Ľudské práva v referende byť môžu, tvrdí Ústavný súd

Zhruba o takéto odôvodnenie sa oprel, keď posudzoval ústavnosť štyroch referendových otázok, ktoré sa týkajú rodiny. Podľa ústavy doteraz striktne platilo, že na ľudské práva sa v ľudovom hlasovaní pýtať nemožno.

Denník Pravda má k dispozícii časť písomného rozhodnutia Ústavného súdu, ktorým odobril tri referendové otázky. Prvá sa pýta, či ľudia súhlasia s tým, aby sa manželstvom nazýval len zväzok muža a ženy. Druhá sa týka zákazu osvojovať a vychovávať deti pre páry rovnakého pohlavia. Tretia otázka dáva možnosť odmietnuť účasť detí na školských hodinách, kde sa vyučuje sexuálna výchova či eutanázia.

Podľa Ústavného súdu môžu byť v hlasovaní položené. Odôvodnil to tým, že predmetom nemôžu byť len také otázky, ktoré by v prípade úspešnosti ľudské práva obmedzili a znížili uznávaný štandard doma aj vo svete.

Podľa ústavného právnika Jána Drgonca ide o revolučné rozhodnutie. Absolútny zákaz v ústave, ktorý sa týka oblasti ľudských práv, sa totiž podľa neho prvýkrát uvoľňuje. „Otázky v referende sú jednoznačne účelové a zavádzajúce, ale v prípade, že by sa postavili korektné otázky, za istých okolností, napríklad vo vzťahu k medzinárodnému štandardu, referendum by sa podľa všetkého mohlo konať,“ skonštatoval.

Viacerí ústavní právnici napriek rozhodnutiu Ústavného súdu opakovane upozorňujú, že všetky otázky zasahujú do ľudských práv a môžu diskriminovať menšiny.

Martin Macko z Iniciatívy Inakosť si myslí, že zákaz referend o ľudských právach je absolútny a nemá platiť len v prípade znižovania ich štandardu. „Rovnaká úprava je aj v prípade daní a považoval by som za absurdné, keby referendum o znížení niektorej dane bolo protiústavné, kým referendum o jej zvýšení by bolo prípustné,“ uzavrel.

Ústavný právnik pod podmienkou anonymity zhodnotil, že podľa časti rozhodnutia sa dá predpokladať, že Ústavný súd sa nedržal striktne formulácie v ústave. Tá totiž hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Rozhodnutie súdu podľa neho so sebou prináša riziko diskriminácie, pretože ľudské práva obvykle tvoria protichodné dvojice. Ak sa jedno právo rozšíri, môže to priniesť obmedzenie druhého. Dodal, že treba počkať na celé rozhodnutie s odôvodnením a s odlišnými stanoviskami dvoch sudcov. To by mal Ústavný súd zverejniť na svojom webe.

Prezident Andrej Kiska už potvrdil, že hlasovanie vypíše. Rozhodnutie súdu dostal minulý piatok a teraz ho študuje.