Kurzy zadarmo majú ľuďom pomôcť nájsť si prácu

Novinkou je, že kurz im zaplatia aj vtedy, ak sa im po jeho absolvovaní nepodarí získať zamestnanie. Do roka by sa malo rekvalifikovať až 10-tisíc nezamestnaných. Záujem o preškoľovanie je však malý, vlani ním prešlo len tisíc z celkového počtu okolo 400-tisíc ľudí bez práce.

Uchádzač o prácu si najprv nájde poskytovateľa rekvalifikácie, u ktorého si plánuje urobiť kurz. Na úrade práce vyplní žiadosť, aby mu preškolenie schválili a uhradili. Úrad to môže, ale nemusí urobiť, žiadosť a podmienky kurzu si najprv preverí. Ako uviedla Jana Lukáčová z ústredia práce, žiadosť bude zamietnutá ľuďom, ktorým už v posledných piatich rokoch nejaký kurz zaplatili. Skúmať budú aj to, či má firma akreditáciu a či kurzy poskytuje za primeranú cenu.

„Porovnáme si minimálne dve ponuky rôznych poskytovateľov rekvalifikácie v danom mieste alebo jeho blízkom okolí. Cena kurzu, ktorý si uchádzač vyberie, musí zodpovedať obvyklým cenám v danom čase a mieste,“ vysvetlila Lukáčová. Ak by bola premrštená, žiadosť bude zamietnutá. Právny nárok na ňu neexistuje. Ceny kurzov sa pritom pohybujú od 50 do 2-tisíc eur v závislosti od regiónu, firmy a typu školenia. Úrady práce budú kurzy uhrádzať spätne jednotlivým firmám.

Projekt potrvá do 30. septembra budúceho roka a platí len pre nezamestnaných mimo Bratislavského kraja. Ústredie práce očakáva, že sa pomocou neho preškolí až 10-tisíc ľudí za 5¤miliónov eur z eurofondov.

Vyhodené peniaze?

Vlani sa prostredníctvom úradov preškolilo 1 302 ľudí bez práce. Z nich sa zamestnalo len 49 percent. Podľa štatistík ústredia bol najväčší záujem o kurzy opatrovateľskej starostlivosti, obsluhy vysokozdvižného vozíka, CNC strojov alebo strážnej bezpečnostnej služby.

„Na Slovensku je asi 400-tisíc nezamestnaných. Čo znamená tá tisícka? Je to minimum. Úrady práce by si najprv mali urobiť analýzy, nakoľko sú ich kurzy efektívne a či vôbec niekomu pomôžu. Až potom by mali pumpovať peniaze do ďalších,“ kritizuje nové pravidlá rekvalifikácie Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti.

Efektívnosťou kurzov sa zaoberal aj Miroslav Štefánik z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Zistil, že kým vo svete majú vzdelávacie kurzy pozitívny vplyv na zamestnanosť, u nás to celkom neplatí. Napríklad viac ako polovica rekvalifikačných kurzov sa koná v Bratislave, no ich efektivita ďaleko zaostáva za ostatnými krajmi. Ako dobrý príklad uvádza región Banskej Bystrice, kde sa pomocou kurzov dokázalo v roku 2011 zamestnať omnoho viac ľudí ako v Bratislave.

Ďalšie rekvalifikačné kurzy by mali význam len vtedy, ak ich budú usmerňovať úrady. Myslí si to Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív. „Ak je niekto nezamestnaný pol roka alebo rok, nevie posúdiť, ktorý kurz je preňho vhodný. Na úrade by mu mali poradiť, usmerniť ho. Vítam, že sa štát snaží ľuďom pomôcť, ale nemalo by to byť bezbrehé,“ uvažuje Halás.

Páleník dopĺňa, že v ideálnom prípade by nezamestnaný prišiel za pracovníkom úradu a poradil sa s ním. „Vysvetlil by mu, odkiaľ pochádza, aké sú tam pracovné príležitosti a aký kurz by potreboval. Úradník by to zhodnotil a odporučil mu najvhodnejší kurz. Ale takto to nefunguje. Na úradoch je málo zamestnancov a nikto nemá čas na takýto individuálny prístup,“ pripomína Páleník.

Rekvalifikačný kurz by mohol pomôcť aj v životopise, uvádza ho však len jedno percento z uchádzačov, ktorí si prácu hľadajú cez portál Profesia.sk. Podľa jeho hovorkyne Marcely Glevickej najviac ľudí, ktorí majú v životopise preškoľovací kurz, pochádza z Bratislavského kraja. Naopak, najmenej z Banskobystric­kého. Podľa nej je až tretina z nich vo veku 35 až 44 rokov.

Čakanie na kurz

Úrady práce aj doteraz poskytovali zvýhodnené rekvalifikačné kurzy. Nedokázali však rýchlo reagovať na aktuálne potreby zamestnávateľov. Kurzy totiž zabezpečovali cez dodávateľov, ktorí museli prejsť verejným obstarávaním. Toto trvalo štyri až šesť mesiacov. Ak bol kurz trojmesačný, celý proces sa natiahol aj na trištvrte roka. Dovtedy mohla nezamestnaným ujsť pracovná príležitosť, ku ktorej sa mohli dostať len rekvalifikovaním.

V praxi to znamenalo, že ak úrad práce poskytoval len kurzy opatrovateľskej starostlivosti alebo práce čašníka, a nezamestnaný chcel absolvovať jazykový kurz, musel naň čakať aj pol roka. Okrem toho hrozilo, že sa naň nenazbiera dostatočný počet záujemcov a vôbec sa neotvorí.

Úrady práce v takýchto prípadoch dávali nezamestnaným voľnú ruku. Mohli si vybrať ľubovoľný kurz mimo jeho ponuky, ale uhradili ho len do výšky 600 eur. „A to len v prípade, ak úradu predložili najneskôr do 90 kalendárnych dní po ukončení vzdelávania pracovnú ponuku uzatvorenú najmenej na šesť mesiacov. Takisto mohli predložiť doklad o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť,“ pripomenula Lukáčová.

Bežne sa však stávalo, že si nezamestnaný zaplatil kurz a napriek prísľubu prácu nakoniec nedostal. „V tom prípade mu nevznikol nárok na úhradu výdavkov na vzdelávanie,“ dodali z ústredia práce. Práve tomu chcú zabrániť a po novom nebudú striktne sledovať, či sa človek zamestnal, alebo nie a kurz mu uhradia. Uchádzači si však môžu zvoliť aj predošlé spôsoby rekvalifikácie, úrady ich nesťahujú.