Týraným ženám by mali pomôcť aj bez trestného oznámenia

Daniela Balážová, Pravda | 15.03.2015 20:00, aktualizované: 
týraná žena, násilie, bitka, zbitá, smúrok,... Foto:
Na príprave nového zákona o násilí na ženách a o domácom násilí sa podieľa viacero ministerstiev.
Podať trestné oznámenie na muža, keď ma bije "len" raz do týždňa? A čo ak mi nepomôžu a budem sa musieť k nemu vrátiť? Dilemu podať či nepodať trestné oznámenie, ktorá je blízka týraným ženám, by čiastočne mohol riešiť chystaný zákon o násilí na ženách a o domácom násilí. Ten by mal zabezpečiť, že žena dostane pomoc aj bez podania trestného oznámenia.

Téma domáceho násilia silnejšie zarezonovala v spoločnosti po tom, čo bol bývalý poslanec parlamentu Vladimír Jánoš obvinený z týrania blízkej osoby. Kauza vyvolala otázky, či naše zákony dostatočne chránia týrané ženy. Problematika spadá pod viacero ministerstiev, ktoré tvrdia, že pripravujú zmeny.

Zákon o násilí na ženách a o domácom násilí plánuje rezort práce predstaviť verejnosti na jeseň. „Jedným z kľúčových východísk pre zákon bude princíp nepodmieňovať pomoc obetiam podaním trestného oznámenia,“ uviedla Daniela Rodinová z tlačového odboru rezortu práce a rodiny. Na jeho príprave ministerstvo spolupracuje s viacerými rezortmi aj s mimovládnymi organizáciami, ktoré majú v tejto oblasti skúsenosti z praxe. Bude sa týkať aj prevencie, pomoci a podpory obetiam násilia, koordinácie politík či potrestania páchateľov.

Právnička Barbora Burajová upozorňuje, že podanie trestného oznámenia býva pre ženy najnebezpečnejšou fázou vo vzťahu s násilníkom. „Najviac tragédií sa deje práve v tomto období,“ poukazuje Burajová, ktorá spolupracuje s občianskym združením Možnosť voľby. Podľa Kataríny Farkašovej z Aliancie žien Slovenska princíp pomoci obetiam aj bez podania trestného oznámenia mal byť zavedený už dávno. „Potom by sa už nemalo stávať, že niektorý bezpečný ženský dom by vyžadoval trestné oznámenie na to, aby tam ženu s deťmi ubytovali,“ pripomenula Farkašová. Dodala, že útočisko v takýchto domoch by malo spĺňať štandardy Rady Európy, napríklad aj to, že by v nich mal byť špeciálne vyškolený personál a pobyt v nich by mal byť úplne zadarmo, čo tiež v súčasnosti nie je samozrejmosť.

Na novej legislatíve spolupracuje rezort vnútra, ktorý zostavil aj novú metodiku pre policajtov, ako majú postupovať v prípadoch domáceho násilia. Meniť by sa mal aj zákon o Policajnom zbore, pričom by sa mala predĺžiť lehota vykázania násilnej osoby zo spoločného obydlia. Tá je dnes 48 hodín a žena ju môže využiť na to, aby podala návrh na súd na predbežné opatrenie o dočasnom zákaze vstupu do bytu. Predĺžiť by sa mala na desať dní.

„Tým by sa mal vytvoriť väčší časový priestor pre osoby ohrozené domácim násilím na vyhľadanie kvalifikovanej odbornej pomoci a riešenie ich situácie,“ informoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Návrh novely tohto ustanovenia je podľa neho v kancelárii ministra vnútra, potom by sa mal dostať na medzirezortné pripomienkové konanie.

Podľa sociologičky Barbory Holubovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny by predĺženie lehoty mohlo pomôcť. „Minimálne to dá žene väčší časový priestor, aby sa rozhodla, čo v danej situácii robiť. Aj špecializovaná poradňa má viac času so ženou hovoriť. Ak je napríklad v nemocnici, treba počkať, aby sa mohla zorientovať a rozhodnúť,“ uviedla Holubová. Samotná zmena v zákone však podľa nej nestačí. „Domnievam sa, že ak to nebude spojené so zaškolením policajtov a ďalších profesionálov, tak to nebude mať až takú efektivitu. Ak na to nebudú nadväzovať ďalšie kroky, tak to veľmi málo pomôže,“ myslí si.

Adriana Mesochoritisová zo združenia Možnosť voľby poukazuje na to, že násilie je zložitý a mnohorozmerný problém, kde musia spolupracovať všetky profesie. „Musíme mať vybudovaný systém prevencie, stíhania zneužívateľov, dobré služby podpory, vzdelávanie a tréning všetkých profesií, ale aj prekonávanie stereotypov. A to všetko musí byť finančne zabezpečené,“ mi­eni.

Dočasné financovanie z eurofondov je isté zatiaľ pri národnej linke pomoci ženám, ktorá funguje od februára. Volania na bezplatnom čísle 0800 212 212 p­ribúdajú vtedy, keď sa o nej hovorí v médiách. „Vtedy prichádza jeden hovor za druhým. Niektoré ženy overujú, či je linka naozaj bezpečná, anonymná. A potom volajú ženy, ktoré zjavne žijú dlhšie v násilnom vzťahu a pýtajú sa konkrétne veci, potrebujú napríklad právnu radu,“ hovorí Holubová. Otvárať by sa mali aj nové bezpečné domy pre ženy, otvorenie jedného z nich v Bratislave bolo avizované minulý týždeň.

Do jesene by mal byť tiež hotový nový zákon o ochrane obetí trestných činov, ku ktorému Slovensko zaväzuje aj smernica EÚ. Pripravuje ho rezort spravodlivosti a má sa týkať aj obetí domáceho násilia. Bude v ňom aj ochrana obetí pred viktimizáciou, teda pokračujúcim ubližovaním. „Napríklad, ak žena pôjde podať trestné oznámenie, policajt jej nebude hovoriť – sama ste si na vine, vy ste sa za neho vydali. Alebo pri znásilnení, že ho provokovala,“ vysvetlila Farkašová z Aliancie žien Slovenska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ