Ľuďom s rakovinou uteká čas. Na ožarovanie čakajú pridlho

Zo stredu Slovenska cestujú do Bratislavy či do Košíc. Doma im totiž nemocnice ponúkajú dvoj- alebo až trojmesačné čakacie lehoty. Niekoľkotýždňové čakanie pre nich znamená riskovať to najcennejšie, ži­vot.

Na Slovensku funguje 14 pracovísk, ktoré majú potrebný prístroj na ožarovanie. Sú v nemocniciach vo väčších mestách alebo v špecializovaných ústavoch. Ich počet sa nemení, hoci onkologických pacientov je stále viac. Podľa lekárov každý rok pribudne 22-tisíc nových pacientov. Ministerstvo zdravotníctva považuje počet radiačných oddelení za dostatočný. Tvrdí, že chýbajú len modernejšie prístroje. Zadlžené nemocnice poukazujú na to, že na modernejšie alebo nové vybavenie nemajú peniaze.

Pani Jana zo stredného Slovenska cestuje za rádioterapiou so svojím synom sto kilometrov. Najbližšie to majú do Banskej Bystrice, tam však dostali termín až o dva mesiace, aj to s tým, že sa môže ešte posunúť. „Tak dlho sme čakať nemohli, a tak nám lekárka poradila pracovisko v Rimavskej Sobote, našťastie tam máme rodinu, inak si neviem predstaviť, ako by ju tam absolvoval, keďže dostal 40 dávok,“ povedala matka. Z mesta, kde bývajú, je to do Rimavskej Soboty asi sto kilometrov. Samotná rádioterapia trvá aj s prípravou len 15 minút.

Rádioterapia sa používa ako samostatná liečebná metóda alebo v pokročilých štádiách ochorenia na úľavu od bolestí. „Ak človek nedostane liečbu, tak nádor alebo zvyšok nádoru čakať nebude. Môže narásť, čo má za následok zhoršenie zdravotného stavu pacienta, z ktorého sa vylieči ťažko, alebo to môže mať pre neho aj smrteľné dôsledky,“ povedala onkologička Ľubica Počtová z Liptovského Mikuláša. Podľa nej sa týždeň na ožarovanie čakať ešte dá, ale mesiac a viac už môže zdravotný stav zhoršiť.

Počtová hovorí, že takmer niet orgánu, pri ktorom by rádioterapia nemohla byť použitá, záleží len správne ju zakomponovať do manažmentu onkologického ochorenia. Podotkla, že ide o drahé prístroje, a preto ich má len niekoľko oddelení na Slovensku. „Kým v minulosti to mohol byť dostatočný počet pracovísk, v súčasnosti už nestačia,“ myslí si lekárka. Predtým než pošle chorého na rádioterapiu, obtelefonuje pracoviská, ktoré ho môžu zobrať skôr. „Vypomáham si pracoviskom aj v Rimavskej Sobote, je to malé pracovisko, ale majú tam dobrých odborníkov,“ uviedla Počtová. Vhodné termíny majú v Martine a v Žiline.

V dostupnosti tejto liečby je na tom najhoršie Banská Bystrica. Fakultná nemocnica tu nápor pacientov nezvláda, posiela ich do Rimavskej Soboty a Košíc. Dvojmesačné až trojmesačné čakacie lehoty má tiež nemocnica v Nitre, ktorá je spádovou oblasťou pre trnavský aj novozámocký región. V prešovskej nemocnici čakajú mesiac aj viac, vypomáhajú Michalovce a Košice. V bratislavskom Národnom onkologickom ústave dávajú termíny o štyri aj viac týždňov.

Vedenie banskobystrickej nemocnice dlhé čakacie lehoty vysvetľuje tým, že majú len jeden prístroj, a ten nestačí. „Denne poskytneme liečbu okolo 75 pacientom, čo však súčasné potreby nepokrýva, a preto vznikajú čakacie lehoty. Riešením by bolo zakúpenie ďalšieho prístroja,“ reagovala hovorkyňa Ružena Maťašeje. Napríklad pacienti z Liptova, ktorí to majú do Banskej Bystrice bližšie, chodia do Rimavskej Soboty.

Rimavskosobotská nemocnica patrí pod sieť nemocníc Svet zdravia. Na otázku ako stíhajú brať chorých aj z iných regiónov, hovorca spoločnosti Tomáš Kráľ povedal, že sa snažia vyťažiť kapacitu prístroja. „To znamená, že prestoje sú minimálne,“ dodal Kráľ.

V bratislavskom Národnom onkologickom ústave sa čaká štyri aj viac týždňov. „Rozlišujeme tiež, či má pacient bolesti, iné závažné ťažkosti – vtedy sa môže liečba začať aj do týždňa,“ povedala primárka oddelenia radiačnej onkológie Margita Pobijaková. Problém čakania na liečbu je podľa nej aj v tom, že ožarovacie prístroje sú zastarané, poruchové, je ich na jednotlivých pracoviskách málo. Zároveň chýba kvalifikovaný personál, ktorý liečbu zabezpečuje, ako radiační onkológovia, klinickí fyzici a rádiologickí technici. Podľa primárky je ich na Slovensku v porovnaní s inými krajinami málo.

V nitrianskej fakultnej nemocnici sa čakacie lehoty podľa riaditeľa Jozefa Valockého rôznia, závisí to od diagnóz a štádia ochorenia. „Tieto lehoty sa pohybujú v rozmedzí od jedného do troch mesiacov,“ hovorí Valocký s tým, že pacientov posielajú aj na pracoviská do Bratislavy, Banskej Bystrice, Trenčína a Komárna. Vzdialenosť je od 70 do 120 kilometrov.

Na liečbu sa minimálne čaká v nemocniciach v Martine, Žiline a Košiciach. Primár oddelenia radiačnej onkológie Východoslovenského onkologického ústavu v Košiciach Pavol Dubinský to vysvetlil tým, že ich radiačné zariadenie beží 12 hodín na dve zmeny. Nemocnica dáva dvojtýždňové termíny. „Je to len kvôli lôžku, pretože zdravotnej poisťovni trvá dva týždne, kedy hospitalizáciu odsúhlasí,“ reagoval Dubinský s tým, že pacienti k nim prichádzajú z celého Slovenska. „Neodmietame žiadneho, v súčasnosti máme aj dvoch z Bratislavy,“ uzavrel primár.

Súčasných 14 oddelení radiačnej onkológie považuje ministerstvo zdravotníctva za dostatočný stav. „Vzhľadom na počet obyvateľov nie je potrebné tento rozsah zväčšovať, postupne bude trendom zvyšovať ich kvalitu,“ povedala hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová. Riešením je podľa nej aj predlžovanie pracovného času ako napríklad vo Východoslovenskom onkologickom ústave. Či to aj nemocnice urobia, to ministerstvo neovplyvní. Šoltésová podotkla, že toto rozhodnutie musia urobiť vedenia nemocníc.

Ministerstvo dodáva, že cieľom je, aby boli postupne pracoviská vybavené najmodernejšími prístrojmi. Financovať by ich mohli z eurofondov.