Slovensko už vyrába príliš veľa pre svet

Lenka Buchláková, Martin Kováčik | 20.12.2012 10:00
Slovenská ekonomika je tento rok voči okolitému svetu otvorená ako nikdy predtým. Podiel vývozu a dovozu na hrubom domácom produkte v doterajšej časti roka dosahuje úroveň až takmer 185 percent hrubého domáceho produktu.

Ešte pred 15 rokmi dosahovala otvorenosť ekonomiky 122 percent. Znamená to, že celá krajina je už príliš závislá od exportu, ale aj importu, a výroba pre domácu spotrebu, naopak, upadá.

Hodnota všetkých tovarov, ktoré sa z krajiny len vyvážajú, dosahuje už 94 percent výkonu celej ekonomiky, čo je po Malte, Luxembursku a Maďarsku najvyšší údaj v EÚ. Ide aj o dôsledok toho, že stimulmi podporovaný export v posledných rokoch čoraz viac zamestnáva ľudí zo skrachovaných odvetví, ktoré pred hospodárskou krízou z rokov 2009 vyrábali pre domáci trh. Priestor po slabnúcej produkcii pre tuzemsko zase zaplnil dovoz. Výsledkom týchto procesov sú ťažké rany pre štátnu kasu. Ekonomiku síce ťahajú tento rok hore automobilky, ale tie majú daňové prázdniny. Zároveň väčšinu tovarov exportujú a štát tak nezarába ani na spotrebných daniach.

„Exportom ťahaný rast hospodárstva nevytvára pre štát dostatočné daňové príjmy, krajina tak ekonomicky rastie len na papieri. Tým, že nejde o rast ťahaný domácim dopytom, menej to cítia bežné domácnosti,“ hovorí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Orientácia ekonomiky na export prináša nateraz pracovné miesta a štát tak má za zamestnancov aspoň odvody. Rizikom však je, že recesia v cudzine krajinu zasiahne viac ako pri menej otvorených ekonomikách.

„Najmenej otvorenou ekonomikou visegrádskej štvorky je Poľsko s hodnotou ukazovateľa na úrovni 95 percent HDP. Práve nižšia závislosť poľských výrobcov od dopytu zo zahraničia bola v krízovom roku 2009 hlavným faktorom, ktorý Poľsku pomohol vyhnúť sa ako jedinej krajine únie recesii,“ opisuje Dana Špacírová, analytička Poštovej banky.

Rýchly recept na to, aby sa otvorenosť slovenskej ekonomiky zmenšila a krajina zároveň prosperovala, neexistuje. Podľa odborníkov je jedinou cestou vytváranie vhodných podmienok na podnikanie pre domácich výrobcov či spravodlivá dotačná politika. Krajina tiež musí viac rásť cez orientáciu na odvetvia s vyššou pridanou hodnotou a neprofitovať len z lacnej pracovnej sily. Domáci trh je oslabený aj z dôvodu rastu spotrebných daní z posledných rokov, pre ktorý časť ľudí nakupuje radšej v cudzine.

Prílišná otvorenosť ekonomiky spôsobuje veľké hospodárske skoky aj šoky. Výsledkom tohto stavu je aj z pohľadu daní jalový tohtoročný 2-percentný hospodársky rast, aj keď ide o jeden z najväčších rastov v EÚ.

„Zľudovenú kritiku, že z ,grafov sa nenajeme‘, v tomto roku naplno pociťuje slovenský štátny rozpočet. Mesiac pred koncom roka bolo v štátnej kase na účte len 76,5 percenta z celoročných plánovaných príjmov,“ opisuje hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Rezort financií už oznámil, že oproti rozpočtu plánovanému minulou vládou vyberie štát tento rok na daniach menej takmer o 700 miliónov eur.

„Nízke náklady práce a daňové prázdniny umožňujú zahraničným investorom transferovať väčšiu časť pridanej hodnoty zo Slovenska preč. Preto aj naše mzdy stále zaostávajú. Čoraz viac sa natíska otázka, či je tento spôsob konkurencie udržateľný a či budeme postupom času našimi mzdami konkurovať Rumunsku, Indii a Číne,“ tvrdí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Ako dodáva, zmenila sa aj štruktúra toho, čo krajina produkuje. „V roku 1993 Slovensko žilo z výroby a vývozu kovov, chemických výrobkov a ropných produktov. Dnes len výroba automobilov priamo tvorí takmer tretinu priemyselnej výroby. Po zarátaní výroby gumy, plastov, plechov a iných komponentov stúpne podiel automobilového priemyslu na priemyselnej výrobe na polovicu,“ povedal Baláž.

Špecializácia na automobilový priemysel, a sčasti aj na spotrebnú elektroniku, je pre Slovensko veľkou výhodou, ale súčasne aj veľkým rizikom. Ak by raz zo Slovenska automobilky odišli, mohol by sa podľa Baláža zopakovať scenár z 90. rokov, keď skrachoval zbrojný priemysel. Tento scenár sa zatiaľ nečrtá, ale predstavuje určité riziko.

Nadviazanosť ekonomiky na export by mala byť miernejšia. „Samotné firmy majú daňové prázdniny, avšak platy zamestnancov podliehajú daniam z príjmu, ako aj jednotlivé produkty a služby firiem podliehajú nepriamym daniam. Dalo by sa teda povedať, že firmy neprispievajú v prípade daňových prázdnin priamo, ale nepriamo, práve prostredníctvom uvedených faktorov. Pravdou je, že ak by firmy platili vyššiu daň, alebo by im neboli poskytnuté daňové prázdniny, zvolili by si iný trh z okolitých krajín regiónu. Štát by teda neprichádzal o dane prostredníctvom daňových prázdnin, avšak vzrástla by nezamestnanosť a s tým spojené náklady štátu na sociálne dávky, ako aj iné negatívne faktory,“ hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.

Hrubý domáci produkt predstavuje hodnotu tovarov a služieb vyprodukovaných v krajine. Výkon ekonomiky pozostáva z konečnej spotreby, fixného kapitálu, teda investícií a rozdielu medzi vývozom a dovozom. Faktom je podľa analytikov nielen to, že domáca spotreba rastie oproti situácii pred krízou v roku 2009 pomaly a ekonomika je čoraz viac založená na exporte. Klesajú aj investície, ktorých podiel na HDP počas prvých troch štvrťrokov tohto roka klesol až na 21 percent.

„Tvorba fixného kapitálu klesla z 27 percent v roku 2008 na úroveň 24 percent v minulom roku, keď automobilky rozbehli svoje veľké investície, vďaka ktorým narástol následne náš export. Celkovo však nižšia miera tvorby investícií jednoznačne predznamenáva aj nižšiu mieru rastu ekonomiky v ďalších rokoch,“ konštatuje analytik Tatra banky Boris Fojtík.

PIANO

 Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Exportná veľmoc… Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ