Tragédie v Tatrách: Stačí vyzývať na opatrnosť?

Smrť na milovníkov hôr číhala aj na poľskej strane, kde o život prišlo ďalších šesť ľudí, medzi nimi jeden Slovák. Horská služba pripisuje nešťastia počasiu či podceneniu dostatočnej výbavy zo strany horolezcov. Tvrdia, že pre ich záchranu urobili všetko, a ľudí vyzývajú na opatrnosť.

Záchranári boli v období od Vianoc do včerajšieho dňa privolaní k 192 úrazom v slovenských horách. Z nich sedem sa skončilo tragicky. Ich spoločným menovateľom bolo pošmyknutie a následný pád.

„Presnú príčinu pošmyknutia nevieme, či už išlo o zakopnutie v zlom teréne, alebo o vlastnú nohavicu v stúpacích železách, čo sa dosť často stáva. Isté je, že rovnakým menovateľom je dlhý nekontrolovateľný pád, ktorý sa väčšinou skončil v zmiešanom a skalnatom teréne,“ priblížil riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Jozef Janiga.

Očakáva, že bilancia prelomu rokov 2015 a 2016 bude horšia ako vlani. Presné porovnanie však zatiaľ k dispozícii nemá. „Určite bude tých obetí viac a rovnako je viac aj lyžiarskych úrazov,“ spresnil Janiga, ktorý si spomína na rok 1998, keď záchranári evidovali v priebehu troch dní päť smrteľných úrazov.

Všetkých sedem tragických pádov sa stalo na území Vysokých Tatier. O život prišli štyria horolezci, jeden skialpinista a dvaja turisti. Riaditeľ Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko tvrdí, že všetci horolezci zahynuli na miestach, ktoré boli pre nich sprístupnené.

„Síce platí sezónna uzávera a viaceré vysokohorské chodníky sú uzatvorené, no pokiaľ sú to organizovaní a registrovaní horolezci, tí sa tam pohybovať môžu,“ uviedol Majko. Horolezci musia byť registrovanými členmi horolezeckých klubov a majú mať znalosti o pohybe vo vysokohorskom teréne.

„Nemusia sa hlásiť, aby sa vedelo, kde sa nachádzajú,“ dodal riaditeľ národného parku. Návštevný poriadok TANAP-u podľa Majka pravdepodobne porušili dvaja turisti, ktorí v uplynulých dňoch prišli vo Vysokých Tatrách o život. Zdržiavali sa v lokalitách, pre ktoré platí sezónna uzávera.

Rovnako sa mimo vyznačeného areálu pohyboval aj skialpinista, ktorý zomrel po páde v Roháčoch v oblasti Salatínov. „Skialpový areál nie je tam, kde sa nešťastie stalo, takže sa zdá, že sa pohyboval vedome alebo nevedome v rozpore s návštevným poriadkom,“ reagoval Majko.

Informácie o návštevnom poriadku, teda o tom, ktorý terén je sprístupnený a ktorý nie, je dostupný na internete a rovnako ho môžu nájsť aj na stránke TANAP-u. Na uzáveru upozorňujú aj informačné tabule.

„Na každom chodníku je tabuľa, ktorá hovorí o tom, dokedy je chodník uzatvorený,“ doplnil riaditeľ parku. Okrem chodníkov, ktoré vedú k vysokohorským chatám, sú uzatvorené všetky ostatné až do 15. júna.

„Nepamätám si takýto tragický týždeň. Som prekvapený, že sa to prihodilo aj ľuďom, ktorí hory milovali, poznali a chodili do nich často,“ mieni Majko, podľa ktorého sa niekedy aj rutinný výstup môže skončiť tragicky.

Každý návštevník, odhliadnuc od toho, či ide o horolezca, skialpinistu či bežného turistu, by si mal pred túrou skontrolovať počasie, ktorému by mal prispôsobiť svoju výbavu.

„Pokiaľ sa pohybujú v takom prostredí, kde je ľad, namrznutý sneh, mali by mať pri sebe mačky a čakan. Okrem toho lavínovú výbavu (poz. red. lopatka, sonda, hľadací signalizačný prístroj), mobilný telefón a hlavne by mali dodržiavať návštevný poriadok,“ vymenoval Majko.

Horolezci by podľa Janigu nemali zabúdať najmä na istiace reťazce, ktoré dokážu skrátiť a tlmiť pád, čím sa predchádza jeho tragickým následkom. „Z pohľadu bezpečnosti vidíme u všetkých ako rezervu nedostatočné istenie. Keby to istenie bolo, tie pády by neboli také dlhé a nemali by také fatálne následky,“ vysvetlil Janiga.

Dodal, že aj v prípade zdatných športovcov však môže dôjsť k zlyhaniu. Keby boli lepšie snehové podmienky, tragédií na horách by bolo podľa Janigu menej. Na nepriaznivé počasie záchranári upozorňujú návštevníkov hôr pravidelne na svojom webe. Najhoršou skupinou sú podľa riaditeľa HZS skialpinisti a takzvaní pseudohorolezci.

"Tí síce môžu mať kvalitný výstroj, ale ak ho nevedia správne používať a nachádzajú sa v tomto horskom prostredí, môže vzniknúť množstvo ťažkých a dramatických úrazov,“ vysvetlil.

Podľa skúseného horolezca Pavla Rajtára by však horská služba mala robiť masívnejšie osvetové kampane, a to najmä v takomto nepriaznivom období. Podotkol, že v súčasnosti sú podmienky na lezenie absolútne nevhodné. Horolezcom, a to aj tým skúseným, robí v súčasnosti problém najmä ľad, ktorý sa drží na chodníkoch aj mimo nich v žľaboch a na strmých svahoch.