Aby sa zákony nemuseli stále meniť

zväčšiť

verejná správa,

Treba vedieť, čo sa ním má dosiahnuť, či nie je lepšia iná možnosť, ale aj to, aké potenciálne dosahy bude mať v praxi na zamestnávateľov a zamestnanosť, spoločnosť alebo životné prostredie. Aj preto by sa dosahy chystaných i prijatých zákonov a regulácií mali analyzovať nielen formálne, ale systematicky a na odbornej úrovni. Uľahčilo by to život aj samotným podnikateľom.

Modernizáciu verejnej správy a tvorby politík odporúča členským štátom EÚ aj Európska komisia. „Túto oblasť považujeme za veľmi významnú pri tvorbe hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest,“ hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Odporúčania Európskej komisie v tejto oblasti dostáva Slovensko každoročne už od roku 2011. „Týkajú sa hlavne modernizácie štátnej správy, verejného obstarávania, súdnictva, korupcie, ale aj analytických kapacít,“ uviedol Chrenek na pracovnom stretnutí zástupcov podnikateľov a verejnej správy, ktoré pripravila Americká obchodná komora na Slovensku v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie.

Jedným z kľúčových odporúčaní komisie Slovensku v tomto roku je „zintenzívnenie úsilia o posilnenie analytickej kapacity na kľúčových ministerstvách s cieľom prijať politiky založené na dôkazoch a skvalitniť posudzovanie vplyvu politík“.

Komisia v posúdení Národného programu reforiem na rok 2014 v oblasti modernizácie verejnej správy konštatuje obmedzený pokrok. „Analytické kapacity sa posilnili iba na 7 ministerstvách, ale tieto analytické oddelenia boli aktívne zapojené do tvorby politiky iba vo veľmi obmedzenom rozsahu. Prejavuje sa to nedostatkami alebo absenciou posúdenia vplyvu nových právnych predpisov napríklad na podniky,“ uvádza sa v dokumente komisie.

Samotní podnikatelia tvrdia, že nepredvídateľný systém tvorby zákonov a nedostatočné zhodnotenie dosahov chystanej legislatívy majú viacero negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie a spolu s množstvom regulácií vedú k ich vyššej administratívnej záťaži a znižovaniu konkurencieschop­nosti. „V súčasnosti neexistuje systematický prístup ku komunikácii so zástupcami podnikateľského prostredia. Podnikateľská verejnosť nemá možnosť konštruktívne pripomienkovať zákony, čo je proces, ktorý vedie k prijímaniu zákonov, ktoré majú mnohokrát negatívny dopad na verejnosť, podnikateľský sektor, životné prostredie,“ hovorí Alica Pavúková zo spoločnosti PwC. V rámci prípravy zákonov sú síce vypracované doložky analýzy vplyvov, tie sú však väčšinou len formálne, v skutočnosti sa väčšinou posudzuje len ich vplyv na rozpočet.

Osobitnou kapitolou je systém schvaľovania noriem cez poslanecké návrhy. „Terajší stav je taký, že návrhy predložené poslancami alebo výbormi parlamentu nemusia mať vypracovanú analýzu vplyvov a zákony sa schvaľujú bez dostatočného informovania verejnosti. Ak podnikateľské prostredie potrebuje niektorý zákon zmeniť alebo ovplyvniť, to sa dá len v diskusii s poslancami, čo vytvára priestor pre klientelizmus a na korupciu. A nie je to želaný stav,“ dodáva Pavúková.

V snahe zlepšiť situáciu v tejto oblasti založilo 13 podnikateľských a zamestnávateľských združení i obchodných komôr spoločnú iniciatívu, cez ktorú chcú reagovať na zhoršujúci sa stav justície, vyššiu mieru korupcie a nedostatočne transparentný legislatívny proces. Pre vládu pripravujú zároveň konkrétne návrhy riešení, ako zlepšiť aj proces prijímania regulácií.

Pravidlá lepšieho posudzovania vplyvu legislatívy si pritom stanovila aj samotná Európska komisia. „Proces prípravy legislatívnych, ale aj iných návrhov s výraznými dopadmi zahŕňa informovanie o pracovnom kalendári Európskej komisie na ďalší rok, konzultácie s verejnosťou a hodnotenie vplyvu legislatívy. Bez hodnotenia vplyvu a konzultácie s verejnosťou v princípe nie je možné prijať žiaden legislatívny návrh,“ hovorí Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie. Príprava samotných dopadových štúdií môže trvať niekoľko mesiacov, ale aj rok až dva. Proces prípravy legislatívy sa tým síce predlžuje, ale ako zdôrazňuje Vašáková, umožňuje lepšie zahrnúť „názory zvonku“.

Dopadová štúdia vysvetľuje problém aj to, ako a prečo by mal byť riešený na úrovni EÚ. Riešenie vychádza z viacerých alternatív, ktoré komisia posudzuje. „Tým sa zabezpečí väčšia transparentnosť a uľahčuje to aj vecnú diskusiu na úrovni komisie, Rady ministrov a Európskeho parlamentu,“ dodáva Vašáková.

seriál Slovensko v Európe