxusného koňaku za 132 eur, pero za vyše 332 eur, noc v Londýne na Letných olympijských hrách za vyše 600 eur, čo je mesačný príjem niektorých z nich. Ako si to majú učitelia vysvetliť, keď celý čas počúvajú o tom, že rezort nemá peniaze.
Moja noc v Londýne bola zabezpečovaná cez londýnsky organizačný výbor, aj z hľadiska osobnej bezpečnosti, ktorý sa staral o VIP hostí a oni určovali, kde budú pozvaní hostia bývať, v akom hoteli. Podľa učiteľov som si tam mal zobrať slovenský stan a mohol som bývať pri Temži a bol by som skvelým reprezentantom nášho štátu, však? Koňak nebol pre mňa. To sú dary, ktoré sa dávajú ministrom, mojim kolegom a reprezentujem našu domácu značku. Je to dar, ktorý je adekvátny a všetci protokolisti, ako pán Ladislav Špaček, ktorý robil protokol u českého prezidenta Václava Havla a ďalší povedali, že je to v poriadku legitímne a žiadny problém s tým nie je.

Pero som dal študentovi, ktorý bol ocenený za najlepšie výsledky. Aj v minulosti sa dávali takéto perá, len sa faktúry nedávali na internet. Ja som nemal žiaden problém to vyvesiť, lebo som to považoval za normálne rozhodnutie. Prečo by takýto študent, ktorý na medzinárodných podujatiach dobre reprezentoval Slovensko, nemal dostať pero od ministra školstva, ktoré vôbec nebolo až také drahé.

Učitelia nespochybňovali to, či dary boli adekvátne, ale či bola primeraná cena.
Nech si zalistujú v minulosti, aké sa tu dávali dary, dávali sa perá aj za 800 eur a nebol s tým problém.

Ste minister, ktorý čelí najväčšiemu štrajku v histórii Slovenska. Boli ste zodpovední za rokovanie s odborármi, štrajk stále pokračuje, možno ho odborári obnovia… Zvažovali ste vyvodenie politickej zodpovednosti?
Nebudem vyvodzovať politickú zodpovednosť, pretože si nemyslím, že nerobím pre našich učiteľov maximum, čo môžem robiť v rámci rezortu. A že bol štrajk najväčší? Nuž, prirodzene, keď to tu 20 rokov tlelo, tak je prirodzené, že ten výbuch bol taký, aký bol. Vyvrcholilo to v zlom období. Učitelia mali pýtať zdroje vtedy, keď sme boli v konjunktúre, keď bola lepšia ekonomická situácia, vtedy mlčali. Sme v ťažkom krízovom období. Učitelia v zahraničí štrajkujú, že im berú peniaze, znižujú im platy…

Prečo ste učiteľom neponúkli etapovité zvýšenie platov podobne ako sa to dohodlo s lekármi?
Etapové riešenie bude, ale musia sa urobiť systémové zmeny, musí sa urobiť optimalizácia siete. Páni učitelia si musia uvedomiť, že máme poloprázdne triedy, poloprázdne školy, ktoré sa zbytočne financujú, aj na úkor ich platov. Máme množstvo škôl a opakujem znovu, každý vzdelaný inteligentný človek si chytá hlavu, keď v poslednom ročníku 2011/2012 končilo 44.178 deviatakov a ponúknutých miest na stredných školách bolo viac ako 83-tisíc.

Takže učitelia musia čakať na ďalšie zvýšenia platov až keď sa zrealizuje racionalizácia?
Nemusia čakať, pôjde to ruka v ruke. OECD povedalo, že do školstva treba dostať 50 percentné navýšenie zdrojov, ale na druhej strane už nikto nehovorí, že odporúčajú 40 percent nájsť vo vlastných zdrojoch, teda v zlej, neefektívnej štruktúre nášho školstva.

Od nového roka sa mení financovanie centier voľného času. Obce dostanú peniaze podľa počtu detí s trvalým pobytom a následne ich majú prerozdeliť obciam, kde deti reálne centrá navštevujú. Viacerí starostovia avizujú, že ešte nevedia, ako to bude prebiehať. Niektorí dokonca povedali, že ich nič nezaväzuje k tomu, aby peniaze naozaj dali obciam, kde deti majú trvalý pobyt. Hrozí zánik CVČ?
Tie centrá, ktoré podvádzali a vykazovali čísla, ktoré neboli adekvátne k reálnemu počtu detí, môžu zaniknúť, pretože sa platilo za to, koľko si centrum nahlásilo detí. Teraz posilňujeme úlohu rodiča. Na každé dieťa od 5 do 15 rokov s trvalým pobytom sme dali obciam spravodlivo peniaze. Rodičia môžu ísť na samosprávu a pýtať sa, kde sú peniaze, ktoré boli určené na moje dieťa. Dali sme väčšie právomoci rodičom. Nič lepšie sa v súčasnosti nedá vymyslieť.

Obce majú finančné problémy, zaviazali sa k šetreniu. V tom zákone chýba mechanizmus, ktorý by garantoval, že obce nepoužijú peniaze určené na krúžky na iné výdavky.
Vykonávacie predpisy sú jasne dané a ten zdroj, ktorý má ísť s dieťaťom napríklad do CVČ, je jasne zadefinovaný. Pre mňa je dôležité, aby každé dieťa dostalo šancu, aby netrávilo svoj voľný čas na ulici.

Nehrozí teda aj zánik centier, ktoré poskytovali dobrú starostlivosť, ale starosta nebude chcieť dať peniaze dedine, kde deti chodia na krúžky?
V priebehu štvrťroka budeme vidieť, ako sa to bude vyvíjať. Mnohé centrá sa snažili podvádzať, mali slušné zdroje, keď uviedli, že mali 7 000 detí a reálne ich tam bolo umiestnených len 300. Mnohí mi povedali, že v tejto oblasti sa podnikalo, centrá boli zneužívané cez organizačné biznisy mafie.

Prečo ste ustúpili pri úväzkoch vysokoškolských pedagógov? Vo vašom pôvodnom návrhu vysokoškolskej novely ste ich navrhovali okresať na 58 hodín týždenne, napokon prešli tri úväzky, čo im teoreticky umožní učiť až 119 hodín.
To sú zase ilúzie, učiteľ si môže dovoliť robiť toľko, koľko mu dovolí jeho rektor alebo dekan. Situácia, ktorá tu bola a ja som ju nastolil ako vážny problém, je z časti riešená aj zákonom, aj samotnými rozhodnutiami rektorov, univerzít. Umenie politiky nie je, že sa postavím na barikády a len ja som víťaz, musí sa dosiahnuť konsenzus. Vyšiel som v ústrety aj Slovenskej rektorskej konferencii, aj Rade vysokých škôl, ktorí požadovali, aby sme našli priestor na prechodné obdobie do vzniku nového zákona. Poriadok sa postupne nastoľuje.

Boli na vás v tejto veci vyvíjané tlaky aj od vašich spolustraníkov? Napríklad poslanec Mojmír Mamojka proti tomuto návrhu veľmi protestoval.
Aj z jednej, aj z druhej strany, v parlamente sú zastúpení ľudia z rôznych oblastí. Ja dodržiavam princíp, ktorý som jasne deklaroval po vstupe do politiky, že som sa vzdal akéhokoľvek úväzku. Nepovažujem za správne robiť na 10 miestach. Je to proti kvalite práce.

Pôvodne ste novelou chceli predĺžiť externé štúdium v každom stupni o rok. Nakoniec je dĺžka externého štúdia nastavená širšie, ale diaľkovo sa dá vyštudovať za taký čas, ako doteraz.
Je to nastavené široko, lebo sa bude pripravovať nový vysokoškolský zákon, kde prejdeme na nový systém. Keď je študent z externého prostredia, nemusí napríklad bakalárske štúdium zvládnuť za tri roky, môže si to rozložiť na štyri roky, my sme to jasne zadefinovali, že to nebude stáť študenta viac peňazí, ak sa to štúdium rozloží na viac rokov. Chceme ísť touto cestou a vytvoriť podmienky, aby sa tieto tituly postupne zbližovali, či už v externej alebo dennej forme štúdia a tá kvalita by bola porovnateľná, nie taká rozdielna, ako doteraz.

Už skôr ste avizovali, že zrušíte externé štúdium a nahradíte ho dištančným.
V Európe sú dve formy. Full-time study, čo je naše dnešné denné štúdium a part-time study. Touto formou pôjdeme. Mojím cieľom nebola len novela, to je len prechodná cesta. Chcem, aby sme mali moderné vysoké školstvo, moderný nový zákon. Bude to ťažká, bolestná cesta, ale ja tou cestou pôjdem. Budú kolektívni garanti; tímy budú garantovať študijné odbory, s garanciou sa robili veľké podfuky. Profesori nebudú menovaní, to je môj cieľ. Tam musí na miesto profesora prebehnúť normálny konkurz, vysoká škola si bude vyberať ľudí, ktorí budú najzdatnejší, ktorí budú školu dobre reprezentovať a študentov kvalitne vzdelávať.

Nedávno ste vyhlásili, že kupujete Planétu vedomostí. Boli z nej odstránené všetky chyby, kvôli ktorým ich nekúpil váš predchodca minister Jurzyca?
Môj predchodca to nekúpil pod veľkým tlakom istého lobingu, ale to nebudem mediálne riešiť. Napriek tomu, že na začiatku boli s premiérkou Ivetou Radičovou za to. A nielen oni, ale aj učitelia. A ja si myslím, že pri súčasnom probléme s učebnicami sme konečne naštartovali digitalizáciu vyučovacieho procesu, po ktorom učitelia volali. Digitálna forma je najlepšia forma, učitelia do učiva môžu vstupovať, môžu ho meniť. Keď vytlačíte nepodarok printovej učebnice, môžete ho zahodiť. Odvšadiaľ, kde boli testované učebnice, dostávame pozitívne reakcie. Ideme ďalej rozširovaním produktov pre ďalšie školy v rámci regionálneho školstva. Chceme využiť eurofondy, aby boli digitalizované nielen prírodovedné predmety, ktoré zahŕňa Planéta vedomostí, ale aj spoločensko-vedné predmety ako dejepis, geografia, jazyky.

Z eurofondov by sa tak mohol vytvoriť projekt podobný planéte?
To bude projekt, ktorý pôjde súťažou v rámci európskych zdrojov. Ďalší projekt, ktorý sa rozbehne na Štátnom inštitúte odborného vzdelávania (ŠIOV) bude zameraný na odborné predmety. Tie projekty nemajú byť zamerané len pre učiteľov, ale aj pre žiakov a rodičov. Som o jednoznačne presvedčený, že žiaci budú raz chodiť do školy bez kníh, nebudú ich vláčiť do školy, budú mať nejaký technologický prostriedok, napríklad tablet. Toto je budúcnosť nášho školstva. Školstvo potrebuje modernizáciu a v rámci toho digitalizáciu u­čiva.

Kedy budú vyhlásené výzvy na tvorbu týchto digitalizačných projektov?
Musia byť vyhlásené v priebehu prvého polroka, lebo obstarávanie sa musí zrealizovať v rámci OP Vzdelávanie, ktorý musí byť vyčerpaný v rámci pravidla n+2 do roku 2015. Čerpanie bolo totálne ohrozené, v tejto oblasti sa za minulého vedenia rezortu nič nerobilo a čerpanie z OP Vzdelávanie bolo zastavené. Keď sme sa zabiehali, v máji nikto neveril, že sa nám podarí dobehnúť ten obrovský sklz, ktorý bol viac ako 48 mil. eur, za tri roky sa spalo. Za polroka sme museli zmysluplne vyčerpať ďalších takmer 50 mil. eur. A dnes sme skončili takmer na nule, ja som tomu z počiatku neveril.