Pozrieť sa do brloha. O prírode sa dá učiť ináč

Renáta Jaloviarová, Pravda | 04.01.2016 14:00
lev jaskynný, kostra, múzeum Foto: ,
Model kostry leva jaskynného vytvorený ako presná kópia nálezov z jaskyne v Západných Tatrách.
Najskôr si o Ľudovi mysleli, že bol medveď jaskynný, až neskôr odborníci zistili, že ide ešte o vzácnejší nález - leva jaskynného. V Medvedej jaskyni v Západných Tatrách jaskyniari našli až takmer tri štvrtiny kostry.

Ide o významný objav, kostra patrí medzi najväčšie v Európe, navyše sa nachádzala v najvyššej nadmorskej výške. Dnes je súčasťou moderného, interaktívneho Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Pozrieť a zažiť sa v ňom dá svet prírody od podzemia postupne až do vysokých hôr. Po kompletnej rekonštrukcií je znovu otvorené od 4. januára.

Kostru leva jaskynného objavili v 80. – 90. rokoch minulého storočia. V zime v roku 2006 vytiahli jaskyniari z jaskyne v Západných Tatrách aj lebku. Podarilo sa zozbierať až 75 percent kostí kostry, podľa ktorých vytvorili model a vystavili ho v múzeu. Vzácny nález pokrstili podľa Ľudovíta Štúra. No nie je to jediný model, v múzeu je aj obrovský medveď jaskynný, ktorý žil pred 300-tisíc až 10-tisíc rokmi takmer v celej Európe a časti Ázie. Niektoré jedince vážili až do jednej tony a keby sa postavili na zadné laby, dosiahli by výšku aj 3,5 metra. Dobre zachované kosti a zuby medveďa jaskynného sa našli v mnohých našich jaskyniach, napríklad v Demänovských, v troch Medvedích jaskyniach v Západných Tatrách, Jánskej doline, Slovenskom raji či vo Važeckej jaskyni.

V múzeu sa môžete pokúsiť nájsť skamenelinu. Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
skamenelina, múzeum, interaktívne V múzeu sa môžete pokúsiť nájsť skamenelinu.

Veľký priestor, ktorý vznikol rekonštrukciou budovy, umožnil nielen vystaviť mnohé exponáty, ktoré dosiaľ boli uschované v depozitári, ale uvoľnilo sa aj miesto na mnohé zážitkové atrakcie. Tie si môžu návštevníci vyskúšať na vlastnej koži – napríklad vojsť do napodobneniny medvedieho brloha či skúsiť plazenie v jaskyni. Vystavené exponáty dopĺňajú svetelné a zvukové efekty, pri ktorých sa človek cíti, akoby naozaj prechádzal lesom. Počuť napríklad piskot svišťa, zavýjanie vlka alebo zvuk, ktorý vydáva plamienka driemavá.

„Môžete skúsiť a precítiť, aké je to plaziť sa v jaskyni, ale aj sa zľaknúť, keď sa odrazu zaseknete a nepôjde to ani dopredu, ani naspäť. Môžete si overiť, ako by ste sa cítili na návšteve u medveďa v brlohu. Je tu možné niektoré veci aj ohmatať, z piesku vyhrabať skamenelinu,“ približuje riaditeľka Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši (SMOPAJ) Dana Šubová. Rekonštrukciou je z 85-ročného múzea moderné a súčasné múzeum. „Snažili sme sa zapojiť aj interaktivitu, aj trochu zábavy a trošku odľahčenia,“ dodala riaditeľka.

Expozícia jaskyniarstva v Slovenskom múzeu... Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
jaskyňa, kvaple, múzeum Expozícia jaskyniarstva v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva.

„Priestor, kde sa prezentujú jaskyniarske exponáty, sa zväčšil, takže tie veci, ktoré boli doteraz v depozitároch, sme mohli ukázať. Sú tu napríklad aj originálne potápačské prístroje, ktoré sa používali v 80. rokoch minulého storočia pri prieskume jaskýň,“ pridáva sa Peter Holúbek z oddelenia jaskyniarstva SMOPAJ.

Jaskynná expozícia s nádhernými kvapľami, ale aj slepým obojživelníkom jaskyniarom vodným sa nachádza v pivniciach budovy. Ponúka komplexný obraz o jaskyniach a jaskyniarstve. „Návštevník u nás uvidí vznik jaskyne, jej vývoj, tiež to, čo sa v jaskyniach nachádza, kvapľovú výzdobu, archeologické nálezy, historické zaujímavosti. A spozná samotnú prácu jaskyniara, ktorá spočíva v prieskume, dokumentovaní a objavovaní jaskýň,“ doplnil Holúbek.

Svišť vrchovský. Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
06 svist 3x Svišť vrchovský.

Múzeum sídli v budove bývalého jezuitského kláštora z 18. storočia. Kompletná rekonštrukcia kláštora, príprava a stavba expozícií stáli 9,5 milióna eur. Využili sa aj priestory podkrovia, kde umiestnili výstavu vysokohorského prostredia. V ňom je aj napodobnenina časti vnútorného zariadenia s posedením v najstaršej chate Vysokých Tatier neďaleko Hrebienka Rainerovej útulni. Na streche vznikla aj rozhľadňa.

Budova má štyri podlažia, prízemie je polyfunkčné, suterén je venovaný jaskyniarstvu, živá a neživá príroda je na prvom poschodí.

Návštevníci môžu vidieť, ako sa kedysi v našich... Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
múzeum, baníctvo, drahé kovy, Návštevníci môžu vidieť, ako sa kedysi v našich horách dobývali drahé kovy.

Múzeum vzniklo v roku 1930 ako Múzeum slovenského krasu, od roku 1981 bolo rozšírené aj o chránenú prírodu. Rekonštrukcia trvala takmer sedem rokov, väčšinu času zabrala príprava a verejné obstarávanie, samotné stavebné práce trvali rok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ