Ubytovanie, práca, jazyk. S tým budú u nás aktivisti pomáhať utečencom

Žaneta Mikulíková, Sabína Nagyová, Pravda | 01.12.2015 13:00
Robert Kaliňák, Peter Brenkus, Viliam Judák,... Foto: ,
Peter Brenkus (zľava) z OZ Pokoj a dobro, nitriansky diecézny biskup Viliam Judák, minister vnútra Robert Kaliňák a riaditeľ Migračného úradu Bernard Priecel na tlačovej konferencii informovali o prijatí 25 rodín asýrskych kresťanov na Slovensku.
Projekt záchrany asýrskych kresťanov počíta aj s pomocou aktivistov, ktorí chcú rodinám pomôcť v ďalšej integrácii ubytovaním u seba. Do projektu pomoci utečencom sa ich prihlásilo viac ako tisíc.

„Z nich budeme vyberať vhodných kandidátov, ktorí budú spôsobilí doviesť integráciu irackých rodín do konca,“ oznámil v pondelok minister Robert Kaliňák spolu s informáciou, že Slovensko sa rozhodlo dobrovoľne postarať o 149 ľudí, ktorí k nám priletia z irackého utečeneckého tábora a kvôli svojej viere sú ohrozovaní teroristickou organizáciou Islamský štát.

Dobrovoľníci mohli ponúkať svoju pohostinnosť od mája. Hľadať ich pomáhala slovenská iniciatíva Kto pomôže. Tisíc ľudí sa prihlásilo v priebehu prvých troch mesiacov. Ubytovať žiadateľov o azyl súkromným osobám umožňuje zákon. „Súkromná osoba po splnení určitých zákonných podmienok môže žiadateľom o azyl poskytnúť ubytovanie," uviedla Michaela Paulenová z tlačového oddelenia kancelárie ministra vnútra.

Kusá: Najväčšia prekážka môže byť zvládnutie jazyka

Žiadateľ o azyl môže bývať u dobrovoľníka, ak je schopný sám si uhradiť všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového tábora alebo ak dobrovoľník s pobytom na Slovensku predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa, ako aj výdavky spojené s jeho pobytom. Pomôcť majú rodinám nielen s integráciou, ale aj s hľadaním ubytovania a práce či s učením jazyka. Takisto ich majú sprevádzať na úradoch.

Najväčšou prekážkou pre utečencov môže byť podľa sociologičky Zuzany Kusej znalosť jazyka. „Či je kresťan, alebo moslim, na rýchlosti osvojenia jazyka to nezaváži. Títo ľudia potrebujú niekde bývať, naučiť sa jazyk, podporu pre svoje deti. V tom je Slovensko nesprispôsobivé, náš školský systém nedokáže zabezpečiť špeciálnu jazykovú podporu deťom, ktoré hovoria inak,“ myslí si Kusá.

Podľa Kusej doteraz nebolo zvykom, že rodiny prijímali utečencov. „Nikde vo svete to nie je štandard, že rodiny pomáhajú integrovať utečencov. V Nemecku je to povinnosť obcí a susedstiev – poskytujú im obecné byty, vytvárajú sa občianske akcie na prijatie týchto ľudí medzi susedov, zapájajú sa do komunít. My niečo také nemáme,“ vysvetlila sociologička, podľa ktorej Slovensko nemá vybudovanú kultúru starostlivosti, aby takéto rodiny neboli izolované a cítili sa prijaté v našom spoločenstve.

Kam pôjdu z Humenného ešte nie je jasné

Pomoc s utečencami ponúkla aj Nitrianska diecéza. „Vedeli by sme sa postarať asi o desať rodín, možno aj o viac,“ povedal nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Diecéza poskytne priestory v zariadeniach priamo v Nitre a v budovách fár v Nitrianskom kraji. Týkať by sa to malo podľa Judáka desiatich obcí, ktoré bližšie nevymenoval. „Mali by zostať v tomto regióne v blízkosti Nitry, aby mali jednoduchý prístup aj k ďalším službám,“ doplnil diecézny biskup.

Ministerstvo vnútra už obce o projekte informovalo. Do finálneho umiestnenia Iračanov u dobrovoľníkov však podľa Kaliňáka nemôžu zasahovať. V súčasnosti ešte nie je jasné, kam a kedy sa iracké rodiny z Humenného presunú. Na ich prijatie musia byť dobre pripravené priestory aj rodiny aktivistov. Celý integračný proces môže podľa Kaliňáka trvať osem mesiacov až dva roky. Migranti by mohli do rodín prísť najskôr v budúcom roku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ