Rast DPH nezabral, Mikloš sa prepočítal

Lenka Buchláková, Martin Kováčik | 22.01.2013 20:00, aktualizované: 
dane, kalkulačka, vyúčtovanie, účet, odvody,... Foto:
Ilustračné foto
Zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent z roku 2011 ako úsporné opatrenie zlyhalo. Exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) presvedčil vtedajšiu vládu Ivety Radičovej na prijatie kľúčového opatrenia s tým, že daň prinesie za dva roky do štátnej kasy dodatočných takmer 400 miliónov eur. V skutočnosti však tieto peniaze neprišli.

V roku 2011 síce vyššia DPH ešte zabrala, vlani sa však podľa aktuálnych údajov výber DPH prepadol ešte pod úroveň rokov, keď platila nižšia sadzba dane.

Rast DPH totiž prispel k zdražovaniu a ľuďom popri neistej ekonomickej situácii pri nákupoch došla trpezlivosť. Ešte viac začali navštevovať obchody za hranicami. Okrem toho nefunkčnosť finančnej správy spred roka vytvorila väčší priestor pre daňové podvody. ,,Konečný výber tejto dane je naozaj ďaleko za očakávaním," pripustil podpredseda SDKÚ pre ekonomiku Ivan Štefanec, pochybenia strany však odmietol. Opozícia zároveň varuje, že podobne môže aj Ficova vláda tento rok vybrať na 23-percentnej firemnej dani z príjmov menej ako vlani, keď bola daň ešte 19 percent.

Na dani z pridanej hodnoty, ktorá sa platí z každého tovaru či služby, štát ešte v roku 2010 vybral 4,4 miliardy eur, v roku 2011 z vyššej dane prišlo 4,7 miliardy eur, ale vlani už len 4,3 miliardy eur. Na daniach z príjmov vlani do štátnej kasy prišlo takmer 3,8 miliardy eur a Ficova vláda vlani v rozpočte na tento rok najprv so zvýšením dane naplánovala údaj vyše 4,2 miliardy eur, v parlamente však optimizmus na poslednú chvíľu zmiernila a za prerobeným plánom si vláda zatiaľ stojí.

„Pravda je taká, že druhý polrok 2013 naozaj vyzerá veľmi zaujímavo. Keď hovoríme s predstaviteľmi konkrétnych firiem o ich objednávkach, tak dostávame veľmi pozitívne odpovede. Verím, že druhá polovička tohto roka bude pre Slovensko veľmi, veľmi úspešná,“ povedal v utorok premiér Robert Fico po kontrolnom dni na ministerstve hospodárstva.

V prípade roka 2012 vidia ekonómovia za nižším výberom DPH oproti prognózam vlády z roku 2010 najmä pokles domáceho dopytu, spomaľovanie ekonomického rastu, ale aj nadhodnotené prognózy, z ktorých rozpočet vychádzal. Zaúradovať mohla aj nefunkčnosť systémov finančnej správy z úvodu minulého roka. Kauza, ktorú vyšetruje polícia, podlomila stoličku aj Miklošovi.

„Čiastočným problémom môžu byť aj podvody na DPH. Ale zrejme nie všetky majú korene až po vzniku problémov so systémom. V každom prípade pokušenie mohlo byť vyššie,“ hovorí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Opozičný poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) už pri prvých výpadkoch na daniach v minuloročnom rozpočte tvrdil, že daňové prognózy zostavované minulou vládou boli pripravované najrealistickejšie za posledné roky.

„Čísla zo začiatku roka 2012 sa dali dobehnúť, ale konečné údaje dokazujú, že problém výberu naozaj nespočíval v problémoch na finančnej správe na začiatku roka,“ konštatuje Štefanec. Ako ďalej dodáva, spotreba domácností mala podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií a Inštitútu pre finančnú politiku minulý rok stúpať o 3,7 percenta, rozpočtovaný nárast výberu DPH o 3,3 percenta bol preto podľa neho primeraný.

„Realita je ale diametrálne iná – pri náraste spotreby namiesto nárastu výberu DPH jej pokles o 4,1 percenta, čo má za následok aj nižšia domáca spotreba,“ hovorí Štefanec.

Podľa analytikov sa na horšom plnení rozpočtu pri výbere DPH prejavili aj prehnané očakávania pri maloobchodných tržbách, ktoré aj naďalej pokračujú v prepade.  

„Aj vzhľadom na neistú situáciu na trhu práce Slováci vo väčšej miere šetria,“ konštatuje analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií v týchto dňoch pracuje na novej daňovej prognóze, ktorú ovplyvní aj zhoršujúci sa rast ekonomiky v eurozóne vrátane slovenskej.

V západnej Európe sa prejavilo šetrenie prudkým poklesom predaja áut, v Taliansku a Španielsku zasa prudko padli predaje oblečenia. Ale na Slovensku, kde výdavky na potraviny tvoria zhruba jednu šestinu zo všetkých spotrebných výdavkov, sa šetrí aj na jedle. 

„Začali sme v poslednom roku viac šetriť na potravinách, zistili sme totiž, že máme isté prebytky. Naučili sme sa jesť striedmejšie. Zredukovali sme nákupy jedla na polovicu. Efektívnejšie využívam aj auto, presedlal som viac na vlak, hlavne keď cestujem na dlhšie trate, ušetrím tak 50 percent nákladov na benzín,“ hovorí vysokoškolský učiteľ Miroslav Zelinský. Aj takéto zmeny správania prispeli k tomu, že štát na DPH vyberá menej.

Príjmy rozpočtu sa podľa ekonómov budú v tomto roku upravovať smerom nadol hneď niekoľkokrát. Nárast nezamestnanosti na najvyššie úrovne od mája 2004, pokles indexu spotrebiteľskej dôvery na najhoršiu úroveň od začiatku roku 2009 naznačujú, že aj v tomto roku bude konečná spotreba domácností na Slovensku pod negatívnym tlakom. Naopak, Národná banka Slovenska však tento rok počíta už s miernym rastom domácej spotreby, ktorá mierne klesala uplynulé tri roky.

„Najmä pre neistú situáciu v eurozóne a spomaľovanie ekonomík našich najväčších obchodných partnerov je možné očakávať ďalšie úpravy prognóz HDP. Negatívny efekt má aj samotný konsolidačný balíček, nakoľko podnikateľské subjekty sú na zvyšovanie daní citlivé najmä v čase krízy. Je možné počítať s tým, že väčšie množstvo podnikateľských subjektov aspoň čiastočne prejde do tieňovej ekonomiky,“ tvrdí Púchly. 

Vláda išla cestou rastu daní z príjmov pre firmy s tým, že opozíciou potichu ponúkaný opätovný rast DPH by priniesol zdražovanie a ďalší pokles domácej spotreby. Vláda musí v konsolidácii pokračovať aj v ďalších rokoch. Ďalší rast daní kabinet už vylučuje a chce ísť najmä cestou cielených úspor verejných výdavkov.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Sociálne a pragmatické. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ