Ukázať či skryť? Vzácne nálezy na Hrade prekryje zem

Napriek tomu, že prístup staviteľa poburuje laikov, domácich i zahraničných odborníkov, od výstavby Kancelária Národnej rady ustúpiť nemieni. Verejnosť ubezpečuje, že o bezpečnosť pamiatok je plne postarané. S tým však archeológovia nesúhlasia.

So vzniknutou situáciou sa chce oboznámiť aj nový predseda NR SR Peter Pellegrini. Plánuje stretnutie s pamiatkarmi a s dodávateľmi stavby. Zároveň upozorňuje, že 222 nových parkovacích miest nebude slúžiť len poslancom, ale budú ich využívať predovšetkým návštevníci Hradu. Kancelária NR SR tvrdí, že ani jeden zo štyroch najvzácnejších nálezov na Bratislavskom hrade nebude zničený. Ide o dva rímske objekty s dlažbou, základy pilierov, rímsky múr v dĺžke 16,5 metra a rímsky pilier.

Časť objavených pamiatok majú archeológovia zakonzervovať a zasypať zeminou. Označia ich informačnou tabuľou a modelom usporiadania muriva. Ostatné z nich sprístupnia verejnosti formou prezentácie, ktorá by mala stáť približne 224-tisíc eur bez DPH. Na výstavbu garáží je vyhradená suma vyše desať miliónov eur s DPH. Výstavba sa dotkne Zimnej jazdiarne na severnej terase Hradu a jej exteriérových plôch.

Jeden z vykopaných rímskych pilierov premiestnia v rámci prezentácie na hradné nádvorie, kde bude súčasťou výstavy Slovenského národného múzea. Práve tento zámer vyvolal diskusiu verejnosti, ktorej prekáža, že nezostane tam, kde ho objavili. Problémom bolo, že vjazd do garáže sa nedal naplánovať tak, aby sa pilieru vyhol. „Bolo nariadené opatrenie, že sa pilier rozreže na tri časti, ktoré sa zviažu a pod dohľadom statika prenesú do expozičných priestorov Hradu, kde sa opäť spoja,“ priblížil Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu pamiatok v Bratislave.

Názory archeológov sa rozchádzajú

S vybudovaním podzemných garáží a so zasypaním pamiatok nesúhlasí archeologička Tatiana Štefanovičová. „Taká vzácna lokalita, ako je Bratislavský hrad, nie je na to, aby tam boli vybudované garáže. Pri každej takejto práci sú pamiatky ohrozené. Môžu to sledovať pamiatkari, ale budú tam robiť stavbári. To sa nedá ustriehnuť,“ vysvetlila. Zasypanie nálezov vníma ako najlepšiu možnosť v nekultúrnom prostredí. „Máme unikátny nález v strednej Európe a my ho zasypeme. Má nevyčísliteľnú historickú hodnotu a v iných štátoch by nad takýmto nálezom tancovali,“ dodala.

Štassel tvrdí, že prezentáciu treba dobre zvážiť. „Keď murivá, dlažby a omietky vystavíte pôsobeniu súčasného povetria, po čase dôjde k ich degradácii a vážnemu narušeniu. Pri každej pamiatke sa veľmi zvažuje, či prezentáciu povolíme,“ dodal Štassel.

Karol Pieta, zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre, si, naopak, myslí, že prezentácia pamiatok je vďaka modernej technológii možná aj bez rizika. „Veľmi by sme si želali, aby sa čo najviac z tej úžasnej antickej architektúry zachovalo. Aby verejnosť videla, čo sa našlo, čo zostalo neporušené,“ reagoval. Bratislava by podľa neho mala takýto európsky nález hrdo ukázať. „Keď sa investujú veľké peniaze do náročných stavieb, ako sú spomínané garáže, ozaj by sa mal nájsť obnos na to, aby sa tieto pamiatky mohli zachovať a verejnosti odprezentovať,“ doplnil Pieta.

Aktivisti, ktorí s výstavbou nesúhlasia, spísali petíciu, pod ktorú sa podpísalo 6¤300 ľudí a včera ju odovzdali do Národnej rady. Žiadajú verejnú diskusiu o výstavbe garáží a vytvorenie výboru, ktorý by sa k stavbe vyjadril.

Štassel priznáva, že iný priestor by sa pre garáže asi našiel, keby však Kancelária Národnej rady nepredložila zámer výstavby v súčasnej podobe, možno by unikátne nálezy ani neboli objavené. „Taký rozsiahly výskum sa mohol začať len na základe podaného zámeru investora. Vedecký výskum bez výstavby garáží by bola druhá cesta – musel by to však financovať štát, ak by majiteľ súhlasil. Vzhľadom na finančnú situáciu, v akej Slovensko je, na vedecké výskumy takéhoto objemu nemôžeme ani pomyslieť. Jediná cesta je, keď investor vypíše zámer a pamiatkový úrad nariadi archeologický výskum,“ reagoval Štassel.

Otázkou však zostáva, prečo sa po objavení pamiatok nezvážilo, či pokračovať vo výstavbe. „Priebeh výstavby už bol v pokročilom štádiu. Existovali zmluvy a za ich vypovedanie by investor zaplatil veľké penále,“ priblížil Štassel. Podľa neho bolo potrebné nájsť kompromis. Najhoršie zásahy preto umiestnili do neutrálnych priestorov. Projektant nastavil garáže tak, aby boli postavené v mieste kameňolomu, ktorý už vtedy zničil staršie nálezy. „Keď v 15. storočí stavali palác, potrebovali veľa stavebného materiálu a práve tu otvorili kameňolom. Vznikla tak ťažobná jama s hĺbkou okolo šesť metrov, z ktorej sa prevážali kamene na stavbu paláca,“ opísal Štassel. Peter Jurkovič, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, tvrdí, že úrad neposudzuje zámer investora. Jeho úlohou je len určiť prípustnosť realizácie a stanoviť podmienky.