Školské bufety hlásia zánik. Ovocie ich neuživí

Podľa bufetárov je nový zákon, ktorý minulý týždeň prešiel parlamentom, úplne likvidačný. Zakazuje im predávať všetko, o čo majú žiaci záujem. Napríklad Lukáš Molnár, majiteľ bufetu na základnej škole v Bratislave, nám ukazuje, ktorých výrobkov sa bude musieť zbaviť.

„Zmiznú všetky sladené vody. Takisto keksíky, čokoládové tyčinky, ako aj žuvačky. Zakázané budú aj bagety a hotdogy. Za nezdravé sa považuje všetko, čo má nad 1,5 gramu soli na 100 gramov výrobku. Inými slovami, zakázané bude všetko,“ hovorí Molnár. V jeho malom bufete by zo súčasnej ponuky ostali len neochutené minerálne vody a jablká. To, koľko ovocia sa mu predá denne, ani nevie vyčísliť. „Poviem vám to inak – sú to asi tri kusy jabĺk alebo banánov týždenne,“ uvádza. Ak zákon v tejto podobe podpíše prezident, je pripravený so školou rozviazať zmluvu.

Radikálna zmena sortimentu zaskočila aj Jána Pauča, ktorý prevádzkuje školské bufety v siedmich stredných školách vo Zvolene, Banskej Bystrici, Žiari nad Hronom a v Detve. „Mohli by sme predávať len čistú minerálku, ovocie a zeleninu. Nič iné nespĺňa kritériá. Ani bagety, kuracie, šunkové či zeleninové, ktoré si dnes študenti vo veľkom kupujú,“ hovorí Paučo s tým, že žiaci sú na bufety zvyknutí. „V jednej škole sme mali bufet len tri dni zatvorený a neustále nás bombardovali, kedy ho otvoríme. Vraj nemajú čo jesť,“ ilustruje situáciu Paučo. Aj keď v ponuke má aj „zdravé“ jedlá, stredoškoláci o ne veľký záujem nemajú. Na odbyt nejde ani čistá minerálka.

Na Slovensku je asi 2 200 štátnych, súkromných a cirkevných základných škôl. Gymnázií je približne 250, konzervatórií 15 a stredných odborných škôl asi 500. V koľkých z nich sa nachádza aj bufet, nie je známe.

„Drvivá väčšina základných škôl dnes bufety nemá. Ich prípadné rušenie by sa dotklo skôr stredných škôl, ktoré si bufetmi často riešia školské stravovanie. Buď ich škola prevádzkuje sama, alebo ich prenajíma súkromníkovi. V prípade rozpustenia zmluvy so súkromníkom by určite prišla o každomesačný príjem. Jeho výšku si však netrúfam odhadnúť,“ vysvetľuje Alena Petáková, predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Slovenska.

Na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Trenčíne dokonca dôjde k paradoxnej situácii. V bufete na prízemí školy sa sladkosti nebudú môcť predávať, ale v cukrárni pár krokov od bufetu bude na výber množstvo zákuskov. Obe zariadenia, bufet aj cukráreň, vlastní a prevádzkuje škola. V škole sa totiž učí predmet cukrárska výroba a dobroty, čo žiaci pripravia, ponúka tunajšia cukráreň. Otvorená je pre verejnosť, ale počas prestávky tu môžu nakupovať aj študenti.

„Takýmto veľkým deckám neprikážete, aby si kúpili niečo zdravé, sú to skoro dospeláci. Keď nebudeme môcť predávať sladkosti, zostanú regály prázdne, môžeme to zavrieť. Takýto zákon je proti zdravému rozumu, musel ho vymyslieť niekto, kto nevie, ako to vyzerá v praxi. Bufety v školách sa budú zatvárať a obchodné reťazce si prilepšia,“ myslí si Anna Staňová, ktorá v bufete na trenčianskej odbornej škole predáva.

Bufetári by ocenili, keby od ministerstva alebo hygienikov dostali pokyny, konkrétne ktoré výrobky predávať môžu a ktoré nie. Napríklad na niektorých slaných sušienkach nie je vôbec informácia o množstve soli. Takisto pri sladkom pečive len odhadujú, koľko ovocnej zložky obsahujú. Podľa nového zákona totiž cukrárenské výrobky musia mať viac ako tretinový podiel ovocnej alebo mliečnej zložky.

„My nie sme potravinári a nedokážeme určiť, koľko soli alebo cukru je v potravinách. Naše bufety nechceme zavrieť, preto hľadáme cestičky, ako prežiť. Ocenili by sme, ak by bol zoznam zakázaných potravín podrobnejší. Aby nám povedali, či môžeme robiť napríklad bagety z celozrnného pečiva, bez majonézy, naopak, s čerstvou zeleninou. Alebo aj to je nezdravé?“ pýta sa bufetárka Margita z bratislavského gymnázia.

Trh na túto zmenu nie je pripravený, tvrdí aj Andrea Golianová, ktorá prevádzkuje bufety v troch zvolenských základných školách. „Obvolávam výrobcov a dodávateľov, ale ani tí nám nemajú čo ponúknuť. Nič z ich sortimentu nevyhovuje novým kritériám,“ pripomína.

Podľa ďalších prevádzkarov je cieľom nového zákona bufety úplne zničiť. „Je to likvidačné. Už pred pár rokmi som skúšal predávať viac ovocia, rôzne biovýrobky, biokeksíky, ale neujalo sa to. Aj tak si deti vypýtali cukríky, šišku, koláč. Nebudem predsa predávať to, čo ľudia nekupujú. Ak zákon prejde, môžeme to rovno pozatvárať,“ pripojil sa bufetár z nitrianskej školy. Dnes si nevie predstaviť, ako budú hygienici sporné výrobky kontrolovať. Či si ich vezmú do laboratória, alebo ich ako protizákonné označia priamo na mieste.

Denník Pravda oslovil aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý bude na ponuku v bufetoch dohliadať. Chceli sme vedieť, ako bude prebiehať kontrola a na základe čoho sa stanoví výška pokuty, ktorá sa má pohybovať od 50 do 500 eur. Odpovede sme do uzávierky nedostali, úrad ich prisľúbil na nasledujúci deň.

Predaj potravín v základných a stredných školách upravuje nový školský zákon. Jeho súčasťou je zoznam zakázaných potravín, ktoré môžu prispieť k detskej obezite. Je to napríklad rýchle občerstvenie, cukrovinky, zmrzlina, nanuky, energetické nápoje či potraviny, ktoré prekračujú limit soli. Ten je v novele stanovený na 1,5 gramu na 100 gramov hmotnosti výrobku. Rovnako sa má zakázať predaj pekárenských výrobkov, ktoré majú nižší ako tretinový podiel ovocnej a mliečnej zložky.

Potravinárska komora Slovenska dlhodobo upozorňuje, že zákon je napísaný nepresne a v praxi s ním bude problém. Chýba v ňom vysvetlenie, čo je rýchle občerstvenie, ovocná a mliečna zložka. Takisto nie je jasné, z čoho vychádzajú limity soli a ďalších zložiek, keďže zákonu podľa potravinárov nepredchádzala žiadna odborná diskusia.

Novelu minulý týždeň schválil parlament. Ak ju podpíše prezident, platiť bude od januára.