Slovensko získa z eurofondov dve miliardy navyše

Lenka Buchláková, Eva Žgravčáková, Pravda | 19.11.2013 20:00
Brusel v utorok odsúhlasil, že Slovensko dostane z eurofondov na najbližších sedem rokov v čistom po zaplatení odvodov vyše 13,5 miliárd eur.

Je to o 2 miliardy eur viac ako v terajšom sedemročnom období na roky 2007 až 2013. Po mesiacoch zložitých rokovaní Európsky parlament v utorok podporil dlhodobý rozpočet EÚ na nasledujúce programovacie obdobie. Celkový rozpočet na najbližších sedem rokov predstavuje pre celú úniu 960 miliárd eur v záväzkoch a 908 miliárd v platbách.

Únia pošle najbližších sedem rokov Slovensku viac aj preto, že krajina momentálne zápasí so 14-percentnou nezamestnanosťou a ekonomika rastie pomalšie ako pred siedmimi rokmi. Peniaze krajina potrebuje na to, aby dobehla vyspelé krajiny. V roku 2006, keď Brusel prideľoval peniaze z eurofondov, bolo Slovensko v inej pozícii. Vtedy sa pri sume 11,5 miliardy eur pre krajinu vychádzalo z toho, že domáca ekonomika rástla vyše osempercentným tempom. Bez práce bolo vyše 12 percent Slovákov.

Slovensko sa spolieha na to, že Európsky parlament ešte schváli výnimku, vďaka ktorej bude môcť Slovensko čerpať terajšie eurofondy o rok dlhšie. Naša krajina mala najväčší problém minúť fondy z rokov 2010 a 2011, ale takisto bol problémový aj rok 2012. Výnimku už schválil aj Výbor pre regionálny rozvoj, ktorého hlasovanie je smerodajné pre poslancov europarlamentu.

V prípade rokov 2010 a 2011 hrozilo prepadnutie 300 miliónov eur, pesimistický variant dokonca hovoril o 600 miliónoch. Ľubomír Vážny, podpredseda vlády pre veľké investičné projekty a koordinátor eurofondov, pre Pravdu pred časom potvrdil, že Operačný program Informatizácia sa na tejto cifre podieľa takmer 155 miliónmi, Operačný program Životné prostredie 126 miliónmi, Operačný program Výskum a vývoj 117 miliónmi, Operačný program Doprava 105 miliónmi a Operačný program Vzdelávanie 98 miliónmi eur.

V optimistickom variante, teda pri nevyčerpaní 250 miliónov, je to skoro 58 miliónov v Operačnom programe Informatizácia, takmer 90 miliónov v Operačnom programe Životné prostredie, 63 miliónov v programe Výskum a vývoj a necelých 40 miliónov v Operačnom programe Vzdelávanie. V doprave je to dokopy 18 projektov, vo výskume 14, v životnom prostredí 24 a v informatizácii 16 projektov, ktorým reálne hrozilo prepadnutie. Ak Slovensko získa rok navyše, eurofondy prepadnúť nemusia.

Samotný rozpočet EÚ v utorok medzi poslancami europarlamentu prešiel bez väčších zmien tak, ako sa európski lídri dohodli ešte na februárovom summite v Bruseli. Europoslanci však prijali niektoré opatrenia navyše, ktoré majú pomôcť efektívnejšie a lepšie čerpať peniaze z eurofondov. Konkrétne urýchliť platby do oblastí, ktoré sú považované za problémové, ako nezamestnanosť mladých, malé a stredné podniky či výskum. V rámci eurorozpočtu prijali europoslanci zmenu, aby sa flexibilnejšie presúvali peniaze medzi jednotlivými operačnými programami. V praxi to bude znamenať, že ak sa nepodarí vyčerpať peniaze v jednej položke, môžu sa presunúť do inej.

Zaviedla sa aj revízia výdavkov v polovici obdobia, ktorá môže posunúť priority na základe aktuálnej situácie v Európe. Európska komisia do konca roka 2016 zrealizuje audit čerpania fondov vo všetkých svojich programoch a vypracuje novú predpoveď o akútnych potrebách v únii. Rozpočet ešte musí schváliť Rada EÚ. Hlasovať o ňom bude 2. decembra.

Európsky parlament v utorok takisto schválil nový program Erazmus+. Celkový rozpočet vo výške približne 14,7 miliardy eur pomôže v štúdiu v zahraničí mladým ľuďom vo veku 13 – 30 rokov. Ponúkne tiež študentom magisterských programov garanciu pôžičiek, ktoré im umožnia získať na štúdium v inej krajine EÚ zvýhodnené úvery od 12 000 eur na jeden rok magisterského štúdia do 18 000 eur na dva roky. Mechanizmus by nemal nahradiť žiadny z existujúcich národných systémov garancií pôžičiek.

Európska komisia v utorok takisto navrhla posilniť postavenie spotrebiteľov a podnikov v cezhraničných sporoch pri nákupe cez internet. Zmena znamená zvýšenie hornej hranice na predkladanie nárokov v rámci konania zo súčasných 2 000 eur na 10 000 eur. Znížiť sa tým má aj administratívna záťaž a zavedie sa hranica súdnych poplatkov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ