Taliban vyčkáva na voľby v roku 2014

Upozornil na to Ján Kubiš, ktorý od začiatku minulého roku pôsobí ako osobitný vyslanec OSN pre Afganistan. Teroristi by chceli ukázať svoju silu a zároveň poukázať na slabosť ozbrojených vládnych zložiek a posilniť tak nedôveru obyvateľstva v ďalší vývoj, povedal v rozhovore pre Pravdu počas bezpečnostnej konferencie Globsec v Bratislave.

Čo sa vám nepodarilo splniť z predsavzatí, s ktorými ste po vymenovaní do funkcie odišli do Afganistanu?

Nepodarilo? Zdá sa mi, že sa darí presadzovať to, čo chce OSN robiť v tejto krajine. Samozrejme, že sú aj problémy. Nedarí sa naštartovať mierový proces. Keď som odlietal do Afganistanu, všetci hovorili o mierových rokovaniach. Veľa sa rozprávalo o otvorení úradovne Talibanu v Dauhe v Katare. Žiaľ, dialóg medzi Talibanom a USA sa prerušil v marci minulého roku. Sú snahy obnoviť rozhovory. Lenže od Talibanu neprichádzajú priaznivé signály. Napriek tomu existuje viacero dobrých správ.

Akých?

Odkedy som vo funkcii, konalo sa niekoľko konferencií zameraných na pomoc a rozvoj Afganistanu, ktoré potvrdili medzinárodnú podporu do budúcnosti. Kľúčová je príprava na prezidentské voľby, ktoré sa tam uskutočnia v roku 2014. Pracujeme v prospech ľudských práv, v humanitárnej oblasti. Ak zovšeobecním, nevidím nič, čo by sa nám výrazne nepodarilo. Ak také veci aj boli, išli mimo mňa, čiže neboli v mojich rukách.

Vráťme sa k Talibanu. Ako si vysvetľujete jeho stratégiu? Nazdáva sa, že keď zahraničné vojská odídu z Afganistanu, zase sa pokúsi ovládnuť krajinu, alebo si myslí, sa jednoduchšie potom môže dohodnúť s vládou v Kábule?

Treba sa pristaviť pri viacerých prvkoch. Nie je jasná kvalita budúcej prítomnosti USA v Afganistane. Uskutočňujú sa rokovania o počte vojakov, ich rozmiestnení a úlohách po ukončení medzinárodnej operácie ISAF. Určitá nejasnosť v tomto smere nahráva manévrovaniu, keďže ani v USA sa ešte o tejto téme neuzavrela vnútropolitická diskusia. Je pravdepodobné, že Taliban si ponecháva otvorené možnosti, kým sa nedozvie, ako sa nastavia parametre po roku 2014. Niektoré časti bojujúcej opozície tvrdia, že šanca dohodnúť sa s afganskou vládou vznikne až po odchode posledného zahraničného vojaka z krajiny. Nájdu sa predstavitelia Talibanu, ktorí veria, že dokážu ovládnuť územia, ktoré by získali pod kontrolu ako súčasť politického riešenia, ale sú aj takí, čo sú presvedčení o nevyhnutnosti pokračovania džihádu. Spomenul som zatiaľ dva faktory.

Tretí je aký?

To, čo ste povedali ako úvahu v závere otázky. Niektorí Talibanci chcú počkať na novú vládnu garnitúru. Prezident Hamíd Karzaj vyhlásil, že už nebude kandidovať, takže sú zvedaví na jeho nástupcu a vývoj, ktorý so sebou prinesú voľby v apríli 2014.

Akú úlohu zohráva Irán vo vzťahu k Afganistanu? Malo by mu záležať na stabilnej krajine, keďže sú susedia a potrebuje odtiaľ aspoň obmedziť pašovanie drog, ktoré ničia najmä iránsku mládež.

S iránskymi predstaviteľmi som v kontakte, stretol som sa aj s prezidentom Mahmúdom Ahmadínedžádom. Irán kategoricky odmieta zahraničných vojakov v Afganistane po roku 2014. Považuje to za faktor, ktorý by mohol viesť k destabilizácii. Netají sa tým a vysiela signály do Afganistanu, aby sa tamojšia mienka stavala proti tomu. Na opačnej strane sa Irán angažuje v hospodárskej spolupráci a v stabilite v Afganistane. Je to pochopiteľné prinajmenšom z jedného dôvodu – na iránskom území sa nachádzajú najmenej dva milióny afganských utečencov. Nežijú v stanoch, deti chodia do škôl a dospelí často pracujú, takže sa podieľajú na ekonomike. Iráncov však stoja nemalé peniaze vrátane nákladov na začlenenie do ich spoločnosti, a preto by boli radi, keby sa väčšina z nich vrátila do vlasti.

A otázka drog?

Samozrejme, že Irán zvlášť citlivo vníma pašovania narkotík, pričom kritizuje medzinárodné spoločenstvo. Poukazuje na to, že výroba ópia v Afganistane radikálne vzrástla počas uplynulých viac ako desať rokov, čo je práve obdobie pôsobenia ISAF. Prienik drog spôsobuje Iránu ľudské a ekonomické škody, takže je logické, že má záujem, aby sa veci napravili. Ešte doplním, že prevažne šiitský Irán pozorne sleduje vývoj v Afganistane a je znepokojený možnosťou návratu sunnitského Talibanu. Má stále v pamäti rok 1998, keď Taliban ovládol na severe mesto Mazár-e Šaríf a vyvraždil členov iránskeho diplomatického zastupiteľstva. Sumarizácia znie, že v politici v Teheráne chcú mať stabilný Afganistan, ktorý by zohľadnil aj ich záujmy.

V letnom období býva Afganistan dejiskom zvýšeného počtu útokov. Čo hrozí krajine v tomto roku?

Môžeme zažiť nepríjemne horúce leto, lebo protivládne sily by mohlo vo veľkej miere inšpirovať to, že budú mať naposledy šancu v teréne útočiť aj proti zahraničným, aj proti afganským vojakom. Približne od polovice leta sa totiž predpokladá, že priamu zodpovednosť za bezpečnosť úplne prevezmú afganské vládne sily. Príslušníci ISAF im budú už len poskytovať podporu z úzadia. Aj zvýšený počet atentátov má mať ten istý psychologický účinok – teroristi by chceli ukázať svoju silu a zároveň poukázať na slabosť ozbrojených vládnych zložiek.

Čo najviac prekáža bežným Afgancom?

Sú nespokojní, že vláda v Kábule nevládne, že nevenuje dostatočnú pozornosť zaisteniu bezpečnosti, hospodárskemu rozvoju či garanciám práva, že neposkytuje dostatočnú podporu regiónom, obyvateľom mimo Kábulu. Nazdávajú sa, že desiatky miliárd dolárov zahraničnej pomoci mali krajinu posunúť viac dopredu. Kritizujú rozsiahlu a bujnejúcu korupciu, ktorá poškodzuje napríklad domáhanie sa spravodlivosti. A celkove im prekáža neistota do budúcnosti.