Mocnosti v hre o Grécko

V utorok večer lídri eurozóny v Bruseli rozhodovali, čo bude ďalej po tom, čo krajina v nedeľnom referende odmietla úsporné opatrenia veriteľov, ktorým Grécko dlhuje okolo 300 miliárd eur. Grécko má zatvorené banky a bez ďalšej pomoci zostane bez eur, zbankrotuje a môže odísť z eurozóny. Gréci v utorok požiadali o preklenovací úver 7 mld. eur do 48 hodín, ale podmieniť ho zvyšovaním daní a škrtaním výdavkov naďalej odmietajú.

Podporu majú u Francúzov, ktorí odchod Grécka z eurozóny odmietajú a naznačujú podporu miernejšiemu šetreniu a odpisu časti dlhov. Francúzi presadzujú dlhodobo v Európe menej prísne rozpočtové pravidlá. Nemci sú, naopak, za to, aby Gréci najprv prijali tvrdé úsporné opatrenia, aj preto sa dohoda lídrov eurozóny v utorok zdala stále ďaleko. Existujú obavy, že ústupok gréckej radikálnej vláde by posilnil extrémistické strany aj v iných krajinách Európy.

Na lídrov eurozóny však tlačia politici z USA, Ruska či Číny, aby situáciu okolo Grécka rýchlo upokojili a kríza sa z Grécka nepreniesla aj na zvyšok sveta. Len Čína za posledných desať rokov investovala v Grécku viac ako 400 miliónov eur. USA sa nemusia páčiť napríklad ani požadované škrty v armáde Grécka, ktoré patrí do NATO. Ani Rusko nechce vidieť Grécko mimo eurozóny, keďže ho považuje za spojenca.

Grexit by však stabilitu požadovanú veľmocami nepriniesol. Britská vláda, ktorá počíta v tuzemsku s referendom o vystúpení Veľkej Británie z EÚ, naopak, upozorňuje, že situácia okolo Grécka je len začiatkom krízy celej eurozóny, ktorá sa ďalej vraj prenesie aj na Španielsko a Taliansko.

Menšie európske štáty, ako je Fínsko, Lotyšsko, ale aj Slovensko, ktoré v posledných rokoch prešli bolestivou konsolidáciou verejných financií, odmietajú ďalšiu pomoc Grékom bez reforiem.

„Pre nás je červená čiara odpis nominálnej hodnoty dlhu, čo sa týka Grécka. Dlh musí celý zostať Grécku na krku, musí tento dlh splatiť,“ povedal v utorok slovenský premiér Robert Fico, podľa ktorého do úvahy prichádza úprava splátok gréckeho dlhu. Slovensko dalo v minulosti záruky na úvery pre Grécko vo výške 1,5 mld. eur.

Premiér Fico tiež povedal, že odmietnutie reforiem v referende nemôže znamenať ľahšiu cestu pre poskytnutie peňazí pre zadlžené Grécko. Grécky premiér Alexis Tsipras v utorok prekvapil tým, že na rokovanie ministrov financií eurozóny neposlal žiaden nový návrh opatrení. Vraj sa tak má stať v stredu. Atény však chcú preklenovací úver aj novú dohodu, ktorá bude zahŕňať aj odpis 30 percent gréckeho dlhu.

Veritelia už počas piatich mesiacov neúnavných rokovaní prejavujú snahu sa s Gréckom dohodnúť a nechcú ich nechať odísť z eurozóny. Rokovania o gréckych návrhoch budú pokračovať v Bruseli aj v stredu. Tsipras má vystúpiť s novým návrhom reforiem v stredu aj na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Grécko môže doplatiť na kolaps bánk

Kľúčové bude, aký bude ďalší krok Európskej centrálnej banky. Doteraz práve ECB držala tamojší bankový systém nad vodou. Cez núdzové financovanie bánk (ELA) podporuje tamojšie banky zatiaľ sumou 89 miliárd eur. V utorok ECB rozhodla, že program sa zatiaľ nenavýši. Grécka vláda pritom do 20. júla musí ECB zaslať 3,5-miliardovú splátku, zatiaľ však nikto nevie, odkiaľ na to Gréci vezmú, ak dovtedy nebude dohoda medzi Gréckom a veriteľmi schválená.

Omeškanie platby znamená insolventnosť bánk, teda ukončenie prístupu k ich peniazom, čo by viedlo k ich krachu, k vlastnej mene, dvojakým cenovkám a priblíženiu sa k opusteniu eurozóny. Grécke banky sú od minulého týždňa zatvorené a budú zrejme až do nedele. V bankomatoch dochádza hotovosť, Gréci si môžu vyberať denne maximálne 60 eur.

Gréci jasnou väčšinou v nedeľňajšom referende odmietli návrhy veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka, pozn. red.) na riešenie dlhov svojej krajiny. Európski politici si uvedomujú finančné dosahy, ktoré by krach Grécka a odchod z eurozóny priniesol, aj keď je únia aj eurozóna na Grexit lepšie pripravená ako v roku 2012, keď hrozil tento scenár. Politici sa však obávajú najmä toho, že nevedia, kto príde ďalší.

Podobné radikálne a extrémistické strany, ako je grécka radikálna ľavicová strana Syriza, neochotné sa dohodnúť, sa formujú v Španielsku, Portugalsku, ale aj Taliansku.

„Až vtedy by nastali ozajstné ekonomické problémy pre európske štáty. Nesie to so sebou veľké politické riziko, že ak by došlo ku Grexitu, posilnilo by to pozície ďalších radikálnych a extrémistických strán naprieč Európou. Mali by vo voľbách v rukách ,tromf' v podobe: ,Pozrite sa, čo s krajinou urobili radikálne reformy. Gréci zbankrotovali. Chceme to aj my?' Tomuto scenáru sa snažia politici zabrániť. Akokoľvek nevyhnutné kroky to pre krajinu boli, tieto radikálne strany by ich obrátili vo svoj prospech,“ povedal pre Pravdu Janis A. Emmanouilidis, šéf a senior analytik Centra pre európsku politiku, bruselského think-tanku.

Podľa nemeckého ministra hospodárstva Sigmara Gabriela grécke elity drancovali krajinu a Európa sa len prizerala. „Tiež mi prekáža, čo terajšia grécka vláda robí. Ale časť pravdy je: za túto biedu nemôžu. Krajinu vydrancovali skôr predchádzajúce vlády, ekonomická a politická elita. Je potrebné povedať, že Európa sa len prizerala, dosť dlho to sledovala a nehovorila nič,“ vyhlásil sociálnodemokra­tický politik.

Inak to vidí Francúzsko. „Odchod Grécka z eurozóny nie je možné riskovať,“ povedal francúzsky premiér Manuel Valls. Základy dohody o finančnej záchrane krajiny podľa neho existujú, tabu by nemala byť ani diskusia o znížení dlhu. Francúzi dostali viackrát odklad na dosiahnutie trojpercentného deficitu verejných financií. Túto hranicu museli ostatné krajiny eurozóny dodržať do roku 2013. Francúzska vláda nedávno vyhlásila, že 3-percentný deficit nedosiahne do roku 2017.

Grécko je pre mocnosti veľmi dôležité

Z ďalších mocností si napríklad Čína želá skôr silnejšiu a stabilnejšiu úniu. „ Verím, že s dôraznou snahou všetkých strán sa hospodárska situácia Grécka zmení k lepšiemu. Ekonomická kríza bude náležite vyriešená,“ povedal námestník čínskeho ministra zahraničia Čcheng Kuo-pching, ktorý tento týždeň ako prvý vysoký čínsky predstaviteľ komentoval situáciu po nedeľňajšom gréckom referende.

Grécko patrí ku krajinám, ktoré sú pre Čínu do budúcnosti dôležité. Krajina totiž hľadá nové možnosti expandovania, najmä v oblasti realít, energií a automobilového priemyslu. Podľa najnovšej štúdie Rhodium Group and the Mercator Institute for China Studies bola výška čínskych investícií pred rokom 2000 takmer nulová. Od začiatku nového milénia až do minulého roka investovali Čínania v únii 46 miliárd eur, najviac, takmer 7 miliárd eur, v Nemecku.

Na porovnanie, na Slovensku za rovnaké obdobie podľa štúdie investovali čínski investori okolo 40 miliónov eur. V 28 členských krajinách investovalo v rokoch 2000 až 2014 viac ako 1¤000 čínskych firiem.

Grécko sa už v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a odvtedy krajinu držia nad vodou zahraniční veritelia. Krajina od nich dostala vo dvoch kolách prisľúbené 240 miliárd eur. Posledná časť druhého záchranného balíka vo výške 7,2 miliardy eur prepadla po tom, čo sa grécka vláda s veriteľmi nevedela dohodnúť na ďalších reformách v krajine.

Podľa Medzinárodného menového fondu bude krajina do roku 2018 potrebovať 50 miliárd eur a odklad prvej splátky dlhu o 20 rokov, aby sa dostala zo súčasných problémov.