Nový minister školstva Draxler: Angličtina zostane povinná

Daniela Balážová, Pravda | 12.12.2014 13:00
minister školstva Juraj Draxler Foto: ,
Minister školstva Juraj Draxler predstaví štátny vzdelávací program do konca roka.
Pred necelým mesiacom sa stal Juraj Draxler už tretím ministrom školstva v priebehu roka, na zmeny mu tak zostáva len približne štrnásť mesiacov. Čoskoro chce predstaviť nové učebné plány pre základné školy, ktoré sa pripravujú už vyše roka. "Angličtina bude povinná, druhý cudzí jazyk voliteľný," potvrdil Draxler v rozhovore pre Pravdu.

Aké zmeny plánujete v učebných plánoch pre základné školy?
Štátny vzdelávací program podrobne predstavíme do konca roka. Veľa sa diskutovalo o tom, akým spôsobom vrátiť do škôl akýsi druh pracovného vyučovania. Tam sme vychádzali v ústrety hlasom z terénu, že potrebujeme nejaké pracovné vyučovanie, pretože dnes už deti strácajú zručnosti. Na druhej strane veľa škôl nemá vybavenie a dielne. Snažili sme sa o to, aby mali prechodné obdobie na dovybavenie škôl. Tam, kde školy vybavenie majú, by pracovné vyučovanie bolo.

Do konca roka veľa času nezostáva. Kedy ten program predstavíte?
Do konca roka by ho mal zverejniť Štátny pedagogický ústav, ale predstavíme ho na budúci týždeň.

Bude povinná angličtina od tretieho ročníka a novinkou to, že druhý cudzí jazyk bude nepovinný?
Angličtina bude povinná a druhý cudzí jazyk voliteľný.

Koľko voliteľných hodín na vytvorenie vlastného programu školy dostanú?
Zatiaľ nechcem prezrádzať detaily. Program predstavíme novinárom už čoskoro.

Program pre materské školy, kde sa ráta s posilnením predškolskej prípravy detí, ste už zverejnili. Uvažujete aj o možnosti zavedenia povinnej škôlky pre predškolákov?
V materských školách v tejto chvíli nie sú dostatočné kapacity, ale som rád, že sa darí urobiť aspoň to, že na budúci rok sa budú materské školy významne rozširovať. Je na to vyčlenených 10 miliónov eur a je veľká pravdepodobnosť, že na to pôjdu ešte ďalšie prostriedky aj zo štrukturálnych fondov.

Nie ste stúpencom povinnej materskej školy?
V dohľadnej dobe nepredpokladám, že túto otázku otvoríme.

Je šanca na zavedenie bezplatnej škôlky pre deti už od štyroch rokov?
Podstatné je, aby sme sa pohli k napĺňaniu vládnej stratégie, ktorá hovorí o tom, že do roku 2020 máme mať zaškolených 95 percent detí vo veku od štyroch do šiestich rokov, pričom bezplatná škôlka by bola pre deti od štyroch rokov. Samozrejme, budeme radi, ak sa to podarí skôr. Je dôležité, aby sa deti pripravili lepšie do prvého ročníka základných škôl, odpadli by nulté ročníky a investície by sa istým spôsobom vrátili.

Nedávno ste naznačili, že chystáte vstupné testy na stredné školy. Budú jednotné prijímacie testy na stredných školách alebo to urobíte cez testovanie deviatakov zo slovenčiny a z matematiky?
V tejto chvíli zisťujeme, ako rýchlo sme schopní test zaviesť a ako presne nastaviť to, akú váhu má mať, ale aj to, ako zabezpečiť možnosť jeho opakovania, aby to nebolo tak, že si ho žiak musí spraviť v jeden deň a potom už nebude mať možnosť opakovania. Snažíme sa, aby táto možnosť bola už na jar alebo na budúci rok. Diskutujeme s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania a so zástupcami gymnázií, ako rýchlo a v akej forme sme schopní tento systém zaviesť. Zrejme najlepšie bude, ak základom bude testovanie deviatakov.

Chcete to zaviesť ešte do konca funkčného obdobia?
Áno. Snažíme sa, aby to bolo zavedené, čo najskôr.

Stanovíte aj hranice úspešnosti?
Určite. Ide o to, aby ten test bol sitom. Je ešte otvorená diskusia, do akej miery má byť tým kľúčovým prvkom samotný test a do akej miery tam má byť priestor na ďalšie faktory, ako sú priemery známok v posledných dvoch rokoch, a ešte na nejaký test alebo pohovor zo strany strednej školy.

Niektoré školy už dlho čakajú na nový zákon o ich financovaní. Kedy ho predložíte?
Ten máme v legislatívnom pláne na december budúceho roka. Máme pomerne dlhý čas na to, aby sme zistili, ktorý model financovania by bol najvhodnejší pre fungovanie v praxi.

Takže ho odkladáte vlastne pre budúcu vládu. Prečo?
Pretože potrebujeme kvalitné dáta a analýzu, aby sme sa vedeli postaviť za návrh, o ktorom presne vieme, čo spôsobí v praxi.

Čo chystáte pre vysoké školy?
Vnímam, že veľké množstvo študentov odchádza do zahraničia – do ČR a Veľkej Británie. Aj keď nemáme presnejší prieskum o tom, prečo tak robia, zrejme tam veľkú úlohu zohráva to, aké služby dostávajú od našich vysokých škôl. Chceme zverejňovať podrobné informácie o tom, ako vysoké školy fungujú a čo študentom dávajú z hľadiska toho, akým papierovaním študent musí prejsť, alebo aká je napríklad kvalita internátov a vytvárať tak verejný tlak na vysoké školy. Na druhej strane musíme hovoriť aj o kvalite vedy a výskumu. Tá potom vedie k vyššej alebo nižšej reputácii školy. V tomto je pre mňa dôležité, aby sme znovunastavili grantový systém. Cez tento kanál by mohla putovať na vedecké pracoviská pomerne zaujímavá suma financií.

Budete meniť systém dotácií tak, aby boli posilnené školy, ktoré robia viac vedy a výskumu?
Metodika sa upravuje každý rok. Ale môžem povedať, že je dôležité, aby peniaze šli aj cez dotácie na tie vysoké školy, ktoré majú kvalitný výskum.

Urobíte to už teraz, pri dotáciách na budúci rok? Ktoré vysoké školy by mali dostať viac?
To nemôžem povedať. V tejto chvíli ešte prebiehajú diskusie o tom, ako má dotácia na budúci rok vyzerať.

Veľa času na zmeny vám nezostáva. Aké sú vaše osobné priority ako ministra?
Z hľadiska regionálneho školstva budem rád, ak sa nám podarí odbyrokratizovať učiteľov. Z hľadiska vysokých škôl, vedy a výskumu budem rád, ak sa nám podarí nastaviť nový grantový systém a tiež, ak sa nám podarí efektívnejšie propagovať našich vedcov a kvalitné výskumné pracoviská, ktoré máme, len o nich málo hovoríme.

Bude mať slovenská veda a výskum viac peňazí?
My máme problém v tom, že výdavky z verejných zdrojov sú síce nízke, ale sú extrémne nízke aj zo súkromných zdrojov a z iných verejných zdrojov ako slovenských. Sme na chvoste v EÚ v čerpaní rámcových programov, teda peňazí, ktoré idú priamo z Bruselu. Aj keď uznávam, že ako štát by sme mali dávať zaujímavé prostriedky do vedy, keď sa na to komplexne pozriete, problém nie je len na strane štátu, ale systém má závažné problémy. Ak vidíte, že to prostredie nie je schopné absorbovať zdroje zo súkromného sektora alebo z prostredia mimo republiky, tak to vypovedá o tom, ako efektívne funguje.

Možno je to práve preto, že je dlhodobo finančne podvýživené.
Keď hovoríme o peniazoch z Bruselu, je to o tom, či máte zaujímavý výskum a či ste zosieťovaní s kvalitnými výskumnými pracovníkmi inde v Európe, s ktorými môžete ísť do konzorcia a hlásiť sa o grant. A máme významné vedecké pracoviská, ktoré vedia získať veľké sumy financií. Len ich zatiaľ nie je tak veľa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ