Je Amerika veľký bazár zbraní?

Andrej Matišák | 17.12.2012 08:16
Newtown, streľba Foto:
Príbuzní oplakávajú obete tragédie v Newtowne.
Pomáhala meniť vlády, vídame ju v rukách teroristov, predalo sa jej desiatky miliónov. Najznámejšia útočná puška na svete, kalašnikov či AK-47 pochádza zo Sovietskeho zväzu, respektíve z Ruska. Lenže bez ohľadu na možné ideologické rozdiely je táto zbraň obľúbená aj u Američanov.

Kalašnikov sa dá v USA kúpiť pomerne bežne. A to napriek slovám amerického prezidenta Baracka Obamu.

"Mnoho majiteľov zbraní by súhlasilo, že AK-47 patrí do rúk vojakom, nie do rúk zločincom. Patrí na bojové pole, nie do ulíc našich miest,“ povedal šéf Bieleho domu v júli po streľbe v kine v meste Aurora, kde James Holmes zabil dvanásť ľudí.

Áno, kalašnikov by sa v Amerike teoreticky nemal dostať do rúk kriminálnikom. Na internete sa však obchádza aj tých pár pravidiel, ktoré v Spojených štátoch obmedzujú vlastníctvo strelných zbraní.

"Nikto nikoho nekontroluje. Internet je bazár zbraní pre kriminálnikov. Ktokoľvek, koho aj odsúdili za vraždu, sa jednoducho zaregistruje, niekomu pošle e-mail, stretne sa s ním na parkovisku a kúpi si šialenú AK-47,“ povedal pre televíziu MSNBC Steve Barborini, bývalý pracovník federálneho Úradu pre alkohol, tabak, zbrane a výbušniny.

Ako získať pušku

Podľa reportáže NBC News spred niekoľkých mesiacov sa na internete dá zohnať prakticky všetko. Takto sa možno dostať aj k poloautomatickej ostreľovacej puške Barrett M82. Nie je to pritom vôbec bežná zbraň, dokáže totiž prestreliť aj obrnené vozidlo. Reportérom sa tiež jednoducho podarilo zadovážiť si karabínu Bushmaster M4. Ňou zabíjal deti 20-ročný Adam Lanza v Newtowne. Podobnú zbraň použili washingtonskí ostreľovači v roku 2002, keď počas 23 dní zabili desať ľudí. Firma Bushmaster Firearms International potom príbuzným obetí vyplatila odškodné vo výške od 500-tisíc do 2,5 milióna dolárov.

"Je dobré pripomenúť si, že väčšinu vrážd v USA spáchajú strelnými zbraňami. Pravda však je aj to, že za posledné desaťročia počet týchto násilných trestných činov klesol. Či už ide o absolútny počet vrážd, alebo štatistiku pri prepočte na obyvateľov. A je ich menej bez ohľadu na to, či nastal nejaký posun v zákonoch,“ hovorí pre Pravdu americký bezpečnostný analytik a novinár J. M. Berger. "Na druhej strane si však zoberme terorizmus. Riešime tento problém veľmi seriózne, hoci má na svedomí relatívne malý počet obetí. Podobnú logiku by sme mali použiť pri tom, čo sa stalo v Newtowne. Ak pri takejto udalosti zomrie veľký počet ľudí, je pravdepodobnejšie, že sa tým budú politici zaoberať,“ myslí si Berger.

Prísnejšia kontrola?

Podľa viacerých ďalších expertov, ktorých Pravda oslovila, ani posledný masaker asi príliš nezmení debatu v súvislosti s otázkou sprísnenej kontroly zbraní. "Jej stúpenci v Kongrese vzhliadajú k prezidentovi Obamovi, že vybuduje verejnú podporu novým zákonom. Potom by mohlo byť politicky problematické pre republikánov a demokratov, ktorí podporujú vlastníctvo zbraní, aby sa proti sprísnenej kontrole postavili,“ napísal webový portál politico.com.

Lenže je veľmi otázne, či šéf Bieleho domu do toho vloží politický kapitál. "Neverím, že sa to stane. Viedlo by to len k ďalšej forme odporu, dokonca ešte väčšej, ako sme videli v podobe Čajového hnutia počas Obamovho prvého volebného obdobia. Pre jeho kritikov by to bol len dôkaz, že federálna vláda nerešpektuje slobody,“ povedal pre Pravdu Mathieu Deflem, sociológ z Juhokalifornskej univerzity. "Jediné, v čo Obama môže ticho dúfať, že sa práve iné skupiny, ako občianske hnutia, Kongres, republikáni, budú postupne nezávisle od neho snažiť pracovať na sprísnení kontroly vlastníctva zbraní,“ hovorí Deflem.

"Po tejto tragédii to bude napätá debata, ale v USA existujú organizácie, ktoré sa zaoberajú len tým, aby takáto diskusia vôbec nebola. Ameriku to rozdeľuje. Mnohí si myslia, že kým sú zbrane v rukách iných, je dobré ich mať na sebaobranu. Tento prístup bude veľmi ťažké zmeniť,“ pripomína pre Pravdu sociológ James Nolan z univerzity v Západnej Virgínii. "Azda by však tragédia v Newtowne mohla viesť k sociálnemu hnutiu podobnému tomu, ktoré sa týkalo občianskych a ženských práv v minulosti. Len to by zmenilo zákony týkajúce sa kontroly zbraní,“ myslí si Nolan.

Ústava a Obama

Hrdina berúci do ruky revolver či pušku, aby potrestal neprávosti, je však súčasťou americkej kultúry a vedomia. Tento samotný fakt je ešte dôležitejší, ako len odvolávanie sa na druhý dodatok ústavy. Hoci ten oprávňuje obyvateľov USA k vlastníctvu a noseniu zbraní. Uvedomuje si to aj prezident Obama. V spomenutej reči v júli síce neurčito hovoril o sprísnení kontroly zbraní, ale musel spomenúť aj iné súvislosti.

"Ja ako väčšina Američanov verím, že druhý dodatok garantuje osobné právo na nosenie zbrane. Myslím si, že uznávame tradíciu vlastníctva zbraní, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu, že poľovanie a strieľanie je súčasťou vzácneho národného dedičstva,“ uviedol Obama.

Strieľanie je súčasťou národného dedičstva? "Bez ohľadu na veľký problém kontroly zbraní je to len jeden z faktorov, ktorý viedol k tragédii v Newtowne i predošlým incidentom,“ uviedol pre Pravdu Stephen Sloan zo Stredofloridskej univerzity. „Nie je takéto násilie prejavom násilnej kultúry?“ pýta sa expert na terorizmus a kriminalistiku.

Právo na vlastníctvo a nosenie zbraní

=====

*** Zakotvuje to druhý dodatok** americkej ústavy z roku 1791: ,,Dobre organizovaná domobrana je nevyhnutná v záujme bezpečnosti slobodného štátu; právo ľudí držať a nosiť zbrane sa preto nesmie obmedzovať."

*** Podmienky na získanie** a použitie zbrane sa v jednotlivých štátoch USA odlišujú. Najčastejšie sa vyžaduje dovŕšenie veku 21 rokov a povinnosť absolvovať školenie.

*** Niektorým osobám je zakázané** predávať zbrane. Od roku 1968 to platí o ľuďoch, ktorým na súde dokážu duševnú poruchu, ako aj o ťažkých zločincoch a mužoch, ktorí spáchali násilie na ženách, ako aj o závislých od drog.

*** Posledný návrh zákona** obmedzujúceho predaj zbraní schválil Kongres USA počas éry prezidenta Billa Clintona. Bolo to v roku 1994 po sérii krvavých prípadov. Zákaz sa vzťahoval na zhruba 20 poloautoma­tických útočných zbraní a tiež na zásobníky, ktoré sú určené na viac ako 10 nábojov. Platnosť zákona vypršala v roku 2004 (dala sa predĺžiť, ale prezident George Bush to nezabezpečil).

*** Barack Obama** počas svojej prvej predvolebnej kampane kritizoval Busha, že nepresadil pokračovanie zákazu. Po príchode do Bieleho domu sa to nepodarilo ani jemu. Obama to zdôvodnil tým, že presadiť takú právnu normu je príliš ťažké.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ