Zláka moc politiky nespokojných Španielov z ulice?

Krajina má viac ako 27-percentnú nezamestnanosť. Podľa agentúry Reuters muselo len vlani opustiť svoj domov 39-tisíc španielskych rodín, pretože nezvládali platiť pôžičky. Takmer tritisíc z nich násilne vysťahovali.

Španielska priepasť

"Platforma si získala veľké sympatie v sociálnom sektore,“ vysvetľuje pre Pravdu Francisco Romero Salvado, expert na španielsku spoločnosť z univerzity v Bristole. "V mnohých prípadoch sa organizácii podarilo zabrániť tomu, aby ľudí, ktorí nemohli platiť hypotéku, nevyhodili z domu. Najmä v najchudobnejších štvrtiach to malo veľký význam,“ hovorí Romero Salvado.

"Medzi Španielmi a politickými a bankovými elitami rastie priepasť. Platforma zozbierala 1,5 milióna podpisov na podporu svojich požiadaviek,“ pripomína pre Pravdu aj politológ Alejandro Quiroga z univerzity v Newcastli. "Nové zákony týkajúce sa hypoték však ukázali, že vláda nie je ochotná načúvať tomu, čo chcú ľudia,“ myslí si politológ.

Vplyv na ulici

Tvárou platformy je 39-ročná Ada Colauová. Hlavným cieľom jej protestov sú banky. Pre Reuters aktivistka vyhlásila, že otázku hypoték s ňou už konzultoval aj šéf jedného z najväčších finančných úradov. V Španielsku, kde politikom vo všeobecnosti nedôveruje až 91 percent obyvateľov, sa Colauová môže spoľahnúť na podporu masy ľudí. A hoci ju na to vyzývajú aj jej kritici, do politiky sa zatiaľ podľa vlastných slov nechystá.

"Ľudia ma zastavujú na ulici a pýtajú sa ma, či budem kandidovať,“ povedala Colauová pre Reuters. "Ak by som to však urobila, jediné, čoho by som bola potom schopná, by bolo z času na čas nahnevane vystúpiť v parlamente. Teraz mám viac vplyvu,“ vyhlásila aktivistka.

Podobne zmýšľa aj benediktínska mníška Terasa Forcadesová. Vo svojich verejných vystúpeniach podľa denníka Guardian kritizuje kapitalizmus, cituje cirkevné texty, Marxa i nedávno zosnulého Huga Cháveza. Mníšku, ktorá má doktorát v odbore verejné zdravotníctvo, u mnohých ľudí preslávilo video na stránke YouTube. V ňom vyhlásila, že farmaceutické firmy si vymysleli prasaciu chrípku.

Podieľala sa na manifeste, v ktorom hovorí o nezávislom Katalánsku, znárodnení bánk a energetických firiem a vystúpení Španielska z NATO,

"Ja a skupina ľudí sme cítili, že musíme niečo urobiť, aj pre popularitu, ktorú som získala,“ povedala pre Guardian Forcasová. "Myslela som si, že by bolo dobré skúsiť organizovať nespokojnosť, hlboké pocity sklamania a narastajúce napätie. Nezakladám však politickú stranu a nemám záujem kandidovať v žiadnych voľbách,“ vyhlásila mníška.

Protestná strana?

Otázkou však predsa zostáva, či rôzne sociálne hnutia nebudú mať záujem do politiky vstúpiť, aby mali väčšiu šancu riadiť veci verejné.

"Tieto organizácie majú vplyv, ten je však najmä nepriamy. Vláda sa nechce podvoliť ich požiadavkám a doteraz s nimi o žiadnych zákonoch priamo nediskutovala,“ opisuje dosah španielskych sociálnych hnutí Carsten Humlebäk, z Vysokej školy obchodnej v Kodani. "Rôzne protestné skupiny, ako je Hnutie 15-M či Platforma obetí hypoték, doteraz nemajú priame politické zastúpenie. Myslím si však, že zvažujú vytvorenie protestnej strany na spôsob Päťhviezdičkového hnutia Beppeho Grilla v Taliansku,“ povedal pre Pravdu expert na španielsku politiku.

"Je to veľká neznáma,“ pridáva sa aj barcelonský politológ Joan Botella. "Vytvoria sociálne hnutia novú politickú silu, hoci to zatiaľ odmietajú, alebo ich požiadavky využijú a privlastnia si existujúce politické strany?“ uvažuje pre Pravdu expert.