Slovenskí žiaci prepadli aj vo finančnej gramotnosti

Najnovšie zlyhali pri riešení praktických finančných otázok: Čo je to faktúra, čo s ňou treba robiť a čo všetko sa z nej dá vyčítať? V medzinárodnom testovaní PISA v oblasti finančnej gramotnosti skončili spomedzi 18 krajín medzi poslednými. Slabší boli len žiaci v Taliansku a Kolumbii, rebríček, naopak, vedie čínsky Šanghaj. Problémom môže byť slabá výučba v škole, ale aj nedostatočné vysvetľovanie zo strany rodičov.

V dvojhodinovom teste mali 15-roční žiaci riešiť úlohy, ktoré boli zamerané nielen na poznanie základných finančných pojmov či schopnosti používať platobnú kartu, ale aj na naplánovanie si rozpočtu a výdavkov na istý čas, poznanie spotrebiteľských práv, ale aj na pochopenie finančného rizika napríklad pri úveroch, poistení či investovaní.

Takmer štvrtina z testovaných slovenských žiakov pritom nedosiahla ani základnú úroveň znalostí z finančnej gramotnosti. „Znamená to, že 22,8 percenta našich žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a využívať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií,“ uvádza v správe Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý testovanie na Slovensku zastrešoval. Na porovnanie v priemere krajín OECD nedosiahlo základnú úroveň 15,3 percenta žiakov, v Šanghaji to bolo len 1,6 percenta.

Podľa Miroslava Sopka zo Slovenskej komory učiteľov výsledky slovenských žiakov sú odrazom toho, že nielen školský systém, ale celkovo spoločnosť tejto oblasti dlho nepripisovala veľký význam. „Ktovie, ako by to dopadlo, ak by tieto testy robila stredná generácia. Vieme, aký boom tu kedysi zaznamenali nebankové inštitúcie, a to je prejavom toho, že úroveň finančnej gramotnosti je slabá v celej našej populácii,“ hovorí Sopko, ktorý je zároveň učiteľom občianskej náuky. Paradoxne však z dotazníkov, ktoré pri testovaní vypĺňali riaditelia škôl, vyšlo, že finančnej gramotnosti sa na našich školách venuje pozornosť, dokonca nad priemerom krajín OECD. Aj keď sa väčšinou neučí ako samostatný predmet, ale ako súčasť iných predmetov.

Problém teda môže byť v tom, ako sa finančná gramotnosť na školách vlastne učí. Niektoré základné školy priznávajú, že tejto oblasti nevenujú nejakú systematickú pozornosť. Ďalšie si už vytvorili systém koordinátorov, ktorí majú zabezpečovať, aby sa finančná gramotnosť učila v rámci niektorých predmetov, napríklad matematiky, ale aj občianskej náuky. Sopko hovorí, že ich škola v Zálužiciach spolupracuje s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania na príprave úloh z finančnej gramotnosti, väčšinou na nich robia učitelia matematiky. Aj on sám by však uvítal, ak by aj učitelia mali viac materiálov a mohli si rozširovať svoje vedomosti. Rezort školstva v správe o stave vzdelávania v oblasti finančnej gramotnosti z konca minulého roku sľuboval, že do edičného plánu „podľa svojich rozpočtových možností“ zaradí aj tvorbu učebných textov v tejto oblasti. V spolupráci s rezortom financií chce do januára 2016 vytvoriť aj „model systematického a celoplošného finančného vzdelávania“.

Najnovšie, v reakcii na výsledky PISA, ministerstvo školstva upozorňuje, že „od nového školského roku budú mať školy povinnosť zapracovať témy finančnej gramotnosti do jednotlivých predmetov“. Štátny pedagogický ústav zároveň „pracuje na metodických príručkách pre učiteľov základných škôl a gymnázií“, základné školy by ich mali dostať v septembri, gymnáziá do konca roka. Do konca roka by podľa riaditeľa tlačového odboru rezortu Michala Kaliňáka mali byť k dispozícii v elektronickej verzii aj učebné texty.

Podľa Romany Kanovskej, riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, na to, aby učitelia vedeli oblasť finančnej gramotnosti dobre vyučovať, bude treba zabezpečovať ďalšie vzdelávanie učiteľov. Riaditelia škôl, ktorí sa v dotazníkoch vyjadrovali k tomu, či majú finančné vzdelávanie na škole, podľa nej vychádzali z toho, že niektoré témy z tejto oblasti sa vyučujú na hodinách matematiky, napríklad úrok, úroková miera a jej výpočet, zisk a výnos. „Tieto témy však zďaleka nepokrývajú celý rozsah finančnej gramotnosti,“ uviedla Kanovská.

Podpriemerný výkon slovenských žiakov podľa Kanovskej však výrazne súvisí „s veľmi nízkou úrovňou vedomostí žiakov aj v oblasti matematickej a čitateľskej gramotnosti“. „Ak majú naši žiaci hlboké rezervy v schopnostiach matematického myslenia, logického uvažovania a čítania s porozumením, prejavuje sa to aj v oblasti ich využitia vo finančnej gramotnosti,“ zdôrazňuje Kanovská. Slovenskí žiaci sa podľa výsledkov PISA prepadli pod priemer aj v matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Ich výkony sa pri porovnaní s výsledkami spred troch rokov ešte zhoršili – klesol podiel žiakov, ktorí zvládli ťažšie úlohy a, naopak, výrazne stúpa počet žiakov, ktorí zvládli len najľahšie úlohy.

Kanovská v tejto súvislosti pripomína, že aj pri analýze výsledkov žiakov vo finančnej gramotnosti sa ukazuje veľmi silný vplyv sociálno-ekonomického zázemia žiakov. Vplyv rodinného zázemia detí na ich výsledky v škole sa potvrdil aj pri tohtoročnom monitore deviatakov. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou bolo viac deviatakov, ktorí mali v testovaní zo slovenčiny a matematiky výrazne horšie výsledky, ako je celoslovenský priemer.

Vplyv rodiny sa ukazuje aj pri finančnej gramotnosti žiakov. „Určite aj rodičia by mali viesť svoje deti k uvedomovaniu si toho, ako sa tvorí rodinný rozpočet a k narábaniu s peniazmi. Sú to zručnosti do života,“ hovorí Alena Petáková zo Združenia samosprávnych škôl Slovenska. Problém podľa nej je v tom, že rodičia celkovo neučia deti samostatnosti a rozmýšľaniu. „Na druhej strane, nemožno očakávať, že k finančnej gramotnosti budú deti viesť rodičia, ktorí sa sami dostali do finančných problémov a hrozí im exekúcia,“ dodáva Petáková s tým, že vzdelávanie k finančnej gramotnosti by sa malo týkať celej spoločnosti.