Skráti sa pracovný čas? Vláda a odborári sú za, firmy proti

O skrátení pracovného času mali odborári s vládou už niekoľko neoficiálnych rokovaní. „So zástupcami odborov máme spoločný cieľ. Narážame však na zásadný odpor tretieho sociálneho partnera,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Súhlas zamestnávateľov s úpravami pracovného času je podľa Stušku nevyhnutný, aby mal tento krok vôbec zmysel. „Inak by mohol spôsobiť skôr opačný efekt, aký sa od neho očakáva,“ tvrdí hovorca.

„Je to absurdný nápad,“ hodnotí návrh Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Pripomína, že čosi podobné vyskúšali pred niekoľkými rokmi vo Francúzsku a skončilo sa to fiaskom. „Nezamestnanosť tam narástla ešte viac,“ zdôrazňuje. Podľa neho by výsledkom „experimentu“ bolo akurát to, že by firmy nových zamestnancov neprijali, len by od tých pôvodných žiadali zvládnuť za kratší pracovný čas rovnaký objem práce ako predtým. „A keďže by robili menej hodín, ešte by dostali aj menej peňazí,“ varuje Hošták.

Prečítajte si komentár Petra Javůrka Zlodeji a policajti.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Šéf odborového zväzu KOVO Emil Machyna si myslí, že keby terajší zamestnanci robili menej a kratšie, firmy by na pokrytie objednávok prirodzene museli nabrať ďalších pracovníkov. Machyna dáva za príklad Holandsko, ktoré má dnes v rámci štátov Európskej únie najkratší pracovný čas, priemerne len 30,4 hodiny týždenne, a mieru nezamestnanosti dlhodobo pod šiestimi percentami a priemernú hrubú mesačnú mzdu 3 910 eur. Na Slovensku, ktoré je s priemernou dĺžkou týždenného pracovného času 40,9 hodiny na delenom druhom mieste v únii, sa pri priemernej mzde 793 eur nezamestnanosť šplhá už k pätnástim percentám.

Machyna od firiem žiada, aby za menej práce vykonanej v kratšom pracovnom čase zamestnancovi ponechali rovnakú mzdu ako predtým. A aby na rovnakú mzdu mali nárok aj novoprijatí zamestnanci. Pripúšťa síce, že by sa im zvýšili náklady aj nároky na lepšiu organizáciu práce. „Lenže ľudia, ktorých by zamestnali, by namiesto poberania sociálnych dávok platili dane a odvody, čo by odbremenilo štát,“ hovorí.

„Predstava, že by firmy zamestnancom za menej odpracovaných hodín platili rovnako, je úplne nereálna,“ reaguje Hošták. „Ak by sa firmy na Slovensku mali skutočne tak dobre, nie je tu nijaká kríza,“ dodal Hošták.

Ideálne by bolo pracovať 36 hodín

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník si myslí, že firmy na nové pravidlá dobrovoľne nepristúpia. „Poriadne by im vyskočili náklady mzdové aj na zaškolenie nových ľudí. Dostatok pripravenej a kvalifikovanej pracovnej sily by možno našli v Bratislavskom kraji, ale určite nie v chudobných regiónoch s tisícmi dlhodobo nezamestnaných,“ mieni Páleník.

Machyna navrhuje upraviť pracovný čas napríklad skrátením či úplným zrušením nadčasov. „Priemer v únii je 80 hodín a u nás 400 hodín ročne,“ argumentuje. Druhou možnosťou je podľa neho ísť so základným pracovným časom aspoň na 37,5 hodiny týždenne, za ideál by považoval 36 hodín. „To by si v nepretržitých prevádzkach vyžiadalo zavedenie štvorzmien namiesto trojzmien. Firmy by museli nabrať viac ľudí, v noci by sa pracovalo menej, zamestnanci by mali dlhšiu dobu na oddych,“ argumentuje.

Vláda pomôže príspevkom na udržanie miesta

S iným návrhom, ako pri skrátenom pracovnom čase aspoň zachovať súčasnú zamestnanosť, prišiel pred niekoľkými týždňami Ficov kabinet. Do chystanej novely zákona o službách zamestnanosti zapracoval finančný príspevok na udržanie pracovného miesta. Môžu sa oň uchádzať zamestnávatelia, ktorí sú počas krízy nútení pre nedostatok objednávok obmedzovať prevádzku. Podobný nástroj sa podľa ministra práce Jána Richtera osvedčil za najhlbšej krízy v rokoch 2009 až 2011.

Ak novelu schváli parlament, od júna budú môcť o príspevok požiadať zamestnávatelia, ktorí v dôsledku dočasného utlmovania výroby nepôjdu celý týždeň naplno. Ušlú mzdu pre zamestnancov, maximálne však za jeden neodpracovaný deň v týždni, im vyplatí štát. Počítať tak môžu s príspevkom priemerne 76 eur na jednotlivca mesačne, najdlhšie počas jedného roka. Týmto spôsobom plánuje vláda zachovať v roku 2013 okolo 5-tisíc pracovných miest. Zo štátneho rozpočtu by na príspevky malo ísť asi 380-tisíc eur.

V Nemecku opatrenia zabrali

Hošták pripúšťa, že krátkodobo by štátny príspevok naozaj mohol pomôcť zachovať ohrozené miesta. „Vyčlenených peňazí je však málo. Čo bude nasledovať, keď sa minú?“ pýta sa. Podľa neho by vládny Smer urobil lepšie, keby v novom Zákonníku práce, ktorý presadil, nesťažil využívanie inštitútu flexikonta, ktorý umožňuje presuny pracovného času podľa pracovnej vyťaženosti zamestnancov.

Páleník zase varuje pred možným zneužívaním nástroja. „Neverím, že by sa dalo reálne skontrolovať, či zamestnanec naozaj robí menej a či zamestnávateľ nezneužíva príležitosť a neinkasuje od štátu peniaze, na ktoré nemá nárok,“ uzatvára.

Úpravy pracovného času v kombinácii so štátnymi príspevkami na udržanie pracovných miest zabrali v poslednom čase napríklad v Nemecku, kde aktuálne nezamestnanosť klesla na 6,8 percenta. Tamojší odborníci však pripúšťajú, že keby štát miesta dotoval dlhodobo, tri, štyri či päť rokov, situácia by sa obrátila a rozpočtové výdavky Nemecka by „explodovali“.