Sito na gymnáziá nebude

Zavedenie celoštátnych testov zo slovenčiny a z matematiky šéf rezortu školstva nateraz odkladá. Rozhodnutie o tom, či a ako sa prijímačky sprísnia, tak zostane na budúcej vláde.

Chystaná zmena, od ktorej si rezort školstva sľuboval aj väčšie sito v prijímaní žiakov na gymnáziá, si podľa ministra Juraja Draxlera vyžaduje dlhší čas na prípravu. Nastaviť treba jasné pravidlá. Napríklad, či a ako sa stanoví hranica úspešnosti prijatia na gymnázium alebo maturitný odbor, aká bude možnosť opravnej skúšky, aký typ otázok by v teste mal byť, ale tiež ako si budú dodatočné kritériá prijatia určovať samotné školy.

Draxler už skôr naznačoval, že zavedenie monitora ako prijímačkového testu sa zrejme odloží. Pre Pravdu teraz potvrdil, že sa tak skutočne stane. „Nechceli sme postupovať diktátorsky, bez naozaj do detailu pripravených pravidiel a jasne vyargumentovaného riešenia,“ vysvetlil minister. Zmena si podľa neho vyžaduje rozsiahly zásah do systému a dobre pripravené testovanie.

Nápad, ktorý vzišiel po tom, čo Ústavný súd zvrátil rozhodnutie stanoviť ako kritérium prijímania žiakov na gymnáziá priemer známok na vysvedčeniach, však nie je v koši. Draxler sľubuje, že na jeseň sa k tejto téme vráti a pripraví podklady pre budúceho ministra školstva. „Zmenu prediskutujeme so školským prostredím a všetko nachystáme tak, aby sa hneď po voľbách mohla prijať príslušná legislatíva,“ uviedol Draxler.

Pre terajších ôsmakov zostane v platnosti terajšia úprava. To znamená, že ak na budúci rok urobia deviatacky monitor na 90 percent, na strednú školu pôjdu bez prijímačiek. Ostatní musia robiť prijímačky, ich náročnosť si však určuje samotná škola. A keďže školy sú platené podľa počtu žiakov, prijímačky na niektorých stredných školách, kde nemajú dosť záujemcov, nie sú skúškou, ktorá by skutočne preverila schopnosti žiaka. Svedčí o tom aj nárast počtu študentov na gymnáziách, pričom časť z nich sa po maturite nevie uchytiť na vysokej škole a problémom pre nich je nájsť zamestnanie.

Plán na zavedenie celoštátnych prijímacích testov, ktoré by nahradili terajší deviatacky monitor, väčšina oslovených zástupcov škôl schvaľovala. „Určite sme za to, aby sa spravilo jednotné prijímacie konanie a dali sa podmienky hlavne pre prijímanie na gymnáziá. Veľa detí, ktoré nemajú predpoklady na štúdium, odchádza na gymnáziá. Bolo by dobré, ak by sa vytvoril spoločný test,“ myslí si Alena Petáková zo Združenia samosprávnych škôl Slovenska.

„Je dobré, že to bolo odložené, treba predvídať, čo všetko to môže vyvolať,“ pripomenul Pavol Sadloň z Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Predpokladá však, že budúca vláda sa tejto téme nevyhne. „Určite sa k tomu bude chcieť vrátiť, lebo tlak na zvyšovanie motivácie žiakov učiť sa sa bude stupňovať,“ myslí si Sadloň.

Problémov, ktoré však treba doriešiť, je podľa neho viac. „Treba doladiť, akú váhu bude mať test v rámci prijímacieho konania. A ak bude zameraný len na slovenčinu a matematiku, bude treba zvážiť, či sa tam pridá ešte niečo navyše. Niektoré školy, ktoré majú vyššie nároky, si napríklad budú chcieť žiaka ešte dotestovať. Otázka je, či to bude možné a za akých podmienok,“ vymenúva Sadloň.

Aj medzi riaditeľmi škôl sú pritom rôzne názory a návrhy na to, čo by prijímačkový test mal obsahovať. Riaditeľ gymnázia vo Vranove nad Topľou napríklad nesúhlasí s tým, aby sa povinne testovala aj matematika. „Rodičia aj kolegovia sa ma pýtajú, prečo sa robia prijímačky aj z matematiky, keď z nej nie je povinná maturita. Možno by sa mala presadzovať myšlienka, aby si školy robili prijímačky podľa toho, z ktorých predmetov ich žiaci maturujú,“ hovorí riaditeľ gymnázia Miron Blaščák. Spoločné prijímačky by podľa neho mohli byť napríklad zo slovenčiny, druhý predmet by si vybrala škola – gymnáziá napríklad cudzí jazyk, odborné školy podľa svojho zamerania fyziku, matematiku alebo iný predmet.

Nový systém by však aj pre žiakov priniesol isté výhody – namiesto monitora aj prijímačiek by mali len jeden – prijímačkový – test. Navyše jeho výsledok by im platil na ktorejkoľvek škole. „Malo by to obrovskú výhodu v tom, že žiaci by mohli prejsť z jednej školy na druhú bez nejakých dodatočných prijímačiek,“ podotkol Blaščák. Žiaci by však podľa neho mali mať šancu urobiť test aj v opravnom termíne. „Budúcnosť dieťaťa sa nemôže stavať na tom, či mu vyjde jeden deň,“ pripomenul.

„Žiaci, ktorí vstupujú do študijných odborov s maturitou, by mali mať rovnaké kritériá na prijatie. V súčasnosti, keď si prijímačky stanovuje každá škola sama, je spochybniteľná objektivita i náročnosť kritérií,“ súhlasí s celoštátnym testom riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch František Tamašovič. Argumentuje tiež tým, že ak majú študenti jednotný maturitný test, je logické, že by mali byť aj jednotné prijímačky. Takýmto krokom by sa podľa neho podporil aj rozvoj učebných odborov. „Žiaci veľakrát skúšajú, idú na študijný odbor a potom to štúdium neukončia,“ poukázal.

Miroslav Sopko zo Slovenskej komory učiteľov si však myslí, že celoštátny test nemusí byť sitom. „Skôr treba školám zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na to, aby neboli nútené prijímaním vyššieho počtu žiakov zabezpečiť si zdroje pre budúci školský rok,“ vraví Sopko. Stredné školy by si potom slobodnejšie vyberali spomedzi uchádzačov.

Na druhej strane presun testovania deviatakov zo základných na stredné školy by mal podľa neho zmysel a výsledky by mohli byť objektívnejšie. „Očakávanie, ktoré mali učitelia, že by sa testovanie presunulo, sa však opäť stretlo s nejakým ale,“ uzavrel Sopko.