Desaťtisíce ľudí opustili 2. pilier

Branislav Toma | 01.02.2013 10:31
socialna poistovna, 2. pilier Foto: ,
Vo štvrtok večer bol stav odídencov z 2. piliera vyše 80-tisíc.
Historicky tretie otvorenie druhého penzijného piliera v jeho 9-ročnej ére využilo zrejme vyše 80-tisíc ľudí na vystúpenie zo systému. Túto métu odlev prekročil vo štvrtok podvečer. Naopak, vyše 11-tisíc ľudí do systému vstúpilo a okolo 1,4 milióna sporiteľov v ňom zostalo, aj keď viacerým z nich sa neoplatí. Penzijný pilier Ficova vláda otvorila na vstup aj výstup od septembra minulého roka do konca januára tohto roka.

Pri minulých dvoch otvoreniach počas prvej Ficovej vlády systém opustilo 106-tisíc, respektíve 66-tisíc ľudí. Odchod znamená, že doterajšie úspory sa presunuli do štátnej Sociálnej poisťovne. Štát tak na otvorení piliera získal rekordnú asi štvrťmiliardu eur. Peniaze vláda zároveň aktuálne potrebuje pre nižší ekonomický rast a na zaplátanie výpadku daní. Odídení sporitelia budú po dosiahnutí dôchodkového veku odkázaní na penziu zo štátneho systému. Naopak tí, čo si druhý pilier nechali, dostanú pomernú časť penzie zo súkromnej poisťovne.

Vláda systém otvorila po tom, čo odvody do druhého piliera znížila z deviatich na štyri percentá. „Naším cieľom nebolo, aby ľudia z druhého piliera vystúpili. Dali sme im možnosť rozhodnúť sa, či aj napriek zmenám majú záujem ostať v druhom pilieri,“ tvrdí hovorca ministerstva práce Michal Stuška, aj keď štát ľudí presviedčal prepočtami, ktoré správcovia penzií spochybnili.

Strana Smer sa odvoláva na analýzu právnej kancelárie, podľa ktorej pri súčasných zmenách v dôchodkovom systéme museli mať ľudia na výber, či naďalej chcú byť, alebo nechcú byť v druhom pilieri. Samotná analýza nebola verejne prístupná. „Pri príprave rozpočtu nebolo známe, aký bude objem týchto finančných prostriedkov, z tohto dôvodu bola táto suma rozpočtovaná ako rezerva. Aj bez tejto rezervy je rozpočet nastavený tak, aby bol dosiahnutý plánovaný deficit,“ dodal k sume, ktorú štát otvorením získal, hovorca ministerstva financií Radko Kuruc.

Druhý pilier sa nemusí oplatiť nepracujúcim ľuďom, ktorých je podľa Sociálnej poisťovne asi 400-tisíc. Kritici však upozorňujú, že medzi danými ľuďmi môžu byť takí, ktorí si prácu nájdu a pilier sa im zíde. Štát však upozorňoval, že druhý pilier je nevýhodný pre 56-tisíc ľudí starších ako päťdesiat rokov s mesačným platom pod 782 eur v hrubom.

„Pre niektorých sporiteľov vznikol otvorením priestor na výmenu úspor za prísľub, ktorý v prípade dodržania sľubov vlády môže byť finančne cennejší ako súčasná hodnota úspor,“ povedal Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

Nemilo prekvapení z počtu vystupujúcich ľudí ostali správcovia súkromných penzií, ktorí ani zďaleka nepočítali s takým veľkým odchodom sporiteľov. „Je to neuveriteľné. Najskôr štyri mesiace nič a potom takýto nárast,“ povedal k priebehu vystupovania Viktor Kouřil, generálny riaditeľ VÚB Generali. Podľa správcov penzií za to môže hlavne kampaň Sociálnej poisťovne.

„Najprv poslali v decembri prvý list, ktorý bol síce korektný, ale nezabral, a tak prišiel druhý už nekorektný list,“ dodal Kouřil. Ten ministrovi práce Jánovi Richterovi tiež vyčíta nepravdivé tvrdenie, podľa ktorého si ľudia do druhého piliera odviedli viac peňazí, ako v ňom momentálne majú. Nepresnosť vznikla neodrátaním ľudí, ktorí druhý pilier opustili počas jeho prvého a druhého otvorenia.

Ekonómovia vláde najviac vyčítajú, že pri otvorení neumožnila ľuďom použiť úspory inak ako len na presun do Sociálnej poisťovne. „Chýbala absencia alternatívy pre sporiteľov, ktorí sa z momentálne nevýnosného druhého piliera museli vrátiť do stratového prvého piliera, v ktorom priebežne dochádza k znižovaniu hodnoty vyplácaných dôchodkov,“ povedal Ďurana.

Sociálnej poisťovni totiž aj bez vplyvu druhého piliera chýbajú stovky miliónov eur na vyplácanie penzií súčasným dôchodcom a je tak odkázaná na dotácie zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií v tomto roku s najväčšou pravdepodobnosťou odchodom ľudí z druhého piliera získa plánovanú rezervu vo výške dvesto miliónov eur. Z celkovej sumy 250 miliónov eur totiž treba odpočítať približne štyridsať miliónov eur za poistencov vystupujúcich v minulom roku a konečné nároky môžu byť tiež o niečo nižšie ako zverejnené čísla.

Smer zaviedol v štátom vyplácaných dôchodkoch vyššiu solidaritu. Teda zvyšovanie dôchodkov nízkopríjmových skupín na úkor lepšie zarábajúcich ľudí. „V rámci posilňovania solidarity v prvom pilieri vzniká predpoklad, že výrazná väčšina ľudí, ktorá má priemerný príjem pod úrovňou 1,25 priemernej mzdy (čo je približne tisíc eur), sa bude môcť v priebežnom pilieri oprieť o túto solidaritu zo strany vyššie príjmových skupín,“ povedal Stuška. Aj bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS) pripustil, že súčasný dôchodkový systém zvýhodňuje podpriemerne zarábajúcich ľudí, čo by sa najbližších desať rokov nemalo meniť, a tak práve pre ľudí s nižšími platmi odchádzajúcimi o pár rokov do penzie bolo výhodné vystúpiť z druhého piliera.

To, či v budúcnosti príde k ďalšiemu otváraniu systému, znižovaniu odvodov alebo ďalším zmenám, závisí podľa vlády od opozície. „Ak by sa nám podarilo dohodnúť s opozíciou na ústavnom zákone, ktorý by zabezpečil stabilitu dôchodkového systému, nebolo by potrebné robiť ďalšie zmeny,“ uzavrel Stuška.

Druhý pilier má riešiť problém so starnutím obyvateľstva, keďže penzistov bude pribúdať a pracujúcich ubúdať. Súkromné penzie riešia sčasti problém, aby štát nemusel znižovať penzie a predlžovať vek odchodu do dôchodku. Na druhej strane tvorba druhého piliera teraz zaťažuje verejné financie, aj keď v budúcnosti ich odľahčí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ