Fico: Z politiky sa vytratila elementárna česť

Igor Stupňan, Pravda | 03.08.2014 15:00
Fico Foto: ,
Robert Fico.
Opozícia je dnes v dezolátnom stave, uviedol premiér Robert Fico v rozhovore pre denník Pravda. Podľa neho sa zo slovenskej politiky vytratila schopnosť dodržiavať slovo. O pripravovaných opatreniach v ekonomickej a sociálnej oblasti povedal, že ľudia musia mať niečo z toho, že sa od roku 2008 trápili.

Snem Smeru na konci júna odštartoval zmeny v strane. Prečo potreboval Smer reštart?
Na slovenské pomery je Smer stará politická strana, pretože tento rok budeme mať 15 rokov a každá strana sa po takom dlhom čase začne zaoberať aj efektívnejším fungovaním vnútorných štruktúr. Povedali sme si, že si urobíme audit. Na základe neho prijmeme rozhodnutia nielen vo vzťahu k niektorým okresným predsedom, ale aj vo vzťahu k viacerým nominantom v štátnej správe za stranu. Ako je všeobecne známe, došlo k výmene dvoch ministrov a v krátkom čase vymeníme aj niekoľko štátnych tajomníkov. Považujem to za správne, lebo chceme veľmi dynamicky zvládnuť 15-bodový program, ktorý sme schválili na sneme. Na splnenie tohto náročného programu bolo dobré oživiť aj tím.

Za prezidentské voľby a váš výsledok prevzal zodpovednosť Marek Maďarič. Odstúpil z funkcie podpredsedu Smeru, do ktorej ho snem opäť zvolil. Ako ste sa vyrovnali s prehrou vy?
Marek Maďarič prevzal zodpovednosť za kampaň, nie za prezidentské voľby. Za výsledok vo voľbách môžem prevziať zodpovednosť len ja. Marek je však veľmi cenný človek, a preto som rád, že opäť prijal ponuku, ktorú som mu dal opakovane, a dnes je súčasťou tímu Smeru.

Ako ste sa teda vyrovnali s prehrou?
Smer vyhral voľby v roku 2012 so 44 percentami. Nikdy od roku 1989 žiadna strana nedosiahla takýto výsledok. Mandát z marca 2012 od ľudí je taký silný, že si môžem vyvodzovať akúkoľvek zodpovednosť, ale nezostáva mi nič iné, len potiahnuť stranu a byť predsedom vlády do nasledujúcich parlamentných volieb.

Na sneme ste avizovali audit nominantov strany vo verejnej správe. Čo z neho vyplynulo?
Nastavili sme kritériá, ako je napríklad odbornosť či morálny kredit. Stane sa, že nominujete niekde osobu, ktorej štýl práce nezodpovedá kritériám profesionality a etiky. Vždy nájdete nejakú čiernu ovcu v rodine. Je veľmi zlé, ak je niekto presvedčený, že ide do funkcie na večné veky. Takýchto ľudí aj v radoch politikov sme tu už mali.

Koľko zmien bude a kto príde o funkcie?
Nechcem hovoriť čísla, ale len ja sám by som vedel o siedmich či ôsmich prípadoch, kde evidentne musíme vymeniť nominantov. Hovorím o dozorných radách, o predstavenstvách, o pozíciách v štátnych spoločnostiach, o štátnej správe. Urobili sme audit celoplošne s pomocou našich štruktúr. Nemyslím si, že by bolo teraz vhodné vyrušovať ľudí cez dovolenky. K rozhodnutiam pristúpime hneď po tom, ako začne zasadať vláda.

Je to niekoľko desiatok ľudí?
Nechcem to teraz hovoriť. Musím sa aj ja na niektoré výhrady pozrieť, či sú pravdivé, lebo niekde to môže byť aj len o osobnej antipatii. Preto bude platiť pravidlo – dvakrát meraj a raz strihaj.

Strana plánuje vymeniť aj niektorých funkcionárov. Kedy sa tak stane?
Predpokladám, že časť výmen bude ešte do komunálnych volieb. Ak sa dnes pozriem na štruktúru Smeru, tak v nej vidím až 95 percent ľudí, ktorí prišli do strany pred 15 rokmi. Je obdivuhodné, že fluktuácia našich členov je veľmi nízka. Máme 17,5 tisíca členov, sme najväčšia strana a niekedy to môže byť už aj o únave materiálu. Tú únavu cítime aj my vo vrcholových pozíciách. V niektorých prípadoch okresní predsedovia sami požiadali o výmenu, či už zo zdravotných dôvodov, alebo vyššieho veku. U iných funkcionárov zase cítime stratu dynamiky. Obdobie 15 rokov je dobré na malú inventúru, ale žiadne zemetrasenie to nebude.

K zmenám došlo aj vo vláde. Prečo podali demisiu ministri hospodárstva Tomáš Malatinský a školstva Dušan Čaplovič a bolo to na váš popud?
V roku 2012 sme prevzali krajinu v katastrofálnom stave. Ťarcha na pleciach jednofarebnej vlády je obrovská. Toto neželám žiadnemu premiérovi. Pri koaličnej vláde viete rozložiť politickú zodpovednosť. Tu spadne 15 milimetrov zrážok a všetci kričia na premiéra, prečo napršalo. Je celkom normálne, že po dvoch rokoch a niekoľkých mesiacoch dochádza vo vláde k určitým pohybom. V tomto prípade nešlo o výmenu z dôvodu morálneho alebo iného zlyhania. Jednoducho potrebujeme v týchto rezortoch, ktoré sú životne dôležité, zvýšiť dynamiku.

Tú dynamiku ste chceli vy?
Áno. Na hospodárstve preto, lebo chcem, aby minister venoval ešte väčšiu pozornosť zahraničným investíciám. Ale predovšetkým už musíme vyvrátiť nezmysel, že ministerstvo práce zodpovedá za vytváranie pracovných miest. Toto je úloha ministerstva hospodárstva, ktoré má vytvárať dobré podmienky pre podnikateľov. V školstve začal Dušan Čaplovič robiť obrovské zmeny, ale tlak na neho bol neúnosný. Niekedy som sa o neho obával zo zdravotných dôvodov. Preto rozhodnutie nasadiť mladého, vyskúšaného politika Petra Pellegriniho z ministerstva financií je správne.

Spomínali ste tlak na Dušana Čaploviča, ale veď najväčší tlak môžete na neho vyvinúť vy ako jeho šéf vo vláde, nie ľudia v rezorte.
Nie, nehovorím o tlaku úradníkov ani o mne. Hovorím o tlaku obrovských zmien, ktoré naštartoval a ktoré bude musieť niekto, kto má na to energiu, dokončiť. Je to napríklad prepojenie odborného školstva na prax. Pred Pellegrinim stoja také obrovské veci, že bude možno napokon rovnako unavený, ako bol Dušan Čaplovič.

Tomáš Malatinský požiadal po odchode z vlády o ochranku. Súviselo to s nedávnou akciou polície v Slovenských elektrárňach?
Nie. Využil len zákonnú možnosť používať auto s vodičom ešte tri mesiace po skončení vo funkcii, tak ako to využili niektorí ministri všetkých doterajších vlád. To, čo sa deje v Slovenských elektrárňach, je len a len výsledkom toho, ako Dzurindova vláda zle privatizovala strategické podniky.

Taliansky Enel sa snaží predať 66 percent akcií Slovenských elektrární. Máte predstavu, kto by mal byť nový investor v elektrárňach?
Ten, kto má 66 percent akcií elektrární, potrebuje určitú súčinnosť štátu, aby sa predaj mohol uskutočniť. Pokiaľ správne rozumiem súčasnému postaveniu štátu v elektrárňach, ktoré vzišlo z úmyselne zbabranej privatizácie, môžeme im to sťažovať, ale nevieme procesu úplne zabrániť. Štát má dnes menšinu 34 percent. Pred privatizáciou došlo k prehodnoteniu majetku elektrární tak, aby sa výrazne znížila kúpna cena.

Bola podpísaná neuveriteľne zlá zmluva o prenájme Gabčíkova, kde prichádzame o stovky miliónov eur za celé obdobie od privatizácie. Toto všetko je konečne predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní. Bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Firma je dnes predlžená, má úver 1,8 mld. eur. Bude to mať obrovský vplyv na kúpnu cenu, preto ak majú talianski majitelia nejaké očakávania, tak pravdepodobne nebudú nikdy naplnené vzhľadom na to, akú bonitu dnes Slovenské elektrárne majú.

Dá vláda vopred najavo, akého investora by si na Slovensku želala alebo neželala?
Samozrejme, že sa komunikuje. Počkáme si, už sa objavili nejaké významné spoločnosti, ktoré prejavujú záujem hovoriť o tejto téme. Uvidíme, ako sa bude talianska spoločnosť správať a podľa toho budeme reagovať.

Čo by ste povedali na to, keby mal elektrárne kúpiť ruský Rosatom?
Čo keď to bude nejaká fínska alebo česká spoločnosť, alebo americká? Nerobil by som predbežné závery.

Na sneme Smeru ste ohlásili balíček ekonomických opatrení. Opozícii v ňom chýbali opatrenia, ktoré by znižovali výdavky štátu. Vám nie?
Opozícia je dnes v dezolátnom stave. Namiesto toho, aby povedala, poďme sa baviť o veciach, ktoré navrhujete, možno vám ich pomôžeme vylepšiť, alebo aj niečo nové ponúkneme, tak radšej skrytí za plotom zbabelo po nás vykrikujú. Zo slovenskej politiky sa vytratila elementárna česť. Vytratila sa schopnosť dodržiavať slovo. Pamätám si časy slovenskej politiky, keď to platilo. Dnes je úplne bežné, a budem teraz veľmi zlý, že príde nejaký opozičný politik sem na Úrad vlády a doslova na kolenách prosí o niečo. A možno mu aj vyhoviete, a potom pôjde večer do relácie a nadáva na vás bez akéhokoľvek zaváhania.

Ktorý politik takto na Úrade vlády bol?
On dobre vie, kto to je. A nie je jediný. Čiže som veľmi skeptický, pokiaľ ide o stav v opozícii, a preto beriem vyjadrenia opozície, ktorá bola opakovane vo vláde, a teda dlhodobo mala možnosť veci meniť, s obrovskou rezervou. Nech radšej povedia, čo by vylepšili na našich opatreniach.

V balíčku je cestovanie po železnici zadarmo pre študentov a dôchodcov. Nevidíte problém v tom, že štát bude musieť zadotovať stratové železnice?
Jeden diel v osobnej železničnej doprave sú tržby a dva diely musia prísť v podobe príspevkov štátu na tzv. výkon vo verejnom záujme. Dnes veľmi intenzívne komunikujeme s ministrom dopravy. Tvrdí, že tieto opatrenia za určitých podmienok môžu natoľko zatraktívniť železničnú dopravu, že pri určitých úpravách môžu postupne dokonca znižovať náklady vo verejnom záujme Pozitívny balíček má hodnotu niečo okolo 250 miliónov eur ročne. Ušetrili sme, získali sme veľa peňazí na lepšom výbere DPH. Ak chceme dať niečo ľuďom, tak to niečo stojí. Keď bude potrebné, sme pripravení toto naše rozhodnutie aj dotovať. Keď sa to opozícii nepáči, je to jej problém.

Zadarmo budú cestovať aj študenti z bohatých rodín. Nemala by byť pomoc štátu adresnejšia?
O adresnosti sociálnych výhod, predovšetkým v oblasti sociálnych dávok, diskutujeme už dávnejšie. Na Slovensku je približne do jedného percenta ľudí, ktorí zarábajú mesačne tritisíc eur a viac, a plus-mínus iba 12 percent ľudí zarába viac ako 1 180 eur. Môžeme povedať, že ten, kto zarába 1 180 eur, je bohatý? Preto adresnosť sociálnych dávok sa dotýka neuveriteľne malého počtu ľudí. Najčastejší príjem na Slovensku je okolo 500 až 700 eur. Čo sa vyrieši tým, že pár stovkám ľudí sa povie, že nebudú cestovať vo vlaku zadarmo?

Možno očakávať, že by od nového roka daň pre firmy ešte o jedno percento klesla na úroveň 21 percent?
Nemám problém s postojom ministra financií, že pri dobrom ekonomickom vývoji môžeme v určitom časovom horizonte uvažovať o znižovaní dane z príjmu právnických osôb. Pravdepodobne 21 percent je najrelevantnejšie číslo. Či to bude na budúci rok, neviem odhadnúť.

Súvisí balíček s voľbami, aby pritiahol Smeru voličov?
Len naivný politológ môže predpovedať, čo bude. Chceme napĺňať ľavicový program a niektoré prvky v tomto balíčku sú absolútne ľavicové. Pochopiteľne je to spojené aj s voľbami, ale našou povinnosťou je po dvoch rokoch robenia poriadku vo verejných financiách ľuďom povedať, že teraz musia mať niečo z toho, že sme sa takto trápili v podstate už od roku 2008. Budem trvať na tom, že keď sme aj bojovali s krízou, snažili sme sa v maximálnej miere chrániť ľudí. Nezdražovali sme napríklad energie, ako to pravidelne robia pravicové vlády.

Nový minister školstva Peter Pellegrini by rád zvýšil učiteľom platy. Na to však budú potrebné desiatky miliónov eur a v rezorte ich asi nenájde. Je reálne, že by sa teda zmenil ústavný zákon o dlhovej brzde?
Na zmenu ústavného zákona nie je dnes sila v parlamente. Nemyslím si, že je treba robiť rozhodnutia, pokiaľ ide o ústavný zákon o dlhovej brzde. Vždy existujú možnosti, ako pristúpiť k finančným otázkam. Môžem ubezpečiť, že Peter Pellegrini a minister financií Peter Kažimír sú veľmi schopní ľudia. Svedčí o tom skutočnosť, aký poriadok urobili vo verejných financiách, hoci nikto tomu neveril. Ak dnes hovorí minister školstva, že má záujem zvýšiť platy, tak nestrieľa do vetra. Ako bývalý štátny tajomník ministerstva financií vie, o čom hovorí. Pravdepodobne si takéto možnosti vytvára.

Onedlho sú komunálne voľby. Podporí Smer opäť primátora Bratislavy Milana Ftáčnika?
Samozrejme.

Smer má v štyroch krajských mestách primátorov. Aký výsledok chcete dosiahnuť teraz?
Je to vždy tak, že keď vo veľkých mestách máte alebo nemáte primátorov, tak buď vyhrávate, alebo prehrávate. Sme zakotvení v Košiciach, Žiline, Nitre a v Bratislave. Ak sa pozriem na silu kandidátov Richarda Rašiho v Košiciach, Igora Chomu v Žiline, Jozefa Dvonča v Nitre alebo Milana Ftáčnika v Bratislave, tak sú to relevantní ľudia, ktorí majú šancu zopakovať výsledok v týchto mestách. V ostatných mestách uvažujeme, či podporíme súčasných primátorov, ak majú o podporu záujem, alebo postavíme vlastných kandidátov. Rozhodnutia padnú v septembri.

Ústavný súd je nekompletný, pretože prezident Andrej Kiska vymenoval len jedného sudcu namiesto troch. Mal sa alebo nemal prezident Kiska oprieť pri nevymenovaní sudcov o výklad Ústavného súdu, keď prezident Ivan Gašparovič nevymenoval za šéfa prokuratúry Jozefa Čentéša?
Rozhodnutie Ústavného súdu vo veci generálneho prokurátora sa netýka článku, na základe ktorého prezident vyberá sudcov Ústavného súdu. Podľa mňa právomoc prezidenta pri vymenovaní sudcov Ústavného súdu sa začína a končí v tom, že si môže z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých zvolí Národná rada, vybrať polovicu. Národná rada postupovala striktne v súlade s ústavou a s predpokladmi, ktoré sú v zákone.

Ten nehovorí o tom, že kandidát na sudcu Ústavného súdu musí dlhodobo prejavovať záujem o výkon funkcie sudcu Ústavného súdu, ako napísal prezident tým kandidátom, ktorých nevymenoval. Môže dnes niekto obviniť Národnú radu, že postupovala v rozpore so zákonom? Nemôže. Ako niekto, kto pracuje na všeobecnom súde, má prejavovať záujem o prácu na Ústavnom súde? Podľa mňa prezident nemá inú možnosť, len vybrať zo šiestich kandidátov troch sudcov. V tom je jeho právomoc. Prezident nenaplnil článok ústavy o tom, že zodpovedá za riadny chod ústavných orgánov.

Lenže výklad Ústavného súdu aj v kauze Čentéš je záväzný pre prezidenta. Ako sa teda vyrovnať s tým, že prezident Kiska uplatnil výklad súdu, v ktorom sa tiež hovorí, že má dbať o riadny chod ústavných orgánov?
Je vecou pána prezidenta, akých si vyberie poradcov. Môžem len povedať, čo jeho poradca, to odporca Smeru. To hovorí za všetko.

Parlament by teda nemal zvoliť nových kandidátov na ústavných sudcov?
Som presvedčený, že v tomto okamihu musí ponúknuť nejaké riešenie pán prezident.

V jeseni čaká parlament debata o ústavnom zákaze vývozu vody do cudziny. Je nevyhnutné, aby táto zmena bola v ústave a nestačí obyčajný zákon?
Doteraz neexistoval žiadny právny predpis, ktorý by zakazoval, aby niekto natiahol rúru a tlačil cez ňu vodu mimo územia republiky. Povedali sme, že stačilo a takéto niečo by mohlo byť len predmetom rozhodnutia vlády. Čo sa stalo? Pravica obvinila vládu, že ideme niečo robiť s vodou. Ak to teda myslí smrteľne vážne s ochranou vody, tak podporí ústavný zákaz vývozu vody cez potrubia a cisterny s výnimkou humanitárnych účelov. Ja za návrhom ústavného zákona naplno stojím.

Čo ak opozícia podmieni schválenie ústavného zákona o vode podporou princípu jeden volený mandát stačí?
Smer má 83 poslancov a potrebuje ďalších sedem poslancov opozície na podporu ústavného zákona. Ak tak veľmi bojovali za pitnú vodu, tak im nemôže nič brániť, aby za návrh zahlasovali. Nemajú žiadne morálne právo podmieňovať to čímkoľvek.

Je vám princíp jeden volený mandát stačí sympatický?
Podstatne účinnejší je princíp jedného platu. Ak máme poslanca, ktorý je súčasne predseda samosprávneho kraja alebo primátor, tak sa bude musieť rozhodnúť, z ktorej pozície bude brať plat, aby nepoberal dva platy, lebo sú to verejné zdroje.

Parlament zasadá aj tri týždne v mesiaci. Viete si predstaviť primátora veľkého mesta, že tri týždne sedí v Bratislave a súčasne sa dokáže naplno venovať mestu?
Ak to chce robiť zadarmo, nech sa páči. Navyše, ak ho zvolia ľudia, nikto nemá právo ho obmedzovať.

Ako sa pozeráte na možnosť, ktorú otvoril poslanec Smeru Ľuboš Blaha, uzákoniť väčšie práva aj pre homosexuálne páry alebo nezosobášené heterosexuálne páry?
Nikdy by som nebránil ľuďom v klube Smeru vysloviť svoj názor, ale myslím si, že zbrklo by sme nemali ísť do vecí, ktoré urýchľujú určité procesy. Slovensko nie je pripravené na diskusiu o takýchto témach. Ja mám problém s predstavou, že by sme povedali, že homosexuáli môžu uzatvárať manželstvo.

Ale to nikto nechce.
Len hovorím, že toto sú veci, ktoré by boli veľmi problematické. Mám tiež problém s predstavou, že by si homosexuáli mohli adoptovať deti.

To tiež nikto nechce.
Ale niečo sa stane a zrazu to bude niekto chcieť. Len dopredu upozorňujem, že Slovensko nie je na tieto veci pripravené, a to som ľavicovo zmýšľajúci človek. Rešpektujem realitu a pokojne tento svoj postoj obhájim aj medzi mojimi priateľmi v sociálnodemo­kratickej rodine v zahraničí, ktorí často nemajú na starosti iné témy, len tieto. Dal som nejakú červenú čiaru a povedal som, že manželstvá homosexuálov a adopcie detí nie. Dostávame sa teraz k úrovni registrovaných partnerstiev. Prečo niekto zbytočne tlačí na pílu, kým sa prirodzene nedostaneme k tejto téme.

Jasne sme v ústave povedali, že manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy. Nezakrývajme si však oči pred realitou. Dokonca si myslím, že na Slovensku je viac ako štyri percentá homosexuálov. Ak roky žijú takéto páry spolu, tak je našou povinnosťou uľahčiť im niektoré praktické veci v živote. Ak chce Ľuboš Blaha prispieť do diskusie a príde s návrhmi, ako im každodenný život uľahčiť, poďme do toho. Viete si ale predstaviť, aká by tu bola ideologická vojna, keby dnes niekto otvoril otázku registrovaného partnerstva? Na čo je to dobré?

Smer schválil spolu s KDH ochranu manželstva. Predznamenáva táto zhoda aj prípadnú povolebnú spoluprácu vo vláde?
Dostávame sa k evergreenu, čo bude a ako bude. Najpodstatnejšou vecou, ktorá stojí pred štandardnými stranami, je, či budú mať zdravý rozum. Ak ho mať budú, Slovensko môže ísť cestou stability. Môžem len vyzvať štandardné politické strany, ktoré sú zaradené v príslušných medzinárodných platformách, aby takto uvažovali. Keď sa súčasťou novej vládnej koalície stane niekto nepredvídateľný, tak sa to skončí katastrofou ako v roku 2010 až 2012.

Aká vláda je po voľbách najpravdepodob­nejšia?
Jedna istota tu je, Slovensko bude mať opäť koaličnú vládu.

Ľavicovo-pravicovú alebo iba pravicovú?
Pravica si musí povedať, či chce ísť do ďalšieho zlepenca. Veľa bude záležať na výsledku, ktorý dosiahne Smer. Pre mňa je podstatné, že sme nastavili nejaké trendy. Slovensko je v procese významného hospodárskeho rastu, máme pokles nezamestnanosti, významnú cenovú stabilitu, poriadok vo verejných financiách a stabilný politický systém. Záleží mi na tom, aby sme si tieto trendy udržali. Ak budú zlepence a hádky, zabudnime na to.

Keď bude mať Smer zodpovedajúce volebné výsledky, postavíte sa na čelo vlády?
Toto teraz neriešim. Môžem potvrdiť, že je tu moja zodpovednosť dotiahnuť toto volebné obdobie do roku 2016.

V médiách sa v poslednom čase špekuluje o vašom zdravotnom stave. Sú to len špekulácie?
Prečítal som si v médiách o svojom zdravotnom stave všeličo. Asi najlepšou odpoveďou je informácia, že dnes ráno som vesloval 12 kilometrov. Samozrejme, mám bežné problémy, ako aj iní ľudia, ale nechcem nimi obťažovať verejnosť. Normálne pracujem.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ