ECB bude ešte dlho držať úroky nízko, môžu dokonca klesnúť

Takú jednoznačnú predstavu o budúcich sadzbách finančné trhy od Draghiho zatiaľ nepočuli, čo sa hneď odrazilo v kurzoch kľúčových finančných nástrojov. Európske akcie zrýchlili rast a euro na devízovom trhu prudko kleslo k doláru.

„Rada guvernérov očakáva, že kľúčové sadzby ECB ostanú na súčasných alebo nižších úrovniach dlhšie časové obdobie,“ povedal Draghi po tom, čo menový výbor ECB na svojom štvrtkovom zasadnutí rozhodol, že základný úrok pre 17 krajín eurozóny zostane zatiaľ na rekordnom minime 0,50 percenta. Výbor podľa Draghiho o prípadnom znížení sadzieb diskutoval, rozhodol sa ale nakoniec pre ich zachovanie. ECB by podľa neho tiež mohla uvažovať o znížení depozitnej sadzby, ktorá je teraz na nule, aby sa pokúsila podporiť úverovanie.

Analytici predpokladajú, že úroky zostanú na súčasnom rekordnom minime najmenej do konca budúceho roka. Väčšina ekonómov v ankete agentúry Reuters nečakala žiadnu zmenu v politike ECB ani na tomto zasadnutí menového výboru. K tomu, ako dlho by sadzby mohli zostať bezo zmien, sa ale Draghi nevyjadril. „Nie je to šesť mesiacov, nie je to 12 mesiacov – je to dlhšie časové obdobie,“ povedal.

Jeho výroky by mohli naznačovať úplne opačný smer menovej politiky, než aký nedávno signalizovala americká centrálna banka. Jej šéf Ben Bernanke koncom júna uviedol, že pokiaľ sa bude americká ekonomika vyvíjať podľa predpokladov, začne banka zrejme už tento rok obmedzovať svoju uvoľnenú menovú politiku, ktorá spočíva v rozsiahlom nákupe dlhopisov. Jeho oznámenie rozkolísalo akciové trhy, ktorých rast menová politika Fedu v minulých mesiacoch podporovala.

Kým Fed sa na hospodárske podmienky, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu jeho menovej politiky, vyjadril konkrétne, Draghi jasné ciele pre mieru nezamestnanosti alebo rast ekonomiky neoznámil. Zopakoval len očakávanie, že „ekonomická aktivita v eurozóne by sa mala v priebehu roka stabilizovať a oživiť, aj keď slabým tempom“.

ECB síce v dodatočnom vyjadrení podľa agentúry AP uviedla, že sadzby zostanú nízke tak dlho, pokiaľ budú existovať tri podmienky: žiadna inflačná hrozba, slabá výkonnosť ekonomiky a chabé úverovania zo strany bánk. Aj tu však čísla chýbali.

Ekonomika eurozóny sa v prvom štvrťroku prepadla o 0,2 percenta a pokračovala tak v poklese už šiesty štvrťrok za sebou. Miera inflácie v eurozóne stúpla v júni na 1,6 percenta z aprílových 1,2 percenta. Priblížila sa tak dvojpercentnému limitu, ktorý si ECB stanovila ako strop cenovej stability.

Na Draghiho vyjadrenia reagovali rastom západoeurópske akcie, ktoré popoludní pridávali viac než dve percentá. Pred šéfom ECB ale podľa analytikov stojí úloha, ako vyrovnať kroky na podporu ekonomiky a zároveň dávať pozor na to, aby štáty udržiavali v poriadku vlastné financie.

Draghi „nemôže sľúbiť príliš, nemôže byť moc sebaistý, pretože inak by zase znížil tlak na vlády,“ povedal podľa Reuters ekonóm Carsten Brzeski z banky ING.